O politickej, ekonomickej a hospodarskej situacii v Armensku

Vnutropoliticka situacia v Armensku a faktory medzinarodnej politiky, ktore na nu vplyvaju, postavenie a vyznam Armenska v kontexte svetovej politickej sceny:-)
...diplomovka na politologiu ako vysita...

28. 2. 2007

Sice trosku vaznejsia tema, ale netreba sa bat, nie je az taka strasna ako naznacuje jej podnadpis.

Hospodarstvo

Jerevan je veduce priemyselne, kulturne a vedecke centrum Kaukazskeho regionu, centrum polnohospodarskej vyroby.
Bohate loziska nerastnych surovin (rudy farebnych kovov) su zakladom pre veduce hospodarske odvetvie, a to spracovanie kovov. Priemysel v Jerevane sa sustreduje na produkciu kovov, strojarstvo, elektrickych zariadeni, tiez chemicky, textilny a potravinarsky priemysel. Dlhu tradiciu ma remeselna vyroba (tkanie kobercov, zlatnictvo). Na sopecnych horninach vznikli urodne polia.* Pestuje sa na nich bavlnik, vinic, tabak, citrusy a marhule. Svetoznáma je vyroba vina a konaku v Jerevane a jeho okoli.
Armeni radi poukazuju na fakt, ze Winston Churchill vzdy pocas medzinarodnych konferencii uprednostnil armenske brandy pred francuzskym. Rovnako i armenske vino, ktoreho produkcia bola obmedzena pocas protialkoholickej kampane Mikhaila Gorbachevova (v 80-tych rokoch), je dnes opat v kurze a prekvapuje svojou zaujimavou vonou a chutou.
Trosku statistiky Armenskeho hospodarstva:
polnohospodarstvo 23,4%
priemysel 35,1%
sluzby 41,5%

*Krajina je hornata a nachadza sa v nadmorskej vyske minimalne 500 m.n.m. Najnizsie polozene miesta su prave v okoli Jerevanu a na juh od neho. Nadmorska vyska sa tu pohybuje od 500 do 1000 m.n.m. Najrozsirenejsie su tu pahorky od 1000 do 2000 m.n.m. Pahorky s urodnou podou a dostatocnym mnozstvom zrazok sa urcite obhospodaruju, no vacsinou su uplne hole, bez vyssej vegetacie, lebo je tu dost sucho. Takze tieto pahorky obycajne spasaju kravy a ovce. No a obcas to vystupi az na 3000 m.n.m., pricom najvyssi vrch je Aragats 4090 m.n.m. (iba o 1 km nizsi ako Velky Ararat).

Ekonomicka situacia

V zasade ide o tranzitnu ekonomiku smerujucu k trhovemu mechanizmu. Myslim ze, privatizacia, a vytvaranie sukromneho sektoru, uz prebehla. A takisto pretrvavaju aj negativne tendencie ako napr. korupcia a snaha ziskat na transformacii co najviac pre seba (teda u tych, co maju na to paky). Jeden chalan, AIESEC novacik, mi hovoril, ze tym, co respektuju zakon sa zije zle; ti, co ho obchadzaju, sa maju lepsie; a ti, co ho porusuju, tak ti sa maju najlepsie. Tak to je dalsi nazor, tentoraz vsak domaceho.

Hospodarsky rozvoj vsak je uzko spaty s politickou situaciou a susedskymi vztahmi s okolitymi statmi. Okrem uz spomenutej vojny v Nahornom Karabachu a zmrazenych vztahov s Azerbajdzanom, sa pred rokmi pretrhli obchodne cesty so svetom (rozumej Rusko) aj vdaka obcianskej vojne v Gruzinsku. K tomu treba este pridat uzavrete hranice s Tureckom kvoli historickej neznasanlivosti. Velke problemy prinieslo Armenom aj oddelenie krajiny od ZSSR a aby toho este nebolo dost, nicive zemetrasenie v decembri 1988 bolo tym poslednym velkym uderom (hoci chronologicky vlastne prvym), co zrazilo armenske hospodarstvo tam, kde je dnes. Ked si dalej vezmeme, ze s Tureckom su zatvorene hranice a tym padom je nemozne obchodovat s Europou cez najkratsiu cestu a vzdialenost od Europskej unie su 3 casove pasma, tak situacia nebola vobec ruzova. Co sa tyka hospodarskeho rozvoja, od dna sa uz odrazili a speje to k lepsiemu.

Zahranicna politika
V sucasnosti vsak Armenska zahranicna politika je charakterizovana rovnovaznym pristupom k strategickym partnerom: uzke partnerstvo s Ruskom (kedze vztahy s Gruzinskom sa vyriesili; ruska vodka, gruzinske vino a armensky konak funguju skvele...) a dobre vztahy so Zapadom (USA, EU, NATO). Krajina sa snazi politicky a hospodarsky priblizit k europskym a medzinarodnym strukturam.
Zakladnym problemom armenskej zahranicnej politiky zostava konflikt o Nahorny Karabach s Azerbajdzanom. Napriek snaham OBSE a opakovanym stretnutiam prezidentov oboch statov rokovania nenapreduju. Hranice s Azerbajdzanom a Tureckom su zatvorene. Vztahy s Iranom a Gruzinskom su na dobrej urovni.

