Armenia

http://peter-armenia.blogspot.com
Ahojte a vitajte na mojom blogu venovanom zážitkom z mojej stáže v Arménsku prostredníctvom študentskej organizácie AIESEC.

utorok, januára 30, 2007

O outsourcovani


"Nie. Nesmies outsoucovat svoju domacu ulohu do Indie."

Kedze Sourcio, firma v ktorej pracujem, rozvija svoje web aplikacie na volne siritelnom Open Source zaklade, a tiez outsourcuje svoje sluzby firmam po celom svete, slovicko "source" je tu dost caste. No a teraz este aj tento vtip...

Menovky:

piatok, januára 26, 2007

O pocasi, foto-vylete a stahovani

25. 1. 2007

Je az neuveritelne, nakolko presne opacne pocasie je na Slovensku a v Armensku. Minule som pisal o brutalnej kose a na Slovensku bolo na januar dost teplo a teraz presne naopak. Docital som sa, ze cestari - aj ked mali dost casu na pripravu - zostali zaskoceni a nahly pokles teploty a naval snehu jednoducho nezvladli. Ze su v plnej pohotovosti, doprava meska, bol vyhlaseny najvyssi stupen kalamitnej situacie a aj poziarnici museli zasahovat.
A tu sa nam prave v tom istom case oteplilo. V noci je sice stale zima, aj ked nie taka strasna, ale cez den pocas niekolkych hodin stupne ortut v teplomeri aj nad nulu a tak sa sneh a lad zacinaju topit.

V podstate som v tomto obdobi vela nepisal, pretoze ani nebolo o com. Bola taka kosa, ze domacim sa so mnou ani von nechcelo a radsej sedeli vo svojich teplych (studenych) pribytkoch. A tak som niekolko vikendov presedel na byte, zabaval som sa s pocitacom, alebo som sa isiel poprechadzat po meste len tak sam (Thomas bol 2 a pol tyzdna vo Francuzsku). A k tej zime sa este priplietli aj sviatky, pocas ktorych sa tunajsi nemohli len tak hocikedy rozhodnut odist od rodiny, mali doma svoje povinnosti a navyse zacalo aj skuskove. Teraz ma tak napada, ze ja ani neviem co vlastne robili nasi stazisti pocas nasho skuskoveho obdobia. Boli osamoteni a zabavali sa s inymi zahranicnymi, ktorych je v Kosiciach dost? Aj to, ale urcite sa niekto nasiel, co v dany den sa nemusel velmi ucit, pretoze mal prave po skuske a isiel to radsej oslavit do nejakeho podniku. Ale tu som o takom niecom ani nepocul.

Viem, ze som niekolko krat oslovoval AIESECarov, ci so mnou nepojdu na nejaky mensi vylet cez vikend. Stale sa to vsak kvoli niecomu nemohlo uskutocnit, alebo to presunuli na ten dalsi a potom dalsi vikend. Iba raz v nedelu som bol s jednou pozriet Echmiadzin. Echmiadzin je mestecko niekolko kilometrov za Jerevanom. Je to sidlo Armenskej cirkvi, uz som to spominal asi v druhom prispevku, ze som tu uz bol, ale vtedy som si zabudol vziat fotak. Nachadza sa tu najznamejsi a najvyznamnejsi kostol Armenska, ktory nesie to iste meno ako toto mestecko. No a okrem neho sa tu este nachadzaju dalsie dva pekne kostoliky a na ceste medzi Jerevanom a Echmiadzin je dedinka Zvartnots, kde niekedy davno stala obrovska katedrala, ale dnes su tam len jej ruiny. Videl som vsak pekne obrazky z toho miesta, tak som tam chcel zajst. Cize nasim cielom boli vsetky tie styri miesta a mal to byt taky foto-vylet. A dokonca mi slubila, ze ma tam vezme. Isli sme uplne natrieskanou marshrutkou, ze som sedel len na pol zadku asi pol hodinu, a ani pohnut som sa nevedel. Nastastie dost ludi vystupilo v Zvatnots a tak sme sa konecne normalne posadili. Cestou povedala soferovi, aby zastavil pri jednom kostole, aby sme sa nemuseli k nemu naspat peso vracat. Ked som tento pofotil, vybrali sme sa peso za druhym. Ona mala na sebe obrovsky kozuch a predsa sa triasla. No ja som bol v pohode. Tak aby som ju nechcel netryznit, zobrali sme taxik od jedneho kostola k druhemu (musim priznat, rozlohou to bolo trosku vacsie mesto ako som predpokladal), tam nas pockal a hned odviezol k tretiemu – k tomu hlavnemu.

A tu su fotky kostolov v tomto poradi:
  • St. Hripsime
  • St. Gayane
  • Echmiadzin

K tomu stvrtemu sme sa uz nedostali, pretoze jej bola prilis zima a potom si este k tomu zmyslela, ze ked je uz v tomto meste, tak pojde navstivit jednu svoju spoluziacku co tam byva. A tak mna posadila na autobus do Jerevanu a rozlucili sme sa. Zvatnots bol vsak cestou. Uz som aj chcel vystupit – ved by som sa tam uz nejak dostal (lebo tie ruiny nie su rovno v dedine, ale kus dalej), ale pomaly sa zvecerievalo (pretoze sme vyrazili popoludni) a nechcel som sa dostat do problemov. Ale uz viem ako sa tam dostat, a tak tam viem zajst ktory kolvek vikend uz aj sam.

Pomaly ma uz zacina stvat, ze v zime tu ako keby vsetko spalo a kazdy sa len vyhovara na zimu. No a co! Treba sa obliect a ist. Ved v zime je vsetko ine a stavim sa, ze ani domaci niektore miesta (alebo skor velku vacsinu miest) nevideli pocas zimy, ked su pod krasne bielou snehovou pokryvkou. Vsak to je nadhera. Navrhol som jednu stredu uz aj spolocnu party na vikend. Pravdaze si rezervovanie podniku nechali asi na piatok, tak ich odmietli a aj to prelozili, ako keby nebolo v Jerevane dost barov. Zacinam sa tu nudit, este ze uz dosiel Thomas, ale aj tak. Uz aby sa oteplilo. Takto som uz premrhal niekolko vikendov.

A ten buduci su volby prezidenta AIESECu Armensko. Presnejsie v nedelu. Prave v den, ktory mam uplne cely volny. Neverim, ze niekto bude chciet ist v ten den mimo Jerevanu. Ale uvidim. Ale aspon sa nieco bude diat. Nie ako doteraz.

