O dvadsiatom druhom vikende

24. 3. 2007
Sobota

Toto mala byt moja posledna pracovna sobota a tak som ju chcel mat volnu. V piatok som si na sobotu vypytal volno, ze by som rad siel na nejaky vylet. Ale v piatok prsalo a tak vyhliadky na sobotu boli dost biedne a ked som sa rano zobudil, tak pravdaze prsalo. Preto som poslusne naklusal do prace. Za 2 – 3 hodinky som spravil pracu, ktoru som nechcel odkladat na pondelok a tak som sefke slubil, ze to urobim cez vikend doma, aby s tym uz mohla v pondelok robit. Sobota prebiehala pre mojich kolegov typicky. Dobre sa porozpravali pri kavicke, cajiku, vyrozpravali si vsetky klebety (kolegyne), len ja som makal, aby som mohol cim skor vypadnut, aj napriek tomu, ze prsalo. Ked som odchadzal, este stale klebetili:)

Tak som odpracoval kazdu sobotu pocas 5 mesiacov. Az na tie dve, co boli sviatky. Neuveritelne. Uz sa tesim na slovensky sposob. Dva volne dni na tyzden.


25. 3. 2007
Nedela

Konecne! Uz dva krat odlozeny vylet k jazeru Sevan. Armeni su nan patricne hrdi, asi tak ako na Ararat. Hovori sa, ze ten, kto bol v Armensku a nevidel Sevan, to ako keby ani nikdy v Armensku nebol. A preto som to nemohol vynechat a v tuto nedelu by som tam siel hoci aj bez AIESECarov, aj keby furiky padali. Ako zazrakom po uprsanej sobote nasledovala pekna slnecna nedela. V Jerevane bolo fakt teplo, ale kazdy hovoril, ze na severe, v horach (Tsakhkadzor, Sevan) je este stale sneh a riadna zima. Nevadi, naobliekali sme sa, prestavili sme si predchadzajuci vecer hodinky a presne o 12.00 sme boli vsetci na mieste stretnutia. Boli sme len siesti chalani a z toho 4 zahranicni, tak sme boli vsetci nacas a nemuseli sme na nikoho cakat:). Cize som bol ja, Yuan z Ciny, Peter z Madarska, chlapik z Iranu (nespominam si na jeho meno) a Davit a Tiko - dvaja AIESEC novacikovia, ale prave tie typy, co radsej pridu skor, pretoze neznasaju meskanie. Davit (17 rokov, 1. rocnik na univerzite) je inak velmi sikovny. Pozistoval dopravu, a dohodol s jednym soferom marshrootky rezervaciu len pre nas a odvoz na Sevan a naspat za 15 000 dram. Cize 2500 dram na osobu (190 Sk), co je celkom dobra cena, ked si predstavim, ze taxik na polovicnu vzdialenost minulu nedelu stal 2000 dram.

Vzdialenost Jerevan – Tsakhkadzor 53 km, a Jerevan – Sevan 66 km.

Davit este osobne obvolal vsetkych AIESECarov, ale to uz nebola jeho chyba, ze ostatni sa na vylet vybodli. A tak sme presne nacas vyrazili. Este nas sofer poziadal, aby sme odlepili zo skla cislo „76“, aby nas zbytocne ludia nezastavovali a uz sme si to sinuli po dialnici, s priznacnym nazvom „sevanska dialnica“. Sofer na to riadne dupol, tak sme tu vzdialenost zvladli za necelu hodinku a dokonca sme predbiehali nejaky mercedes:)

Nejake fakty:
Jazero Sevan
nadmorska vyska: 1 900 m
rozloha: 1 244 km stvorcovych (2-krat vacsie ako Balaton)
max. hlbka: 83 m

Jazero je rozdelene dvoma oproti sebe vychadzajucimi polostrovmi na 2 casti – mensiu a vasciu. Tam sme sa vsak nedostali, lebo je to dalsich priblizne 40 km pozdlz jazera. Ta vacsia cast je pravdaze aj hlbsia a tak ta mensia cast je v lete ovela viac navstevovana kupania chtivymi navstevnikmi.
Sevan na google maps.