Politicka situacia

Aby bol obraz o krajine uplnejsi... Jednokomorovy parlament ma 131 kresiel. Poslanci parlamentu su voleni obcanmi na 4 roky (75 z volebných listin jednotlivych stran a 56 priamo). Prezident je voleny priamo obcanmi na 5 rokov. Prezident vymenovava predsedu vlady; premier a jeho kabinet musia podat demisiu, ak Narodne zhromazdenie neschvali vladny program. V sucasnosti je prezidentom Robert Kočarian, ktory bol zvoleny na jar roku 1998 a nasledne druhy krat zvoleny v roku 2003. Ak dobre ratate, tak dalsie prezidentske volby budu na buduci rok. Ale o tom sa este nehovori, pretoze pred tym sa budu este konat parlamentne volby, a to 12. maja tohto roku (2007). Cize sa uz zvolebnieva, a s tym suvisi aj ta bujna vystavba niekolkych novych blokov v centre mesta.

Vnutropoliticka situacia
Vnutropoliticku situaciu v krajine charakterizuje stabilita prameniaca zo silneho postavenia prezidenta. Armensko je prezidentskou republikou od roku 1991; Ustava bola podpisana v roku 1995.
Armensko bolo 25. januara 2001 prijate za 42. clena Rady Europy, cim sa aj formalne uznal pokrok v oblasti demokracie a dodrziavania ludskych prav. Trest smrti bol uplne zruseny v septembri 2003.

Co sa tyka zakonov, vymahanie prava, policajtov a slobody prejavu, tu je este co dohanat. Pri stretnuti s policajtom nikdy neviete na com ste a mozu vam naparit pokutu za cokolvek, bez toho aby sa dalo proti tomu nejak branit. Vladne tu vsak korupcia a tak, ten kto ma prachy tomu prejde kadeco. A vobec k tomu netreba nejak velka suma. (The Money talks and the Bullshit walks...:-).

Ale aj napriek tomu musim uznat, a hovoria to aj domaci, zlocin je tu na nizkej urovni (takmer ziadny?) a Jerevan je velmi bezpecne mesto, aj v noci, a to dokonca aj pre dievcata. Ale tie aj tak preferuju prichod domov do deviatej vecer, alebo aspon v doprovode nejakeho chlapca.

Politické vzťahy SK-AM (SR-HH)
Vztahy medzi Slovenskom a Armenskom su na standardnej urovni s potencialom dalsieho rozvoja. V bilateralnej oblasti nie su otvorene ziadne otazky, na zodpovedajucej urovni su aj kontakty najvyssich ustavnych cinitelov oboch krajin. Bilateralne vztahy su realizovane prostrednictvom ZU SR v Armensku so sidlom v Moskve. Na stranke Ministerstva zahranicnych veci SR nie je o tom ani zmienka, ale moj spolubyvajuci ma na to upozornil, ze v centre Jerevanu, hned vedla Hotela Ani Plaza, sa nachadza Honorarny konzulat SR v Armensku. Aj som ho nasiel a vo Fotkach z Tour de Yerevan I je aj dokaz.

A ako nas vnimaju Armenci?
Podla stranky mzv.sk: Celkovy obraz Armenska na Slovensku, ako aj naopak - Slovenska v Armensku, je neutralny bez akychkolvek pozitivnych alebo negativnych aspektov.
Inymi slovami: Slovaci o Armensku, ako aj Armenci o Slovensku nevedia takmer nic, niekedy dokonca ani polohu statu v ramci mapy sveta. Armenci, ako aj zvysok sveta, si nas tradicne zamienaju so Slovincami a starsiemu obyvatelstvu nieco hovori pojem Ceskoslovensko (Ceskoslovensky hokej a auta), ale ked ich opravim na Cesko a Slovensko (po rozdeleni, osobitne), tak uz nechapu. A co sa tyka toho, ci Slovaci vedia, kde lezi Armensko, tak to uz musi vediet kazdy sam. Tych zopar ludi, co cita tento blog, uz hadam aj ano, ale co ti ostatni?

Tour de Yerevan 1/4

Uvedomil som si, ze o samotnom meste Jerevan som toho vela nenapisal, ani nepofotil. Najprv som sa v tomto meste nevyznal, a ked uz ano, tak mi neprialo pocasie. Skore stmievanie, zamracene, hmla, kosa, zladovatele cesty – tak by sa dalo definovat pocasie v Jerevane v zimnych mesiacoch. Doteraz som cakal, kym sa konecne pocasie umudri a bude vhodnejsie svetlo na fotenie, ale to pride az asi na jar, alebo v lete. Ja tolko casu nemam, kedze staz sa mi pomaly, ale isto staz blizi ku koncu, a tak som sa aj napriek tomu vybral do centra pofotit mesto. Pomohlo mi v tom aj najdenie styroch vyhliadkovych tras na Armeniapedia.org. Tieto styri trasy pokryvaju vsetko to zaujimave, co sa v centre nachadza.

A preto svoj prispevok „Tour de Yerevan“ prinesiem v 4 osobitnych prispevkoch a toto je prvy z nich – Trasa Abovian – Teryan. Odporucam otvorit si fotky v druhom okne, alebo v novom tabe.

1. Narodna galeria
2. Historicke budovy
3. Severna Avenue
4. Babajanyanova socha
5. Detska kniznica
6. Labutie jazierko
7. Kruhovy park
8. Hvezdaren
9. Abovianova socha
10. Lekarska Univerzita
11. Metro „Yeritasardakan“ – Mladost
12. Skryty kostolik
13. Namestie Aznavour
14. Trojuholnikove namestie


1. Narodna galeria
Svoju trasu zacinam na hlavnom namesti - Republic Square, ktory ma ovalny tvar. Uprostred je ovalny „kruhovy“ objazd a celemu namestiu dominuje Narodna galeria. Viac o tomto namesti som pisal v tomto prispevku a tu je aj viac fotiek. Na toto namestie usti najznamejsia ulica Abovian.