V pondelok, po minulom vikende, ked som sa tak nudil, som hned po praci sadol do marshrutky a siel som na AIESEC ofis dufajuc, ze tam niekoho stretnem, s kym by som mohol pokecat. Boli tam zvycajne dve baby, medzi nimi prezidentka. No prisiel som prave vhod. Niekto im do kancelarie daroval jeden stol a trebalo ho preniest z jednej strany komplexu budov na druhu a to dokonca cez niekolko poschodi. Stol bol vsak vacsi ako vytah, tak ho trebalo rozobrat. Prezidentka to vyriesila po svojom, zavolala si na to svojho manzela, ktory na tom makal. No pomoc sa mu zisla, tak som mu helfol. Spolu sme to zmakli rychlejsie – rozmontovali, preniesli a zmontovali zas dokopy. Prezidentka sa ma len tak opytala, ci sa este stale nudim... :-). Reku uz nie, ale na buduci vikend, ak nikam nepojdeme, tak by bodlo dalsich 10 stolov. Tak mu ukludnila spravou o tych volbach.

Ked sme boli so stolom hotovi, baby este meetingovali, tak som pana manzela vypytal von na jedno pivo. Prezidentka len zamavala, ze OK, a tak sme sli. On je hudobnik, tak isto ako Sona, prezidentka. Ona hra na klavir a on na husle. Dost casto cestuje do zahranicia na koncerty. Pozyvaju ich kade-tade. Pocas Silvestra a armenskych sviatkov bol prave v Irane, v Teherane. Spominal, ze to bolo hrozne. Nuda ako nikde inde. Sice tam nie je taka zima, ale vonku sa nikde neda ist, ze vraj tam nie je nic vidiet. Zeny, ako isto viete, musia byt zahalene. V uliciach spina a hlavne smog! Ovzdusie je tak strasne znecistene, ze sa ani neoplati ist von. On to mal v pohode. S huslami mohol trenovat na hotelovej izbe, ale ked uz ani na Silvestra nemohol byt s rodinou, tak aspon si vyjst von, ale niet kam (podniky tu neexistuju), tak aspon si vypit na hotelovej izbe, ale tiez sa nedalo. Alkohol je zakazany (kvoli nabozenstvu) a vobec sa neda kupit. Dokonca ani doviez vlastne zasoby sa nedaju. Je to zakazane. Hovoril, ze taku nudu este nezazil, nieco hrozne. No a tuto nedelu uz zase odchadza (prave v den volieb svojej polovicky), tentoraz vsak uz do „normalnej“ krajiny. So svojim kvartetom idu na turne po Francuzsku a Nemecku. Tentokrat takmer na mesiac. Zase budu tak odluceni...

Takze nabuduce o volbach MCP. A dufam, ze tradicny AIESECarsky zvyk (obliat vitaza volieb vodou) tu tiez existuje. Su dve kandidatky. Terajsia MCP kandiduje po druhy krat a este terajsia VP OGX. Ale tu som este ani nevidel a to je dokonca MC member. A este sa jej neracilo ukazat ani na jednej akcii, kde som stretol ostatnych.

Menovky: , ,

štvrtok, januára 18, 2007

O armenskej zime

18. 1. 2007

Este sa s vami musim podelit o pocasi tu v Armensku. Ako som sa dozvedel z viacerych zdrojov zo Slovenska, viem, ze tam mate teplo a ze tuto zimu este zima ani poriadne nebola a ani sneh nie. Jeden kamarat mi napisal, ze prve minusy odhaduje asi tak na november 2007:-)
V celej Europe, dokonca aj v Rusku je tuto sezonu nezvycajne teplo, iba tu, v Armensku musi byt vsetko presne naopak, pretoze tu je pre zmenu nezvycajne chladna a dlha zima. Takze som to vymakol. Ten sneh, co napadol v decembri sa este stale drzi. Par krat k nemu napadol novy, a este tu od vtedy nebolo tak teplo, ze by sa zacal topit. Vsade na chodnikoch, aj na cestach je lad, alebo sneh, alebo sneh a pod nim lad. Cize chodit treba velmi opatrne.

Toho sa v zasade drzia aj vodici marshrutiek, jazdia pomalsie a dostat sa kamkolvek trva dlhsie a vyzaduje si fakt trpezlivost a aj nutnost privstat si skor. Nastastie mna to obislo, kedze do prace chodim peso.

V noci tu je aj – 12 stupnov C, cez den podla urcitych webstranok o pocasi je + 4, ale ja tomu neverim. To by sa zacal sneh trochu topit a bolo by blato, alebo aspon taky kasovity sneh, ale nie je. Je stale krasne biely. Nemam teplomer, ale moze byt najviac okolo nuly.

Nase okna privelmi netesnia, tak vyhrievame najma nasu obyvacku, ale obcas je vecer taka zima, ze si musim dat az 3 mikiny. Bezne po veceroch nosim tricko a na nom este 2 mikiny. A to pritom kurime elektrickym radiatorom a aj pridavnym ohrievacom. Neznasam zimu. Moj otec hovorieva, ze on zas neznasa leto, ked je horuco. V zime sa da aspon obliect, ale ked je teplo, uz ste v tieni a aj tricko je uz dole a stale sa len potite a neviete co so sebou, tak sa nic neda robit. To je sice pravda, ale ja uz mam po krk, ze vo vlastnom byte musim sediet v tricku a troch mikinach, pricom kurime na plne pecky.

O kuchyni ani nehovoriac. Tam je to ako v mrazaku. Vsetky veci radsej davam do chladnicky, aby nezmrzli v kuchyni, pretoze v chladnicke je teplejsie. A to vobec neprehanam. Raz vecer som nedostatocne zavrel kohutik a trosku kvapkala voda. Na dalsi den, ked som sa vratil z prace, nasiel som v dreze asi 7 centimetrovy cencul, ktory rastol zdola hore. A na dalsi den som v kuchynskom dreze nasiel este dlhsi cencul, ktory uplne spojil drez s vodovodom. Musime si davat pozor, aby sme v rychlovarnej konvici nenechali vodu. A dufame, ze nam neroztrhne potrubie.

Tu su nejake fotky nasej zimy.

Ale ani ta zima neodradza tych 15 Mikulasov, Dedo Mrazov a ich fotografov, ktori cakaju na Republic Square na deti, aby sa s nimi vyfotili a aby potom od ich rodicov pytali nejaku tu „odmenu“. A ani prevadzkovatelov vsetkych tych automatov, kolotocov, trojkoliek, kocov tahanych konmi a podobne. Vsetky tieto „atrakcie“ cakaju na deti cely den a aj vecer. Aspon tak to bolo pocas sviatkov. Neviem ako je to uz teraz.

