O sviatkoch, doplnenie

a o roznych inych veciach, ktore ma napadli a nehodia sa na osobitny prispevok

Myslel som si, ze budem mat dvoje Vianoce, jedny nase – 24. decembra a druhe Armenske – 6. januara. Ale ked konecne prisiel ten dlho ocakavany 6. januar, bol to obycajny den ako kazdy iny len s tym rozdielom, ze obchody boli este stale zatvorene v tom ich „nudzovom stave“. Ale to sa vsetko razom zmenilo na dalsi den. Siedmeho januara bolo uz vsetko v plnom prude, ulice plne ludi a vsetky obchody aj metro narvane ludmi. Aspon co som pocul, tak ani domaci svoje Vianoce neslavili nijak zvlastne. Ale ja som si to uz vynahradil predtym armenskym Silvestrom, ktory bol ako nase Vianoce. A nie len raz, ale hned dvakrat. Prvy krat oficialne v noci z 31. decembra na 1. januara a druhy krat este raz 2. januara. Vtedy ma jedna AIESECarka, Manushak, pozvala k nim domov na tradicnu „silvestrovsku“ slavnostnu veceru. Pozvala este aj zopar AIESECariek, ale dosli len dve a tak sme boli este s jej rodicmi dokopy siesti.

Podavala sa tradicne dolma, tentokrat v kapustovych listoch, s bielym jogurtom ako omackou a k tomu neodmyslitelny lavash. No, teta mi nalozila fakt hojne. Potom tu bol este zemiakovy salat s kuskami masa v nom, sunkove taniere (ako u nas na Velku noc) a toto vsetko sme zapijali vinom. Dali mi na vyber, co sa bude pit, no a ja som spomedzi importovaneho cinzana, ruskej vodky a armenskeho vina vybral prave to vino. Ako minule, tak aj teraz prebehlo niekolko pripitkov, ktorych sa chopil otec ako hlava rodiny. Ten prvy bol pravdaze na novy rok, druhy na hosta, cize na mna, moju rodinu, priatelku:-), aby sa nam v buducnosti darilo, aby nam nechybalo zdravie a podobne. Dalsie pripitky boli dalsich hosti a ten zaverecny som mal mat ja. No tak som ho predniesol v slovencine (ze ci pochopia, ked rozpravaju rusky... ). Ked sa vsak zacali tvarit, pri niektorom slove, ze nerozumeju, tak som to hned doplnil o anglicky preklad a Manushak hned rodicom prekladala. Najviac sa zabavili na slove laska, ze vraj po rusky je to pohladenie. Bolo pre nich zabavne, ze im prajem vela pohladeni... No vysvetlili sme si to:-).

Bolo pekne to zazit este raz. Atmosfera bola uvolnena, aj rodicia sa zapajali do debaty, pytali sa ma na rozne veci vacsinou po rusky a ked sme si nerozumeli, tak sme to doplnili o anglictinu. Aj jej rodicia sa ju ucili este v skole, ale behom rokov ju pozabudali a v pamati ostalo uz len zopar zakladnych slovicok.

Este zaujimave je, ze tu sa obdaruvaju prave na Silvestra. Cize Vianocny stromcek stavaju rozne, zvycajne uprostred decembra, potom maju na Silvestra vsetko to, co mame my na Stedry vecer – slavnostna vecera, darceky a podobne + oslavu noveho roku, a potom maju az do 6. januara cely tyzden sviatky, prazdniny a pod. a cele sa to zakonci Vianocami podla stareho kalendara.

Osmeho januara som uz prisiel do prace, vsetci boli vyteseni, ukazovali si navzajom darceky co dostali a ked prisiel nas hlavny financnik, tak hned polozil na okruhly stol flasu armenskeho konaku Ararat. Toto je to najtypickejsie pre Armensko, ich brandy, alebo konak. Ararat je este k tomu najuznavanejsia znacka, cize aj najdrahsi konak. Cena je odstupnovana aj podla veku. Tento bol 3-rocny, ale v obchodoch som videl aj 5-rocny. Mozno existuju aj starsie. Ale bol fakt vynikajuci. Doteraz som konak nemal rad, po Napoleonovi ma vzdy striaslo, tak som ho uz radsej ani nepil. Ale toto bola extra kvalita, jemny, chutovo vynikajuci. Skoda, ze mam limit na batozinu do lietadla, doniesol by som aj viac flias.

A co sa tyka darcekov, najoblubenejsim je asi novy mobil. Len to som mal moznost si vsimnut, kedze kazdy ho ma v ruke. Hlavne tie ultra tenke a tie, co maju zabudovany MP3 prehravac. Kazdy, kto vlastni jeden z tychto mobilov, tu je frajer a velmi rad sa s nim pochvali. Najviac „in“ su ti, ktori maju MP3-kovy mobil. Okolo tych ludi sa zgrupuju ich kamarati a po ulici kracaju tak, ze dany majitel mobilu je uprostred a pusta pesnicky pre ostatnych. Alebo len tak postavaju pred skolou, okolo neho banda a pocuvaju hudbu. Je to az smiesne.

A este som v minulom clanku zabudol na nieco, tak to pisem sem. Rodina prezidentky AIESECu je plnohodnotne bilingualna. Tym chcem povedat, ze doma hovoria po armensky aj po rusky. Cize aj mala Jeva hovori oboma jazykmi. Ale niektore rodiny hovoria len po armensky a tak sa ich deti musia rustinu riadne drvit, kedze sa absolutne nepodoba na armencinu. Dospelaci s rustinou nemaju problem, ale ich deti niekedy ano a kedze sa od nich ocakava, ze budu hovorit plynulo a gramaticky uplne bez chybicky (kedze pochadzaju z krajiny, ktora bola pocas dlhych rokov sucastou Sovietskeho zvazu), tak radsej rustinu vobec nepouzivaju, aby sa potom nemuseli hanbit pre pripadne chyby.
To vsak nebude problem malej Jevy, kedze vacsinou aj tak hovoria doma rusky. A dokonca uz chyta aj anglicke slovicka a zakladne frazy. Jej mamka ju pred vecerou vyzyvala, aby nieco povedala po anglicky, ale este sa hanbila. Ale neskor to zacalo, zacala pomenuvat hracky anglickymi nazvami a ked to nevedela, tak sa pytala mamky: „What is this?“ a ona jej odpovedala. Mala ma len 3 roky a uz chyta popri dvoch jazykoch aj treti. A odkial sa uci? Pamatate sa na britsky kresleny serial na vyucbu jazyku? Ano! Big Muzzy – velky, zeleny, chlpaty mimozemstan, ktory jedava budiky, zahradnik Bob, princess Silvia, kral lev, tucna kralovna a nosaty Covex:-) od nich sa Jeva uci po anglicky, a tiez od mamky.