2. Historicke budovy
Z Abovian odbocujem dolava a prechadzam na paralelnu ulicu, ktora sa vola Teryan. V celom centre sa teraz stavaju nove – vyskove – budovy, ale na tomto mieste (zopar blokov) sa da este najst povodna architektura z cias ZSSR. Velka cast z nich uz bola davno zburana, miesta su vybagrovane a zacinaju stavat zaklady novych asi troch blokov a uplne novu ulicu, tzv. Severnu Avenue, ktora sa bude tahat takmer od Republic Square az ku Opere a nadviaze na Kaskade.

3. Severna Avenue
Tato nova ulica zacina na tejto mapke tam, kde je bod c. 14. Na fotkach vidno ako hned vedla seba stoja historicke budovy a este nedokoncene novostavby vyskovych budov. Vyzera to dost cudne. Vacsina domacich s tym nesuhlasi a nepaci sa im, ako buraju historicke budovy, ale co uz mozu robit. Mesto chce vybudovat moderne centrum a zaroven vytvorilo mnozstvo pracovnych prilezitosti pre robotnikov.

4. Babajanyanova socha
Moderna socha hudobneho skladatela je hned vedla jazierka. Znazornuje ho ako hra na klavir.
Fotka bude doplnena neskor.

5. Detska kniznica
Tak tu som vobec nenasiel.

6. Labutie jazierko
Neviem podla coho ma toto pomenovanie. Podla toho co ja viem, labute su chladnomilne vtaky, cize by sa tu mohli vyskytovat najma na jesen alebo v zime. Lenze v zime z jazierka urobili klzisko s moznostou korculovania. Mimochodom sa korculovanie tesi velkej oblube. Daju sa tu pozicat aj korcule za poplatok okolo 1000 az 2000 dram na hodinku. Ten kto si prinesie vlastne korcule, moze sa korculovat zadarmo. Ja som to sice videl iba pocas vikendov, ale vtedy to bolo plne ludi. Ale v lete toto miesto musi byt nadherne. Vedla opery je park s tymto jazierkom, plno kaviarniciek, ktore su otvorene dlho do noci. Fotky odtialto budu v dalsej casti, pretoze tieto miesta sa navzajom prekryvaju.

7. Kruhovy park
Nic moc, normalny park. Teraz v zime je to puste, ale ako som uz pisal, v lete maju v tychto parkoch kaviarnicky pootvarane letne terasy a su plne ludi.

8. Hvezdaren
Je to len uplne malicka hvezdaren a nechapem ako ju mohli umiestnit takmer do centra. Centrum Jerevanu sa totiz rozprestiera v doline a vsade naokolo su kopce. Cela ulica Abovian smerom od Republic square stupa do kopca, ale vrch Kaskade sa nachadza ovela vyssie nez toto miesto. Poloha je nevyhodna aj kvoli tomu, ze v meste je plno svetiel a tak sa nocna obloha neda pozorovat uplne cisto, lebo je osvetlena lampami z celeho mesta. Mohli ju dat niekam na okraj. A je uplne malicka. Myslim, ze este aj v Rimavskej Sobote mame vacsiu hvezdaren ako je tato:-).

9. Abovianova socha
Na opacnom konci Abovian sa nachadza socha slavneho armenskeho spisovatela Chatchatorian Abovian, ktora sa nachadza uprostred kruhoveho objazdu. Tu vlastne aj zacina jedna z hlavnych Jerevanskych ulic, ktora nesie jeho meno. Pokracujem dole po tejto ulici, naspat smerom ku Republic square.

10. Lekarska Univerzita
Tu studuje asi 1000 studentov, a nie len Armenci, ale aj Perzania, Indovia a ktovie ake este narody. Napr. aj nas kamarat Rajat z indie tu studuje medicinu. Kedze India uznava titul z tejto univerzity, a je fakt dobra, mieri tu kazdorocne kopa Indov.
Budova Univerzity sa nachadza na rohu krizovatky dost frekventovanych ulic, ktore su v jednom kuse plne aut, a tak sa tu da najlahsie prejst na druhu stranu podchodom. Pod celou touto krizovatkou sa nachadza nakupne stredisko – trhy, plne malych butikov s lacnym tovarom, obcerstvenim, DVD predajne a pozicovne a kvetinarstva. Je to pre nich celkom vyhodna poloha. V zime je tu teplejsie ako na povrchu a tak kvety nezmrznu a v lete zas na nich nepecie slnko. Vychody su na kazdom rohu krizovatky a tak sa lahko da dostat na ktoru kolvek stranu bez nutnosti prechadzat priamo cez cestu. Je to sice mozne, su tam semafory pre chodcov, ale kym nabehne zelena, tak to je vecnost, a nikto tak dlho necaka. A aj ked je zelena, neexistuje ziadna istota, ze sa tam nevyruti nejake auto. Podchod je bezpecny dokonca aj v noci.

11. Metro „Yeritasardakan“ – Mladost
Na mapke je to vyznacene zle, pretoze vchod do metra sa nachadza v parku na opacnej strane Abovian. Ta blizka krizovatka je tak isto frekventovana ako ta predchadzajuca a tak aj tu je pod celou krizovatkou podchod s roznymi butikmi. V okoli tychto dvoch blokov su rozne univerzity a je tu stale plno ludi, hlavne studentov, a tak toto mieto nazvali Yeritasardakan, cize mladost.