A co mi uz vobec nejde do hlavy, ako mozu niektori ludia susit pradlo na snurach vonku. Ked vonku je minus, moze sa vobec ta voda z pradla vyparit? Podla mna ta voda v tej latke zmrzne. Aj ta fotka ukazujuca tetu, co zbiera pradlo zo snury a vsetko to oblecenie je zmrznute a vobec sa neohyba, je ako kus plechu.

Menovky:

O strihani

11. 1. 2007

Vecer, cestou z prace som sa zastavil v jednom kadernictve. Uz davno som si ho vsimol a planoval som tam zajst, ked nadide cas. Naposledy som sa dal strihat tesne pred odchodom a teraz po 2 mesiacoch mi uz vlasy vazne vadili, tak som tam zasiel. Mal som v zaujme sa na zaciatok len opytat ci strihaju aj panov, alebo len damy. Mojej slovencine, ani anglictine nerozumeli, tak mi pomohol jeden pan co tam sedel. On sa ma len opytal, co chcem, tak som mu povedal a on to pretlmocil. Ta pani potom zasla dozadu a vratila sa s dalsim chlapikom. Ten hned ukazal na kreslo, ze si hned mozem sadnut a pusti sa do strihania. Trochu ma to prekvapilo, lebo som planoval sa len opytat, ale ked to uz doslo az sem tak som si vyzliekol kabat, chlapik mi ho odniesol dozadu a potom ma posadil. Este som mu s pomocou toho prveho pana vysvetlil ako ma ma ostrihat a pustil sa do toho. Najprv mi dal okolo krku papier podobny toaletnemu papieru az na to, ze bol pruzny a natahoval sa, a uplene obopinal moj krk. Potom cezo mna prehodil plachtu a ten „toaletny“ papier potom prehol cez okraj tej plachty okolo mojho krku. Tymto praktickym zlepsovakom zaistil, ze sa mi za golier nedostane ani jeden jediny vlas. Fakt dobra vecicka. Aj na slovensku by take mohli zaviest.

Potom mi zacal na vlasy rozprasovat vodu, az boli uplne mokre. Ucesal ma az tak ulizane na bok s cestickou, tak ako bol ucesany aj on a uplne vsetci ostatni muzi tiez. Este mi pretlmocil, ci sa cesem na pravo, alebo na lavo, ze podla toho ma ostriha. Tak som mu povedal, ze ich chcem mat len uplne obycajne rovno dole. Tak mi znovu navlhcil vlasy a prerobil mi uces. Potom sa pustil do strihania. Pekne pomaly, precizne, postupne. Moje vlhke vlasy padali rovno dole. Nepoletovali vsade naokolo a tak ani nepotreboval plast. Mal len obycajny pulover. Postupoval velmi profesionalne, niekolko krat ma prestrihal, zo vsetkych stran, aby si bol isty, ze kazdy vlas ma rovnaku dlzku. A ked mu raz nahodou spadol hreben na zem, tak ho najprv dokladne umyl a potom pokracoval. Ked dokoncil svoje „dielo“, a poobzeral si ho z kazdej strany – niekolko krat, ci je vsetko tak, ako ma byt, zobral fen, sfukol ostrihane vlasy z plachty a osusil mi vlasy. Potom siahol po takom malickom kremiku v obale v tvare gulicky ako z katalogu nemenovanej znacky a zacal si nim natierat ruky. Myslel som, ze uz je koniec, ale nie. To nebol krem na ruky, pretoze mi ten krem co mal na rukach zacal vmasirovat do vlasov. Ked uz vazne skoncil, umyl si ruky a spytavo sa na mna pozrel a ukazal mi palec hore, ci je to OK, ci som spokojny. Hovorim mu, ze super a ukludnil som ho tiez palcom hore:-) Potom mi doniesol kabat, a este mi ho podrzal a pomohol mi ho obliect. Pytam sa kolko to bude stat. A on mi na prstoch ukazal 10. Preboha, 10 tisic dram za strihanie je dako vela. Ale potom mi hned ukazal tisicku, ze tolko to stoji. Tak som mu zaplatil. Az som bol prekvapeny, ze to stalo len 1000 dram. Za tak profesionalny pristup som cakal aj viac, ale nie 10-nasobok. Vlastne 1000 dram je asi 78 Sk, cize ta cena je porovnatelna so Slovenskom. Konecne som sa citil ako ozajstny zakaznik.

Neskor som sa dozvedel, ze v centre, kde nie je problem natrafit aj na anglicky hovoriacich ludi v kadernictve, si vypytaju aj 3000 za presne rovnaku sluzbu. Cize som obisiel celkom dobre.

O baliku

9. 1. 2007

V tento utorok sa stala jedna necakana vec. Dosiel mi do firmy balik. Vlastne mi dosiel len ustrizok o uchovani balika a mal som si pon zajst na postu. Len sa akosi zabudli opytat, ze na ktoru postu. Tento balik mi poslali rodicia aspon tyzden pred nasimi Vianocami v domnienke, ze 1 tyzden bude na dorucenie stacit a ze mi dojde prave vcas – na Vianoce. Dlho nechodil, co ma mrzelo, az sme vsetci prestali dufat, ze ho vobec dorucia. A predsa dosiel! Aj ked o 3 tyzdne neskor ako bolo planovane, ale predsa. Cize mu to trvalo dokopy 4 tyzdne.

Na dalsi den pred tym ako som siel do prace som skocil na postu, lebo po praci by uz bola zavreta a pocas pracovnej doby som nechcel odchadzat. Cize som siel na najblizsiu postu, tam kde sme platili aj ucty. Tam mi vsak povedali, ze moj balik je na inej poste. Netusil som na ktorej inej, tak som sa vybral do prace, ze sa ich tam opytam. Cestou som vsak len 2 bloky vyssie po hlavnej ulici nasiel dalsiu postu. Ale ani tam nebol. Teta mi vsak po anglicky povedala, ze je na poste 52 a toto bola posta 12. Bolo to napisane na tom ustrizku. Nechapem, preco mi to vo firme nevedeli povedat a dookola opakovali, ze ani oni nevedia, kde si ho mam vyzdvihnut. Podla nich som sa mal opytat na hlavnej poste na Republic Square. A na poste 12 mi to teta v pohode vysvetlila. Sourcio totiz spada pod postu 52. Tak som sa vybral este dalej hore po tej hlavnej ulici a asi o 3 bloky bola dalsia posta. Konecne posta 52. Tam som sa preukazal pasom a hned mi ho dali. Zaujimave, ze kazde 2 – 3 bloky maju vlastnu postu.