My sme boli na zaciatocnom cipe tej mensej casti, kde je tiez taky mensi polostrov, ktoreho polovicu tvori vysoky kopec tyciaci sa nad plazou, a na ktorom vrchu je sevansky klastor – jeden vacsi a jeden mensi kostolik. Armensko sa nazyva aj krajinou kostolov, ktore sa nachadzaju v mestach, aj uplne malickych dedinkach, ale aj na uplne odlahlych miestach. A tak kazdy vylet a tura v tejto krajine smeruje k nejakemu kostolu alebo klastoru.Tento polostrov bol kedysi ostrov, ale hladina klesla, a tak sa z noho stal polostrov. To vsak uz muselo byt dost davno, pretoze cely tento polostrov je teraz rekreacne stredisko. Podla legendy na tom ostrove nejaky muz uvaznil svoju dceru, aby ju „ochranil“ pred pytacmi. Ale teraz sa uz napamatam, ci tam zomrela, alebo ju odtial zachranil nejaky svarny mladenec. Toto mi totiz rozpravali uz davnejsie.

Sevan je uplne obklopeny horami, ktore sa tycia nad vodnou hladinou a teraz su este stale pokryte snehom. Ale tym smerom, kde je zvysok jazera, vidno len vodu, uplne ako more. Az na to, ze voda je sladka a v tomto rocnom obdobi studena. Celkom zaujimavy pohlad – jazero (takmer ako more) a na plazi sneh. Dokonca tu poletovali aj cajky. Na plazi sme sa pokochali vyhladom a vybrali sme sa hore na kopec ku kostolom. Prave tam prebiehal nejaky obrad, ale ani nasi armenski kamarati nam nevedeli povedat, co to vlastne bolo. Bol tam knaz obklopeny jednou rodinkou, asi 6 ludi, pricom jeden z nich zurivo fotografoval starym, hlucnym, mechanickym fotakom. Tak sme len zapalili sviecky a isli von. Blbe je, ze taketo malicke kostoliky nie su zvnutra takmer vobec ozdobene. Len hole kamenne kvadre, 1 – 2 obrazy ukrizovaneho Jezisa, a v zadnej casti vyvysena cast obycajne zakryta cervenym zavesom. Takze neviem ci sa za nim nachadza oltar, alebo ani nie. A pravdaze neodmyslitelny stojan s dlhymi, zltymi svieckami, ktore su pozapichovane v piesku. Moj oblubeny predmet fotenia:)

Kym sme sa prechadzali po tom kopci, od jazera sa k nam zacala priblizovat burka. Najprv v hmle zmizli hory na druhom brehu jazera, potom hmla zakryla aj jazero a cierne oblaky sa pretiahli az k nam. A zacalo snezit. To vsetko asi v priebehu 15 – 20 minut. A za dalsich nejakych 10 minut to bolo cele prec, opat s jasnym vyhladom. Cudne je toto pocasie.

Dole pri jazere sme si este dali teply caj, zase v ludoprazdnej v restauracii. Pricom hore pri kostoloch sme stretli plno ludi, hlavne zahranicnych turistov. Tym ponukali miesti umelci svoje fotky a obrazy daneho miesta a stare babky zase asi 10 rocne pohladnice tychto kostolov a jazera.

Fotky jazera Sevan a tiez miestnych kostolikov.

V lete to tu musi byt nadherne. Pochmurna hneda a biela farba okolitych hor vystrieda zelen s krasne belasou a bezoblacnou oblohou. Vsade plno ludi, ktori sa sem pridu kupat, rodiny si tu urobia piknik, barbecue s vodkou a pod. Ale v tomto rocnom obdobi tu toho naozaj nie je vela vidiet, no ja som tu jednoducho musel prist. A podla mna sa to aj oplatilo. Cely vylet sme zvladli za 5 hodin aj s 2-hodinovou cestou tam a naspat.

O armenskej pohostinnosti - pokracovanie
Cely vylet bol naplanovany tak, aby sme boli o piatej uz naspat v Jerevane, pretoze som bol pozvany na armensku veceru. Areg, ktory zije v Kosiciach, ma poziadal, aby som im od jeho rodiny v Jerevane doniesol hroznove listy – zakladnu surovinu na pripravu armenskeho narodneho jedla dolma. A tak ma tu jeho rodina pozvala na veceru. A zase sa prejavila ta uzasna pohostinnost armenskych ludi, ktori ma vobec nepoznali, ale privitali ma ako stareho znameho. Podavala sa dolma v hroznovych listoch, zemiakovy salat na armensky sposob (s kuskami masa) a nakoniec „cholovatz“, cize armenske barbecue. A zase som dostal na vyber. „Vodka, alebo konak?“ Tak radsej konak, nech je to vsetko armenske:) Bol to fantasticky zazitok, prijemni ludia a chutne jedlo. Nakoniec ma nabalili hroznovymi listami aj s odporucanim, aby som to dal do velkej batoziny, aby to pri kontrole prirucnej batoziny nezobrali ako pasovanie marihuany:)