12. Skryty kostolik
Po celom Armensku su roztrusene kostoliky. Ako som uz spominal, za starsie sa povazuju tie, co maju viac nez 1000 rokov, vsetky ostatne su „nove“. A tento je najstarsi kostol v celom Jerevane, a zaroven aj najmensi. Stal tu davno pred prichodom „komunistov“. Po tom, co „cerveni“ zacali budovat mesto svojimi typickymi kockovitymi panelakmi, absolutne nebrali ohlad na to, ze tam stoji kostol a tak ho uplne obostavali panelakmi. Ten najblizsie sa nachadza asi meter od neho a tak sa tento kostolik nachadza na cinzakovom nadvori. Ani sa ho poriadne neda odfotit – bud sa neda poriadne vzdialit, aby sa dostal cely do zaberu, alebo v pozadi spati nejaky skaredy panelak.
A je uplne malicky. Ked som vosiel, bol tam priestor asi tak 4 x 2 metre, maly oltar a dve male drevene lavice na sedenie. Ale aj napriek tomu je hojne navstevovany. A preto teraz cez zimu pred jeho vchodom postavili velky stan, ze keby sa uz ludia dnu nezmestili, tak aby nemuseli mrznut uplne vonku. Kedze je taky malicky, ludia zapaluju sviecky pod pristreskom vedla kostolika, lebo dnu by sa uz potom ani pohnut nedalo. Ale aj ked je taky maly, stale ma typicke znaky armenskeho kostola.

13. Namestie Aznavour
Malicke namestie, uprostred ktoreho je fontana zdobena dvanastimi symbolmi horoskopu. Dominantna budova tu je budova kina v tvare stvrt obluka a na druhej strane Hotel Golden Tulip. Zatial co ulica Abovian vyssie od tohto miesta je dost siroka, na tomto mieste je to uz len jednoprudova jednosmerka, cize stale su tu zapchy, alebo auta postupuju naozaj velmi pomaly.

14. Trojuholnikove namestie
Volakedy tu asi bolo namestie. Teraz je cely ten blok pod cislom 14 rozrypany, je tam obrovska jama – Armenske „ground zero“ – a budu tam stavat nove budovy. Blok pod cislom 3 je uz rozostavany, vidno to na fotkach. Na jednej rohovej budove som videl nakres, ako by to malo vyzerat po dokonceni, no bude to pekne a moderne. Len neviem, ci sa to bude velmi hodit do klasicistickej koncepcie hlavneho namestia. Cele je to oplotene, chodit sa tam neda, ale plot je asi len pre Armencov a kedze ja som obycajne vyssi ako oni, viem nakuknut ponad plot.

O skolskom systeme

21. 2. 2007

Skolsky system v Armensku je uplne odlisny od naseho slovenskeho. My mame zakladnu skolu, a potom strednu. Tuto maju len „skolu“, a trva 10 rokov. Deti do nej zacinaju chodit, ked maju obycajne 7 rokov a vsetci v nej ziskaju vseobecne vzdelanie. Naucia sa citat, pisat, pocitat, nastupuje matematika, armensky jazyk, rusky jazyk, prirodovedecke a umelecke predmety a este dalsi cudzi jazyk. Potom zacina matematika pritvrdovat, neskor sa rozdeli na dielcie casti ako algebra, geometria a pod., prida sa k nej fyzika, chemia, geografia, biologia, svetove a armenske dejiny, a este nejake spolocenske vedy. Dokopy nieco ako nase gymnazia. Nikto sa na nic nespecializuje, tak ako u nas priemyslovky a ucilistia. System vyucby sa podoba slovenskemu. Trieda zostava spolu celych 10 rokov a stava sa z nich kolektiv, dobri kamarati, vsetci absolvuju naraz tie iste predmety, pricom ucitelia chodia za nimi. Pre nas je to takto normalne, ale Tiko mi rozpraval, ze ked sa to porovna s USA, kde stravil posledny rok tohto studia na college, tak tam kolektiv nie je, studenti si vyberaju kurzy, ktore potom navstevuju. Cize na kazdom kurze sa zide stale novy kolektiv.

Po tych 10 rokoch ziaci absolvuju zaverecnu skusku a ako 17-rocni maju moznost studovat dalej na univerzitach. Ano, ako 17 rocni! Alebo dokonca aj menej. Pretoze rodicia sa mozu rozhodnut a zapisat svoje dieta do skoly aj skor. Kedze po vychodeni skoly dokopy nikto nevie nic konkretne robit, vsetci nastupuju do univerzit, ktorych je tu neurekom. Su take vychytene, ale aj take obycajne. Ten kto nestuduje dalej, moze sa z neho stat – ako mi bolo povedane – predavac, vodic a podobne, a aj to sa musi pred tym naucit, pretoze to zakladne vzdelanie nepokryva. Vsetci ostatni maju univerzitny diplom. Z toho mi vyplyva, ze aj obycajni elektrikari su spickovi specialisti a vedia toho ovela viac, nez len, ze toto ju nulak, toto je faza a ktoreho drotu sa netreba chytat. Zemnenia tu nie su, cize ten treti drot, ak sa vyskytne, je uplne zbytocny, a je pozostatkom zo ZSSR, kde uzemnovali uplne vsetko. Toto mi povedal majitel bytu, ked nam prisiel opravit vyhoretu poistku, alebo skratovany radiator:-).

Cize kazdy, kto chce normalne pracovat a zarabat, musi dostat vzdelanie na univerzite. Nezamestnanost je tu okolo 8 az 9 %, co je v podstate dost dobre, a pracujuci lud ma dobre vzdelanie. Alebo aspon nastupujuca mlada generacia. Neviem ako to bolo pred nejakymi 15, 20, alebo viac rokmi. V podstate, kazdy chce studovat na univerzite. A tych je tu naozaj dost. Nie je tu taka konkurencia, ako na Slovensku, ze vacsina vypadne na vstupnych testoch. Tu je prijaty kazdy, a vstupny test ukaze, ze ako na tom stoji. Ti co uspeju lepsie, dostavaju stipendia a studuju zadarmo, alebo dost dobre dotovane, a ostatni si musia za vzdelanie platit. Ked som rozpraval, ze u nas je denne vysokoskolske studium zadarmo (zatial, dufajme, ze aj nadalej), boli prekvapeni, ze to mame super. V podstate tu je to tak isto, len s tym rozdielom, ze aj ti horsi sa tam dostanu, len si za to platia. Na Slovensku sa tam jednoducho nedostanu. Takze, neviem co je lepsie.