A co v nom bolo? Nasi mi poslali vianocne kolace – orechovu strudlu (bez ktorej si doma ani neviem predstavit Vianoce), kokosovy kolac a perniky. Boli starostlivo zabalene do papiera, aby sa nepokazili. Boli sice trosicku vysusene, ale este neboli ani zdaleka tvrde. Boli vynikajuce. Dakujem.
Cize 10. januara som mal dalsie Vianoce:-)

Menovky:

O sviatkoch, doplnenie

a o roznych inych veciach, ktore ma napadli a nehodia sa na osobitny prispevok

Myslel som si, ze budem mat dvoje Vianoce, jedny nase – 24. decembra a druhe Armenske – 6. januara. Ale ked konecne prisiel ten dlho ocakavany 6. januar, bol to obycajny den ako kazdy iny len s tym rozdielom, ze obchody boli este stale zatvorene v tom ich „nudzovom stave“. Ale to sa vsetko razom zmenilo na dalsi den. Siedmeho januara bolo uz vsetko v plnom prude, ulice plne ludi a vsetky obchody aj metro narvane ludmi. Aspon co som pocul, tak ani domaci svoje Vianoce neslavili nijak zvlastne. Ale ja som si to uz vynahradil predtym armenskym Silvestrom, ktory bol ako nase Vianoce. A nie len raz, ale hned dvakrat. Prvy krat oficialne v noci z 31. decembra na 1. januara a druhy krat este raz 2. januara. Vtedy ma jedna AIESECarka, Manushak, pozvala k nim domov na tradicnu „silvestrovsku“ slavnostnu veceru. Pozvala este aj zopar AIESECariek, ale dosli len dve a tak sme boli este s jej rodicmi dokopy siesti.

Podavala sa tradicne dolma, tentokrat v kapustovych listoch, s bielym jogurtom ako omackou a k tomu neodmyslitelny lavash. No, teta mi nalozila fakt hojne. Potom tu bol este zemiakovy salat s kuskami masa v nom, sunkove taniere (ako u nas na Velku noc) a toto vsetko sme zapijali vinom. Dali mi na vyber, co sa bude pit, no a ja som spomedzi importovaneho cinzana, ruskej vodky a armenskeho vina vybral prave to vino. Ako minule, tak aj teraz prebehlo niekolko pripitkov, ktorych sa chopil otec ako hlava rodiny. Ten prvy bol pravdaze na novy rok, druhy na hosta, cize na mna, moju rodinu, priatelku:-), aby sa nam v buducnosti darilo, aby nam nechybalo zdravie a podobne. Dalsie pripitky boli dalsich hosti a ten zaverecny som mal mat ja. No tak som ho predniesol v slovencine (ze ci pochopia, ked rozpravaju rusky... ). Ked sa vsak zacali tvarit, pri niektorom slove, ze nerozumeju, tak som to hned doplnil o anglicky preklad a Manushak hned rodicom prekladala. Najviac sa zabavili na slove laska, ze vraj po rusky je to pohladenie. Bolo pre nich zabavne, ze im prajem vela pohladeni... No vysvetlili sme si to:-).

Bolo pekne to zazit este raz. Atmosfera bola uvolnena, aj rodicia sa zapajali do debaty, pytali sa ma na rozne veci vacsinou po rusky a ked sme si nerozumeli, tak sme to doplnili o anglictinu. Aj jej rodicia sa ju ucili este v skole, ale behom rokov ju pozabudali a v pamati ostalo uz len zopar zakladnych slovicok.

Este zaujimave je, ze tu sa obdaruvaju prave na Silvestra. Cize Vianocny stromcek stavaju rozne, zvycajne uprostred decembra, potom maju na Silvestra vsetko to, co mame my na Stedry vecer – slavnostna vecera, darceky a podobne + oslavu noveho roku, a potom maju az do 6. januara cely tyzden sviatky, prazdniny a pod. a cele sa to zakonci Vianocami podla stareho kalendara.

Osmeho januara som uz prisiel do prace, vsetci boli vyteseni, ukazovali si navzajom darceky co dostali a ked prisiel nas hlavny financnik, tak hned polozil na okruhly stol flasu armenskeho konaku Ararat. Toto je to najtypickejsie pre Armensko, ich brandy, alebo konak. Ararat je este k tomu najuznavanejsia znacka, cize aj najdrahsi konak. Cena je odstupnovana aj podla veku. Tento bol 3-rocny, ale v obchodoch som videl aj 5-rocny. Mozno existuju aj starsie. Ale bol fakt vynikajuci. Doteraz som konak nemal rad, po Napoleonovi ma vzdy striaslo, tak som ho uz radsej ani nepil. Ale toto bola extra kvalita, jemny, chutovo vynikajuci. Skoda, ze mam limit na batozinu do lietadla, doniesol by som aj viac flias.

A co sa tyka darcekov, najoblubenejsim je asi novy mobil. Len to som mal moznost si vsimnut, kedze kazdy ho ma v ruke. Hlavne tie ultra tenke a tie, co maju zabudovany MP3 prehravac. Kazdy, kto vlastni jeden z tychto mobilov, tu je frajer a velmi rad sa s nim pochvali. Najviac „in“ su ti, ktori maju MP3-kovy mobil. Okolo tych ludi sa zgrupuju ich kamarati a po ulici kracaju tak, ze dany majitel mobilu je uprostred a pusta pesnicky pre ostatnych. Alebo len tak postavaju pred skolou, okolo neho banda a pocuvaju hudbu. Je to az smiesne.

A este som v minulom clanku zabudol na nieco, tak to pisem sem. Rodina prezidentky AIESECu je plnohodnotne bilingualna. Tym chcem povedat, ze doma hovoria po armensky aj po rusky. Cize aj mala Jeva hovori oboma jazykmi. Ale niektore rodiny hovoria len po armensky a tak sa ich deti musia rustinu riadne drvit, kedze sa absolutne nepodoba na armencinu. Dospelaci s rustinou nemaju problem, ale ich deti niekedy ano a kedze sa od nich ocakava, ze budu hovorit plynulo a gramaticky uplne bez chybicky (kedze pochadzaju z krajiny, ktora bola pocas dlhych rokov sucastou Sovietskeho zvazu), tak radsej rustinu vobec nepouzivaju, aby sa potom nemuseli hanbit pre pripadne chyby.
To vsak nebude problem malej Jevy, kedze vacsinou aj tak hovoria doma rusky. A dokonca uz chyta aj anglicke slovicka a zakladne frazy. Jej mamka ju pred vecerou vyzyvala, aby nieco povedala po anglicky, ale este sa hanbila. Ale neskor to zacalo, zacala pomenuvat hracky anglickymi nazvami a ked to nevedela, tak sa pytala mamky: „What is this?“ a ona jej odpovedala. Mala ma len 3 roky a uz chyta popri dvoch jazykoch aj treti. A odkial sa uci? Pamatate sa na britsky kresleny serial na vyucbu jazyku? Ano! Big Muzzy – velky, zeleny, chlpaty mimozemstan, ktory jedava budiky, zahradnik Bob, princess Silvia, kral lev, tucna kralovna a nosaty Covex:-) od nich sa Jeva uci po anglicky, a tiez od mamky.

Menovky: , , ,

pondelok, januára 08, 2007

Fotky

Kedze minuly tyzden som nepracoval, nemal som ani pristup na rychlejsi internet, tak fotky pridavam az teraz, dodatocne.

Tsakhkadzor, kde sme boli s firmou 23.-24. decembra.
  • Rekreacne stredisko
  • spolocny obed
  • tradicna polievka "Chash"
  • kostoliky
Vianoce
  • zima v Jerevane (cez den aj v noci)
  • "nase" Vianoce
  • moj Vianocny stromcek
Silvester

Republic Square s obrovskym "Vianocnym stromcekom", cez den aj v noci

Menovky: ,

štvrtok, januára 04, 2007

O sviatkoch


Podla kalendara je tu oficialnym sviatkom len 1. januar (Novy rok) a potom este 6. januar (Vianoce). Bolo mi povedane, ze oficialne sa nepracuje 1. a 2. januara, a ze je to na zvazeni firmy, ci budu pracovat od 3. do 5. Ale ako teraz vidim, asi vsade maju uplne volno a cely tento tyzden az do Vianoc povazuju za sviatky a prazdniny.

Pokusil som sa skontaktovat s nejakymi AIESECarmi, ze by sme si urobili nejaky vylet, ale vsetci su zaneprazdneni. Su bud s rodinami, na navstevach, alebo maju sami navstevy, alebo sa ucia na skusky, pretoze ich skuskove obdobie zacina 5. januara. Ano, den pred Vianocami!

Ked sa cely tento tyzden prechadzam po meste, vsade su ludia, ale aj tak ako by bolo vsetko puste. Obchody tento tyzden bezia v akomsi „nudzovom rezime“, otvorene tak na 50%, niektore su uplne zatvorene. Vo vacsine obchodov nemaju chlieb, len obycajne potraviny a alkohol. Tie obchody su otvorene asi len kvoli tomu alkoholu. V stredu som presiel 5 obchodov, kym som nasiel chlieb. Trh je zatvoreny a ten „supermarket“, kde predava asi 5 - 6 samostanych zivnostnikov je otvoreny len s dvomi predavacmi, ktori zaskakuju za ostatnych, pricom ovocie a zelenina uplne chyba. Hladal som zemiaky a nejake mandarinky. No marne. Vsetci dovolenkuju. Aj obchody v podzemi ako sa ide do metra su otvorene tak na 30%. A az dnes sa mi po dvoch dnoch konecne podarilo kupit stieraciu kartu na internet. V jednom obchode, kde sa spojili dvaja, funguje len polka a druhy dovolenkuje bez toho aby ten druhy za neho zaskakoval. Take nieco by sa u nas nemohlo stat. Stacil by tu jeden nas ozajstny super- alebo hypermarket, a vsetci tito mali zivnostnici by tu padli, pretoze okrem alkoholu tu nemaju teraz takmer nic. Ja im cas straveny s rodinou doprajem, ale raz sa aj tu vyvinie konzumna spolocnost natolko, ze si to bud nebudu moct dovolit, alebo naschval pridu o svoje zisky.

Menovky: , ,

O desiatom vikende, Silvester


V piatok vecer, 29. 12., som sa dozvedel, ze cely nasledujuci tyzden maju vsetci zamestnanci firmy volno. Uz som pisal o armenskom planovani a oznamovani podobnych dolezitych veci vopred. Ale toto uz bola fakt sila. Cize som mal pred sebou volny cely vikend (uz ani v sobotu sme nepracovali), cely nasledujuci tyzden a este jeden vikend, spolu 9 dni, ktore sa mohli dat vyuzit uplne inak, keby som to bol vedel aspon 3 tyzdne vopred. Ale nie, oni zasadne oznamuju dolezite veci v posledny mozny den, vlastne v ten den vecer. Toto sa stalo v tejto firme uz druhy krat.

31. 12. 2006
Silvester

Silvestra som stravil u rodiny prezidentky AIESECu Armensko, Soni. Ona ma 29 rokov, vystudovala konzervatorium, hra profesionalne na klaviri, kazdy den trenuje minimalne 4 hodiny, ale kvoli AIESECu sa tomu teraz nevie poriadne venovat a tak sa udrziava len v kondicii a trenuje. Preto ma okrem toho aj inu pracu a popri tom este taha aj AIESEC. Je vydata, ale jej manzel je pocas sviatkov na sluzobke v Irane, takze ich Silvester aj Vianoce su bez otecka a spestrili si to este tym, ze ma pozvala k sebe. Okrem toho ma aj 3 rocnu dcerku. Cize sme boli na Silvestra piati, aj s jej rodicmi, u ktorych vsetci byvaju.

Tu je absolutne iny sposob zivota. Zda sa mi, ze ti najambicioznejsi ludia su tu asi AIESECari a ti idu na doraz, maju strasne zaujmov az sa divim ako to vsetko mozu stihat. Aj Sona mi povedala, ze aj ona sa niekedy divi, ako to este zvlada stihat.

Tento Silvester bol pre mna nieco ako nase Vianoce. Presne ta ista atmosfera. Ludia ho travia vylucne doma a s rodinou, maju slavnostnu veceru okolo desiatej, alebo skor slavnostnu hostinu, pritom sa pozera telka a caka na polnoc. A do kostola sa tu na novorocnu omsu nechodi.