Co sa tyka motivacie, kedze malokto chce skoncit ako predavac, ta je dost vysoka. U chalanov o to vyssia, ze ked nastupia na univerzitu, dostanu odklad od zakladnej vojenskej sluzby, ktora tu je (ako som uz pisal) 2 neuveritelne dlhe roky. A kazdy robi vsetko, aby sa jej vyhol, alebo ju aspon oddialil.

Univerzit je tu fakt dost, statnych aj sukromnych. Je tu napr. Armenska univerzita, Americka univerzita (neviem, kde sa tu vzala), Rusko–Armenska univerzita, absolventi ktorej ziskavaju dva diplomy – jeden pre Armensko a druhy, ktory uznavaju aj Rusi.

Zakladne univerzitne vzdelavanie trva 6 rokov, pricom prve 4 roky je bakalarske studium, ktore je oddelene a ukoncuje sa skuskou. Dalsie 2 roky tvori specializovane magisterske / inzinierske studium ukoncene dalsou skuskou. No v pripade Rusko-Armenskej univerzity sa da usetrit 1 rok, kedze tam sa studuje podla „ruskeho systemu“, kde sa po 5 rokoch studium ukoncuje statnou skuskou. Potom este moze nasledovat doktorandske studium, po ktorom sa udeluje titul PhD.

No tento system vsak caka v kratkom obdobi rozsiahla reforma. Dozvedel som sa to cestou na letisko cakat Yuana, kedze nas viezol Davitov otec, ktory je dekanom jednej ekonomicky zameranej fakulty (neviem presne). Hovoril, ze 10-rocne vseobecne vzdelanie sa rozsiri na 12 rokov a rozdeli sa na 2 casti: zakladne a stredne, tak ako je to aj u nas a tiez v inych krajinach.

Co sa tyka internatneho zivota, o nicom takom som ani len nepocul. Armensko ma dokopy cirka 3 miliony obyvatelov, pricom 1 milion zije v Jerevane. Cize studenti tu byvaju s rodicmi. No a ten zbytok, bud dochadza (ak to nie je daleko), byvaju u nejakej svojej rodiny, co zije v Jerevane, prenajmu si byt (zrejme, lebo nic ine si neviem predstavit), alebo jednoducho nestuduju na univerzitach a ziju jednoduchsi malomestsky alebo dedinsky zivot mimo Jerevanu.

Zaujimave je, ze prvaci - vysokoskolaci si „oficialne“ nemozu kupit ani alkohol, kedze maju este len 17 rokov. Musia si este rok pockat. Aj ked neviem, kto by to tu kontroloval, a hlavne na zaklade coho. Obcianske preukazy tu nie su. Kazdy si tu hned vybavuje namiesto neho rovno pas, alebo pouziva na identifikaciu skolsky preukaz. Ale pas predsa nikto so sebou nenosi.

Je to podla mna zvlastne. Na Slovensku je pre mladeho cloveka prvym milnikom, ked dovrsi 15 rokov a dostane obciansky preukaz – stava sa obcanom SR. Dalsim je stuzkova spolu s maturitou a tretim dajme tomu promocia. Tu mladi najviac spominaju na oslavu, ktora nasleduje za ukoncenim vseobecneho 10-rocneho studia. Po zaverecnej skuske, ked uz prestanu byt studentmi, si kolektiv (bez rodicov, bez ucitelov) zorganizuje velku party, na ktorej sa este posledny krat vsetci zidu a vsetci sa oze..., vlastne si zaspominaju a posledny krat sa spolu zabavia.

O prichode noveho stazistu

AIESECari mi uz asi pred mesiacom oznamili, ze sa im podarilo matchnut firmu, ktora si zadala podmienku, ze chce stazistu z Ciny. Chcu sa dostat na cinsky trh a stazista im ma pomoct so svojim rodnym jazykom. Obycajne sa taketo zmluvy nepodpisuju, ale oni si verili a nakoniec sa aj podarilo. Jeho meno je Yuan.
Dostal som sa do kontaktu s Yuanom uz davnejsie. Pisali sme si pravidelne, poslal som mu odkaz na moje fotky aj s vysvetlujucim prekladom, aby po studiu v Sanghai nebol z Jerevanu prilis vybity. Stale ma vsak iformoval, ze jeho viza, ktorych vydanie malo trvat 1 tyzden, sa stale odklada a natahuje. Prisom mu hori termin, pretoze v aprili musi byt spat v Cine, pretoze este stale studuje. Minuly stvrtok mi vsak napisal, ze konecne ma viza hotove a dojde o 3 dni. Chlapec nic neodkladal a poponahlal sa s kupou letenky. Dosiel v noci zo soboty na nedelu o tretej. A to aj napriek tomu, ze prave v tu noc Cina oslavovala zaciatok noveho lunarneho roku. Prave vtedy sa Cinania schadzaju a oslavuju novy rok v kruhu rodiny. A on bol prave vtedy v Moskve na letisku, ktore ani nemohol opusti, pretoze nemal viza! Cesta mu trvala dost dlho, kedze Cina nie je prave za rohom a dokonca letel cez Moskvu, kde si musel pockat na prestup 8 hodin.