Prisiel som k nej okolo osmej vecer. Doniesol som im flasu sampanskeho a este jedno vino k tomu. Uz bol prichystany stol, taniere, pohare a podobne. Zoznamil som sa s jej rodicmi. Jej mamka ucila kedysi nemcinu, tak sa ma hned opytala ci rozpravam po nemecky. Tak som jej svojou nemcinou, ktoru som naposledy pouzil pred 3 rokmi v skole, povedal, ze rozumiem viac ako viem povedat.
Vsetci boli zaneprazdneni pripravou vecere, tak ja som sa zabaval s malou dcerkou. Vola sa Jeva, obdoba nasej Evy. Hrali sme sa s malymi hrackami z Kinder vajicok, ktorych mala plnu skatulu. Aj ja som jej jedno doniesol. Bola v nej nastastie hracka, ktoru trebalo poskladat, ale mala z nich uz 4 a tato bola piata. Nasa komunikacia bola na zaciatku bezslovna, iba pomocou usmevov, ktore z nej len tak srsali. Potom sme sa zacali hrat so zvieratkami, ktore zacala aj pomenuvat po rusky. Nastastie sa vacsina pomenovani podobala na tie po slovensky, takze sme sa dokonca aj porozumeli. Ja po slovenksy a ona po rusky. Oni, cela rodina, hovoria doma bilingualne, ale ako som si vsimol, uprednostnuju rustinu pred armencinou. A tak aj mala Jeva hovorila vacsinou po rusky.

Slavnostna vecera
Medzitym, ako sme sa s Jevou hrali, nosili na stol rozne dobroty. Najprv zemiakovy salat (na pocudovanie v dost malej miske), sunkove taniere, kurca na smotane v dalsej miske, dalej dolma a doma urobena pasteta. Na zaciatku vyzeral stol dost prazdno, ale nakoniec pribudlo tolko romanitych jedal, ze stol sa uplne zaplnil. Tu nemavaju v tento den tradicnu polievku a za nou druhy chod, ale nieco ako svedsky stol a kazdy si berie zo vsetkeho v lubovolnom poradi.

Zemiakovy salat armenci obycajne robia s kuskami masa, ale nie v tejto rodine a tak sa ten podobal na ten nas, s tym, ze ten slovensky je viac rozmanity a farebny.
Dolma – uz som to jedol, bola to plnena kapusta, ale toto bola nejaka ina fajta. Plnka rovnaka, ale namiesto kapusty pouzili hroznove listy. Ako som sa dozvedel, existuju dva druhy dolmy: letna a zimna. Zimna je ta s kapustou a ta druha, ktoru som ochutnal tu, sa tiez nazyva Gruzinska doma. A tato sa este jedava s bielym jogurtom namiesto omacky a k tomu pravdaze lavash.
Kurca na smotane – presnejsie kusky stehienok. Velmi podobne tomu co mavame aj my s kolienkami. Ale tu sa to jedava s chlebom.
Pasteta, ktoru si sami pripravili z pecienok a varenej mrkvy. Vsetko pekne rozmixovane a velmi chutne hlavne, ked sa to zabali do lavashu s uhorkami, podobne ako palacinky.

Ja som zo vsetkeho len ochutnal a mal som dost. Ale po veceri este prisla torta. Tu je to zvykom mat na Silvestra tortu. Ked som siel v tento den kupit sampanske, tak som videl na ulici plno ludi, ktori niesli v rukach velke biele skatule s tortami. Cize, ked sa niekomu nechce ju robit doma, tak si ju kupi. Sona mi vsak vravela, ze aj tie kupovane su v podstate robene doma, pretoze tu neexistuje ziadna podobna pekaren. Ten kto ma cas a chut urobi doma viac tort a potom ich bez problemov preda. Len treba vediet ako na to.

Ako som uz spominal, toto nebola vecera, ale skor hostina, ktora sa tahala asi od desiatej az do polnoci. A k tomu sa este pila, ako inak, kvalitna ruska vodka. Prebehlo niekolko pripitkov a jeden z nich bol na mna a moju rodinu, ktorej popriali vsetko dobre.

Ako sme tak cakali na polnoc, pozerali sme v telke silvestrovsky program. Dost prepinali, ale vsade to bolo na ten isty styl – spevacke a tanecne vystupenia a medzi nimi mali prihovory k roku 2007 nejake asi slavnejsie osobnosti. Hra s Jevou ale pokracovala aj pocas hostiny, kedze ako asi vsetky deti, ani ona toho vela nezjedla, skor len tortu, oriesky, arasidy a sladkosti, co boli na stole v miskach. A ked som vytiahol fotoaparat, uz som ho ani nemohol odlozit. Jeva stale chcela, aby som ju fotil a pri tom sa predvadzala v roznych pozach. Hotova modelka:-)

Konecne nadisla polnoc. V TV mal prihovor nejaky vysoky cirkevny hodnostar, potom prezident a za tym ukazali len hodiny odpocitavajuce posledne sekundy. Zatial sme otvorili sampanske a presne o polnoci sme si pripili za zvuku odbijajucich hodin z telky. A asi pol hodinu po polnoci zacali prichadzat susedia, zazelat vsetko najlepsie do noveho roka, priniesli kolace, pripili si, zajedli nieco a potom sli. Pekny zvyk.

Chcel som poslat nejake SMSky, ale nedalo sa, lebo im tu asi spadla cela mobilna a dokonca aj pevna telefonna siet od pretazenia. Nedalo sa nikde dovolat a ani SMSky neodchadzali. A ked aj odisli, tak neboli dorucene. Prvu SMSku mi zobralo po vyse hodine po polnoci, ale dorucena bola za 8 hodin, a druha dokonca az za 24 hodin. Tak take nieco sa moze stat asi naozaj len tu.

Okolo jednej sme chceli ist do mesta pozbierat aj ostatnych AIESECarov a ist sa pozriet na Republic Square, ale ako som uz pisal, pevne aj mobilne siete boli pretazene a nevedeli sme si zavolat taxik, tak sme ostali u nich doma, rozpravali sa, pozerali nejaku rusku komediu, z ktorej som takmer nic nerozumel. Ale to nevadi, islo hlavne o tu atmosferu.

Takze asi taky bol Silvester tu v Armensku. Vianoce uz nie su tak dolezite ako Silvester. Oni hovoria, ze je to kvoli tomu, ze najprv je Silvester a az potom su Vianoce a tak hlavne oslavy presuvaju dopredu. Ale je to aj kvoli dopadu z minuleho rezimu, ked krestanske sviatky tu boli znacne obmedzovane. Vianoce 6. januara uz, ako tu hovoria, slavia skromnejsie, bez tej pompeznosti a hostiny. Mavaju normalnu veceru v kruhu rodiny a to je vsetko. Tak naozaj ich oslavuju len ti pravoverni, ale takych som tu este nestretol. Oficialne su ortodoxni krestania, ale toho dokazom je uz len pouzivanie stareho kalendara na krestanske sviatky.

Menovky: , , ,

Smutne Vianoce


Ocakaval som, ze tieto Vianoce budu ine, ba dokonca smutne. A aj boli. Ale nie kvoli tomu, ze som daleko od svojich blizkych (aj ked aj to je pravda), a ani kvoli tomu, ako sa ku mne kolegovia spravali. To vsetko su malickosti popri tom, co sa stalo. Smutne boli kvoli tomu, ze nas navzdy opustil nas psik Lesly. A to mal len o trosku viac ako 15 mesiacov.

To je aj dovod, preco som dlhsi cas nic nepisal na tento blog, aj ked texty uz boli takmer hotove.

Tymto chcem poprosit kazdeho, co pouziva dopravny prostriedok s minimalne dvomi kolesami, davajte pozor na cestu pred vami a na nevinne zvieratka na nich. A to nie len kvoli nim, ale aj kvoli sebe. Pretoze staci len jedna jedina sekunda a zivot sa moze pre niekoho uplne a navzdy zmenit. Je jedno ci je to clovek, pes, alebo ine zviera. Je to zivot!

O Vianocnych sviatkoch

25. 12. 2006

Na pondelok som mal mat navstevu 6 ludi, no ako zvycajne dosli len dve a aj to o hodinu neskor ako som dufal. Plan bol ist kupit rybu, ktoru si spolu vyprazime, aby aj oni boli trosku zahrnute do pripravy. Ale o tom case sa nam uz nepodarilo zohnat rybu a pritom sme presli asi 7 obchodov na 4 uliciach. A tak sme mali „stedrovecernu veceru“ na 1. sviatok vianocny a bez ryby... Ale nestazovali sa. Boli nadsene zo salatu, ktory sa fakt vydaril.

26. 12. 2006

V utorok som sa predsa len rozhodol mat svoje Vianoce a tak som si tu rybu zasiel kupit sam do DollarStoru. Maju tam specializovanu predajnu na ryby a vo velkych nadrziach im plavu aj take vacsie kusy. Niektore vsak maju veget a „odpocivaju“ plavajuc hore bruchom. Tak som si radsej kupil uz taku bezhlavu a mrazenu rybu.
A tak som prvy krat vo svojom zivote vyprazal. Dopadlo to v celkom dobre a tak som mal na 2. sviatok Vianocny konecne svoju stedrovecernu veceru. Trosku neskor, ale stihol som to este pocas sviatkov.

Menovky: ,

O deviatom vikende, 2. cast

24. 12. 2006
Nedela, Stedry vecer

V nedelu som vstal okolo 10tej, asi tak ako aj ostatni. A o pol jedenastej sme sa uz vybrali do tej restauracie na tradicne jedlo zvane Chash (chaš; pise sa kash). Je to vlasne polievka, alebo vyvar, ktory sa robi, ako mi bolo povedane, z hovadzich noh. Neviem ci tam varia celu nohu od kolena dole aj s kopytom, alebo len nohu a koleno. Ale na trhu casto vidiet paprcky aj s kopytom, tak neviem na co ine by to predavali ak nie na tuto „pochutku“. Jedno je vsak iste. Je to riadne mastne a tazke. Obycajne sa to vari asi 6 – 7 hodin, hlavne v zimnych mesiacoch, ked je zima a ludia potrebuju viac energie. A jedavaju to „rano“, pretoze to zaludku trva dost dlho stravit a keby to niekto jedol vecer, asi by v tu noc nezaspal. O tomto jedle sa treba pred domacimi vyjadrovat len pozitivne, kedze je to narodne jedlo, nieco ako u nas halusky, avsak aj niektori domaci na to pozeraju s odporom, ze take nieco by v zivote nezjedli. Ale domaci si to mozu dovolit povedat. A ostatni vratane mna: „Ano, vyborne. Jasne, ze mi to chutilo.“ V podstate to bolo jedle, dokonca aj dobre, ale chybala tomu nejaka typicka chut, ktoru by sa dalo zapamatat a tesit sa na nu. Tak napr. viem ako chutia hranolky a tesim sa na ne, ked ich mam jest, tak isto aj napr. kapustnica, pecienka, alebo hocico ine. Vsetko ma svoju chut. Dokonca aj obycajna kola. Aj na tu sa da tesit. Ale ja uz ani neviem ako to chutilo. Jednoducho je to bez chuti, mastne a tazke.

Ked sme tam po pol hodine peskovania a bludenia dosli, bol tam uz pripraveny dlhy stol. Niektori tam uz cakali, ti co dosli s rodinami na autach. Dostal som instrukcie, ze mam robit presne to, co ostatni. Tak som si zacal na maly tanierik predo mnou drobit suchy lavash na male kusky. Existuje normalny lavash, makky, ktory sa da zrolovat a napchat do neho vselico mozne a jeho susena verzia, ktora sa hned zlomi. Tato sluzi na uchovavanie tohto chleba po dlhsiu dobu, dokonca aj 3 mesiace. Potom to vraj len staci naparit a je zase makky. Ale suchy lavash sa tradicne jedava k tejto polievke. Pochopite preco. Asi 2 cele „placky“ velke ako plech na pecenie, som si nadrobil. Tuto „polievku“, alebo vyvar, potom doniesli kazdemu vo velkej mise. Bola v nej svetlo hneda „nepriehladna tekutina“ bez vone. A v nej boli tie veci, z coho sa to vyvaralo. Neviem co to bolo, ale maso urcite nie. Na kusku kosti bolo cosi biele ako uplene rozvarena makka chrupavka, ci co a tiez nieco ako huspenina. Skratka daco zivocisneho povodu. Toto som si vybral z toho von na osobitny tanierik. Tento vyvar sa potom riadne osoli, ale fakt riadne, aby to dostalo aspon nejaku chut a prida sa roztlaceny cesnak, asi tak dve cajove lyzicky. Riadne sa to premiesa a ochutna. A ked to ma „smrnc“ tak sa tam nakoniec nasypu tie na drobno rozlamane kusky lavashu. Ten je tak suchy, ze okamzite vsiakne cely vyvar. A presne o to ide. Tu sa nejedava polievka, ale lavash nasiaknuty tymto vyvarom. A v tom je cela finta. Tradicny sposob konzumacie tohto pokrmu este udava jest to rukami, bez lyzice a to tak, ze sa zoberie makky lavash a pomocou neho sa nabera z misy ten nasiaknuty lavash.