18. 2. sa zacal novy Cinsky rok. Rok psa je za nami, privitajme rok svine:-). Toto je rok vsetkych tych, co sa narodili v roku 1983 +/- 12 rokov. (matematicky vyjadrene 1983 + 12n; n = Z) Medzi nich patrim aj ja, aj Yuan.

17. 2. 2007
V tu noc sme uz mali 2 tyzdne dopredu naplanovany koncert. Bol to sice zase Bambir, uz treti krat, druhy krat v Stop clube, ale bol to ich posledny koncert, tak sme tam museli ist. Dokonca aj tu si niekto spomenul a o pol noci vykrikol do davu „Happy New Chinees Year!“ No, a mam fotku s gitaristom a este s jednym co hra na flautu. Ostatni dvaja sli hned po koncerte prec.

18. 2. 2007
Rovno po koncerte, nieco po druhej, som sa stretol s dvoma AIESECarskymi novacikmi a isli sme na letisko cakat Yuana. Kedze v AIESECu su hlavne baby, ktorym obycajne nie je dovolene ist von tak neskoro, jasne ze poslali chalanov, aj ked tito dvaja novacikovia este ani nevieda, o com vsetkom vlastne AIESEC je. Prave prichod noveho stazistu a jeho cakanie je jeden z najdolezitejsich okamihov pre AIESECara. Druhym je odprevadit ho/ju v prvy den do fimy. Aspon podla mna... Cize som bol rad, ze tito dvaja novi (Davit a Tiko) sli na letisko s takym nadsenim. Dievcata ani nevedia, o co prichadzaju.

Na letisko nas viezol Davitov otec, mimochodom dekan jednej z fakult Armenskej univerzity. Dosli sme asi 25 minut pred planovanym priletom, no jeho lietadlo doslo asi o 15 minut skor. Cakame, cakame. Davit a Tiko celi nervozni. „Ako ho len spozname? Nemali by sme si pripravit nejaky papier s napisom AIESEC?“ To bolo mile:) Ja ich len ukludnujem: „Kolko Cinanov moze prilietat prave v tento den, a prave tym letom a dokonca z Moskvy?“ Ved to je ako keby som ja letel do nejakej mace prave v noci z 31. decembra na 1. januara. Predpokladal som, ze domaci prejdu pasovou kontrolou skoro a vsetych ostatnych si pekne preveria. Tak aj bolo. Cakali sme uz nervozni asi pol hodinu a konecne prichadzal chalan s trochu sikmymi ocami. Tiko a Davit celi bez seba. „To je on!“ To predsa nemoze byt on, ved je vysoky, ma kucerave vlasy a malu batozinu. To nemoze byt on. Pockajme chvilu, ak ho nikto neprivita, postavi sa niekde bokom a bude sa obzerat po niekom, tak pojdeme za nim a opytame sa ho. Tak aj bolo. Osamoteny sa obzeral dookola. Tiko sa ho opytal, ci je Yuan, a odpovedal YES. No super. Cakal som maleho cloviecika s velkou batozinou. Ale musel som to zobrat ako fakt. Sikme oci, meno sedi, musi to byt on. Tiko a Davit sa mu predstavili a ja mu hovorim: „Hadaj ako sa volam ja.“ Kedze sme sa poznali z chatu, mal ma spoznat. Odpoved bola prekvapujuco „Neviem“. Dalej sa pyta, ze kde je Aram, ze vraj ho mal cakat. Hovorime, ze v AIESECu ziadny Aram nie je. A on na to: „Co je AIESEC?“
- Takze ty nie si AIESEC stazista?
- Nie. Ale meno ste trafili presne:)
- Takze aj ty si Yuan z Ciny? Dvaja na tom istom lietadle?
- Nie, ja som Juan (Chuan) z Kolumbie.

Zrazu bolo vsetko jasne. Rychlo sme sa s nim rozlucili a ponahlali sme sa naspat cakat toho nasho. No nie je to haluz? Bol som si isty, ze sa nemozeme pomylit. A stalo sa:-)

Po dalsich 20 minutach konecne dosiel. Medzi poslednymi! Jeho pas kontrolovali pol hodinu, kazdy jeden list dokladne prezreli. Asi nechapali, co tu taki robi. Ale nakoniec ho pustili. Taky ako som cakal, no trosku vyssi. Ale nie taky vysoky ako ten kolumbijcan. Predosly scenar sme si zopakovali, Tiko a Davit sa mu predstavili a ked som mu chcel polozit tu istu otazku, tak ma predbehol a rovno ma pozdravil „Hi, Peter“. Tak to malo byt:-)

Pomohli sme mu s batozinou, nalozili do auta a uz sme uhanali smerom do Jerevanu. Presli sme okolo armenskeho „Las Vegas“, co je predmestie Jerevanu plne vysvietenych kasin a barov. Pestrofarebne neony len tak ziaria a noveho priselca mozu trosku zmiast, ze kam sa to len dostal. Ja som si to pri prichode ani nevsimol. Sedel som vpredu, otoceny smerom dozadu a rozpravali sme sa celou cestou. Ale Yuana na to specialne upozornili.

Ked sme sa dostali do centra, padol navrh ukazat mu hned Republic Square. V noci su budovy nadherne vysvietene. Ale prehliadka sa nekonala. Dosli sme tam a vsade tma. Zda sa, ze okolo polnoci, alebo neskor vypinaju osvetlenie budov...