Ale to este nie je vsetko. Stol bol okrem toho plny roznej zeleniny, ktoru treba jest hojne popri tom, pretoze to neskor pomoze pri traveni tohto pokrmu. Cize rekapitulacia. Je tu v mise zakladny chash, ku ktoremu sa jedava makky lavash, aj tie uvarene / rozvarene kusky „niecoho“, dalej redkovka, petrzlenova vnat (uz som o tom pisal – normalne namiesto salatu), nejake dalsie cudne zelene listy, olivy a dokonca este aj slany syr. Inak ta redkovka bola stiplava a v odporucanej kombinacii s neidentifikovatelnymi zelenymi listami stipala este viac. Tuto kombinaciu mi odporucali. Zda sa ze je to starodavny recept a pomaha to dalsiemu traveniu tohto jedla. A toto sa zapijalo cim inym ako vodkou. Oproti mne sedel manzel jednej kolegyne. Statny chlap a ten si zmyslel, ze treba ukazat Slovaciskovi, ako sa tu jedava a pije. Tak mi rezko nalieval, este som ani nedopil. Ale co bolo zaujimave, to jedlo bolo tak mastne a huste, ze vodka vobec, ale vobec! nemala ocakavany efekt. Nedialo sa absolutne nic. A ked dosla vodka, tak sa preslo na vodu s ozajstnou citronovou stavou. Zda sa, ze vsetko co sa tu s tym jedava a pije ma svoj zmysel a opodstatnenie. Zakladna funkcia: napomoct traveniu. Viackrat mi to aj povedali.
Ked sme dojedli, tak kazdy len sedel oprety a tazko vydychoval a takto sme stravili vyse pol hodinku, kym sme sa odvazili vstat zo stoliciek. Nastastie sme boli peso, cize ta prechadzka naspat celkom bodla a cestou naspat sme isli inou trasou, kde sme narazili na 4 kostoly a dalsie armenske kamenne krize.

Cele to stalo za to. Bola to pre mna riadna kulturna vlozka. A konecne som sa necitil tak odvrhnuty, pretoze v nedelu dosla jedna kolegyna, ktora v sobotu nemohla prist a ta sa so mnou bavila po anglicky a tak sa pridali aj ostatni co sedeli pri nas. A tak som sa dozvedel ako je to vlastne s ich kalendarom. Pretoze su tu dva: stary – Juliansky a novy – Gregoriansky.

Armensky kalendar
Ani sa nejdem pokusat tu vysvetlit ako vlastne tieto kalendare vznikli. Chcel som to vediet, ale cim viac som o tom cital, tym viac som bol z toho dopleteny. Tak som to nechal tak.

Ale zakladne fakty. Maju zhodny pocet dni zalozeny na solarnom roku. Ale v Julianskom su vsetky krestanske sviatky posunute o 12 dni dopredu. To slovo krestanske je tu velmi dolezite. Tym padom maju Vianoce podla stareho kalendara 6. januara, ale Silvestra maju normalne podla noveho kalelendara 31. decembra. a potom aj Novy rok 1. januara (kedze to nie je krestansky sviatok).
Stale hovorime Vesele Vianoce a stastny novy rok. Tak tu sa to hodi v opacnom poradi. Avsak Vianoce ani nie su takym dolezitym sviatkom v Armensku. Je to kvoli tomu, ze kym bolo Armensko sucastou Sovietskeho zvazu, cele nabozenstvo tu bolo dost utlacane a ludia zacali viac oslavovat Novy rok a Silvestra (alebo preniesli oslavy Vianoc na tento den). A prave ten je tu dolezitejsi. Silvester ako predvecer Noveho roku je ako u nas Stedry vecer. Je to sviatok, ktory sa travi v kruhu rodiny a striktne len doma. Niektori potom po polnoci idu do mesta. Tieto dva dni su najhlavnejsie a Vianoce su uz len takym doplnkovym sviatkom. A ako ceresnicka na torte je tu este 13. januar, co je Novy rok podla stareho kalendara. Ten asi oslavuju len naozaj pravoverni, alebo ti co si chcu najst dovod na oslavu.

Ked sme sa vratili, domaci zase zacali hrat ich spolocenske hry pravdaze v armencine. Tak sme sa s hotelovym spolubyvajucim (Alexom) pobrali do vedlajsej budovy – sportoveho centra – na ping pong. Ja som to v podstate hral prvy krat a snazil som sa len spravne odbit lopticku. Ale on sa mi snazil davat rozne krutene, az to natolko prespekuloval, ze som nad nim zacal vyhravat. Zrazu dosli aj ostatni a isli si zaplavat do bazena. Ani mi o tom nikto nepovedal, inak by som si doniesol plavky. Alex sa pridal k nim a vystriedala ho v ping pongu nasa ruska dizajnerka. V tu chvilu som zacal okamzite prehravat. Ziadne false, ale tvrde supy, ktore, ak som chcel mat vobec sancu chytit a odbit, musel som sa od stola trosku vzdialit. Po dvoch hodinach takejto hry to miestami vyzeralo ako sampionat v ping pongu, kde hraci hraju 2 metre od stola. Pravdaze amater ako ja, som vedel len sem-tam odpalit taketo podania, a tak sme dost skoro zanechali pocitanie bodov a hra sa tym padom este viac zrychlila.

Ani som len nemal cas rozmyslat nad tym, ci mi vobec travi to ich tradicne jedlo. Po ping pongu a plavani sme boli vsetci hladni a tak sme sa presunuli na obed. Mali sme hranolky a barbecue. Zbytok popoludnia uz bol nezazivny. Ale ja som mal predsa mat Vianoce. Ved bol 24. december, Stedry vecer. Poslal som SMSky AIESECarom, aby sme sa stretli na mojom byte a ukazem im Slovenske Vianoce. Ale z tohto vyletu sme sa vratili o pol osmej a ja som nemal nic navarene, tak sme to presunuli na pondelok.


V nedelu vecer som este zavolal svojim milovanym a nakupil posledne ingrediencie na zemiakovy salat, ale o tom som uz pisal. A kedze som vedel, ze budem sam, tak som zasiel do pozicovne DVD a pozical som si jednu komediu s nazvom „Moje, tvoje, nase“. Nieco na styl Krok za krokom. Ale ak to je prvy stupen, tak toto je minimalne treti. Chlapik tam ma 8 deti z predchadzajuceho manzelstva a zena ma dokonca 10, ale nie vsetky su jej uplne vlastne. Niektori su adoptovani a tak sa tu vyskytuju detvaky (ako v typickom americkom filme) kazdej pleti, cernosko, aj cinanko.
Uz si viete asi predstavit ake rozne situacie mozu nastat, ked sa dvaja dospelaci a 18 deti nastahuje do spolocneho noveho domu. Oplati sa to pozriet. Ale asi len raz. Viac krat by to uz bola snad nuda.

No a ten salat som pri tom filme robil asi do tretej rano. Nakrajat 2 kilo zemiakov, a k tomu umerne mnozstvo cibule, mrkvy a uhoriek... Ale vydaril sa. Bol super.

Menovky: , , , ,