Na byt sme konecne dorazili okolo piatej. Ja som v ten den toho vela nenaspal, asi len do poludnia, ale Yuan prespal takmer celu nedelu a aj dalsiu noc. Dokonca sa nevedel dostavit ani na svoju welcome party, ktora bola v nedelu vecer. Zobudil som ho, ale ospravedlnil sa, ze nie je v jeho silach tam ist. Tak som siel sam. AIESECari boli trochu sklamani, stalo sa im to totiz prvy krat, ze by novy stazista nevedel prist na welcome party. Ale na druhej strane, je to pochopitelne. Dlhy let, 8-hodinove cakanie na letisku na prestup a nakoniec zmena casoveho pasma o 4 hodiny dopredu. Cize ked ideme spat napr. o polnoci, tak v cine uz maju 4 hodiny.

O Armencine

Lekcia Armenciny, alebo o tom, ako zmiast domacich

16. 2. 2007

Nadvazujem na Lukiho a pripravil som pre vas kratky kurz Armenciny. Nie je to nic extra, ale je to len pre zaujimavost. A je to vlastne na Lukiho ziadost, kedze sa o to zaujimal. Keby tu chcel ktokolvek najst prispevok na nejaku konkretnu temu, tak nech mi kludne napise. Staci aj komentar na blog. A aby to nebolo take nudne, pridal som aj nejake osobne postrehy.

Legenda:
Prve slovo by malo byt po Armensky, ale asi by mi nezobralo to ich unikatne pismo, tak to prve slovo je tak, ako by to napisali oni pouzivajuc latinske pismena (alebo ako by sa to pisalo po anglicky). V hranatych zatvorkach je ako sa to cita po slovensky, no a na koniec preklad.

Suhlas / nesuhlas
Aio – [aio/ajo/aljo] – ano (vsetky tieto mutacie som pocul ked niekto zdvihol telefon a ohlasil sa “ano?” – “aio?”)
Ha – [ha] – ano (toto sa pouziva bezne v normalnej komunikacii, casto aj zdvojene „ha – ha“)
Voch – [voč] – nie (oficialne, este som to nikdy nepocul)
Che – [če] – nie (v beznej komunikacii)

Pozdravy
barev dzes - [baref dzes] – Dobry den! (oficialny pozdrav)
barev - [baref] - Ahoj! (neoficialny pozdrav)
privet - Ahoj! (z rustiny, neoficialny pozdrav, hlavne v beznej komunikacii medzi priatelmi)
tsestyun - [cescjun] - Do videnia! (oficialny pozdrav)
paka – Ahoj – v zmysle “do videnia” (z rustiny, neoficialny pozdrav)

Ine zdvorilostne frazy
vonts es - [vonces] - Ako sa mas?
lav em - [lavem] - Dobre.

Toto pocut zakazdym, ked sa dvaja ludia stretnu. Hned sa pytaju, ze ako sa ten druhy ma. Ale podla toho co vidim, je to nieco ako dodatok k pozdravu, fakt len take zdvorilostne a o tu odpoved uz ani tak velmi nejde. Bezne pocut: Ako sa mas? - Dobre. A ty? - Dobre. A az potom zacina normalny rozhovor. Ak vobec nejaky zacne. Niekedy sa dokonca rovno opytaju: “Ako sa mas? Dobre?” – “Vonces? Laves?” A vtedy uz staci len povedat Ha!

shat lav em - [šat lavem] - Velmi dobre.
vat em - [vatem] - Zle. – v zivote som to tu este nepocul
vochinch - [vočinč] - Ujde to.
shnorhakalutyun - [šnorakaluciun] – Dakujem
shat shnorhakalutiun - [šat šnorakaluciun] - Dakujem velmi pekne.
merci - [mersi] – Dakujem (neformalne, v beznej komunikacii ovela castejsie)
khndrum em - [chundrumem] - Prosim.
neroghutyun - [nero(r)uciun] - Prepac. , pricom to (r) sa vyslovi ako pri “rackovani”
[problem čka] – ziadny problem (no problem)
[haskanum em] - rozumiem
[čem haskanum] – nerozumiem (toto sa zide ovela viac ako ta predchadzajuca fraza)

[inč ardži?] – kolko (to stoji)? ja sa vsak namiesto toho pytam po slovensky, a potom automaticky odpovedaju po rusky. Najstastie cisla v rustine zneju velmi podobne.
[inč ka?] – co je?, co sa deje?
Ked volam z pevnej linky a pytam si niekoho k telefonu…
[(meno)-in garelije] – Mozem hovorit s .... (meno)? napr. Peterin garelije?

Z osobnej skusenosti sa mi velmi nevyplati ohlasit sa do telefonu po armensky. Pretoze moja vyslovnost je tak dobra, ze ich pomylim, uveria mi a zacnu na mna hovorit po armensky. Najma, ked to zdvihne nejaky rodic, namiesto toho AIESECara, komu volam.

Armenske cisla
mek - [mek] - jeden (-a, -o) je to oficialne, namiesto toho vsade pocut:
mi hat - [mihat] – jeden (v beznej konverzacii, napr. Mi hat Kotayk. – Jedno pivo (Kotayk), ale pozor: mi kilo – jedno kilo)
erku - [jerku] - dva (dve)
erek - [jerek] – tri
chors - [čors] – styri
hing - [hing] – pat
vets - [vets] – sest
iot - [jot] – sedem
ut - [ut] – osem
inae - [inne] – devat
tas - [tas] – desat
hayrur - [hajrur] – sto
hazar - [hazar] – tisic

Tieto male cisla su mi v podstate na nic. Vystacim si s cislami do 4. Ked si nieco kupujem, tak nikdy nie viac nez styri kusy. A ked uz chcem viac, tak je to na kila a zase nekupim viac nez 4 kila naraz. Viac sa zide vediet vacsie cisla ale k tomu je nevyhnutne ich skladat. Ved len obycajny chlieb stoji minimalne 100 dram.
Tvorba cisiel je vsak na mna dost komplikovana a to hlavne kvoli vynimkam. Tak napr. 44 sa povie karasun-čors. Nechapem preco zaklad slova styridsat sa nepodoba na “čors”, ale je to uplne ine – karasun. To viem len preto, ze byvam na Gulbenkyan 44:)
Pri nakupe nad 1000 dram uz treba vediet spajat tisicky, stovky aj desiatky. To je uz vela. Zvladam len jednoduche, ako napr. jerkuhazarjot = 2007 (nas novy rok:-)

Ale zo vsetkeho najviac sa zide vediet, ako povedat vodicovi marshrutky, aby zastavil. Pretoze, ked ten vidi ze na zastavke nikto nestoji a z cestujucich mu nikto nepovie, aby zastavil, tak si ide v pohode dalej. Cize…

[gangarunga ganknek] – zastavte na zastavke
[ganknek ajstech] – zastavte tu (cize mimo zastavky, nastastie to pre nich nie je problem)

Alebo ked sa vezieme taxikom domov, pretoze po jedenastej v noci uz metro nechodi a marshrutky su zriedkavejsie, tak ich niekedy treba navigovat. A tu sa zide vediet:
[ač] – do prava
[dzach] – do lava
ughigh - [u(r)i(r)ch] – rovno, to iste"r" ako som pisal vyssie

Este k tym marshrutkam po jedenastej v noci. Nie je na to ziadny poriadok a sofer si urcuje, kedy ma fajront. A je uplne jasne, ze prave ta jedna marshrutka, ktoru by mi trebalo neprichadza. Predstavte si, ze soferujete cely den hore-dole, tak po desiatej uz fakt musia mat toho dost. Ale ti co vydrzia, tak si v noci uctuju dvojnasobnu sadzbu, cize 200 dram. Taxik vyjde na 600, a tak ked sa poskladaju traja, tak to vyjde na rovnako a je to dokonca aj rychlejsie a pohodlnejsie. Zaujimave je, ze ked oslovime taxikara na stanovisti, tak si vypyta viac, napr. 800. Ale ked si ho objedname cez ich dispecera cez telefon, tak je to zarucene 600. Stalo sa tak, ze nas indicky kamarat Rajat sa pohadal s taxikarom, pretoze ten mu ponukol odvoz za viac ako 600 dram. Tak mu rovno do oci povedal, ze zavola na ich dispecing a radsej si ho objedna… Hned mu znizil sadzbu na 600:-)

Skuska na koniec
S tymito slovickami sa da predstierat jeden kompletny rozhovor po telefone a kazdy si bude mysliet, ze viete dokonale po Armensky. Dufam, ze pochopite:

- Barev dzes. Lilitin garelije? Šnorakalucjun.
- Privet Lilit!
- Šat lav. Mersi. Du vonces?
- Ha. Ha – ha.
- Če! Ha!
- Inč?
- Háá.
- Jerkuhazar?
- Če?
- Aá. Hazaruthajrur. OK. Problem čka.
- Mersi. Paka.
- Ha – ha.
- Paka!

Dobre, nie? Este by sa to dalo predlzit vlozenim do rozhovoru niekolkych nazvov metro stanic, ako napr. Barekamuciun, Maršal Bahramian, Jeritasardakan, Hanrapetutian Hrabarak.

Mimochodom, to posledne znamena Republic Square, cize Republikanske namestie, z ktoreho mam tolko krasnych fotiek.
A tak ma napada nieco, co je este VELMI dolezite!

ARMENSKO sa po Armensky povie HAYASTAN [hajestan].
Hayastani Hanrapetutiun - [hajestani hanrapetuciun] – Armenska republika, v skratke H.H.

A pikoska na zaver:
Pri poslednej navsteve banky, ked som si chcel vybrat vyplatu, som bol premenovany. V bankovom prikaze bolo moje meno napisane tak, ako ho oni citaju. Firma mi totiz poslala prachy na meno Piter Sernak, pretoze tak citaju Peter Cernak. Bankovy uradnik mi odmietol vydat peniaze. Celkom ho chapem, ved Piter Sernak, to nie som ja! Nakoniec sa to vyriesilo telefonatom z firmy do banky a ked som tam zasiel druhy krat v ten isty den, nahodou som sa dostal k tomu istemu panovi za okienkom a ten mi ich zase nechcel vydat. Ze vraj taky zaznam, pozerajuc na moj pas, nemaju. Ale potom za nim prisiel jeho nadriadeny a povedal mu, aby nebol taky prisny a hned na to sa ma uz pytal, ze v akych bankovkach si to prosim… 5000-ky, 10-ky, ci 20-ky?

takze tolko k Armencine. Paka!

O druhom koncerte Bambir

2. 1. 2007
Piatok

Minuly piatok sme sa s Thomasom zase vybrali na koncert rockovej skupiny Bambir. Tentoraz vsak v inom podniku (Friday club – kedze bol piatok), v inej atmosfere a mali hrat unplugged, cize na akustickych gitarach, namiesto elektrickych. Vstupne tentoraz bolo dokonca az 3000 dram, ale za to k tomu Thomasov prislub, ze to bude nieco uplne ine ako v Stop clube minuly tyzden, bez tlacenice, ale s moznostou sadnut si k stolu a dat si normalne pivo. A tak to aj bolo. Dosli sme nieco pred deviatou. Miestnost bola asi tak isto velka ako minule, priblizne ako nejaka normalna obyvacka, asi 8 okruhlych stolov, pricom polka z nich bola este prazdna. Sadli sme si k tomu, co bol najblizsie ku kapele. V jednom rohu uz mali vsetko pripravene a tak kapela sa bavila s nejakymi kamaratmi a popijali. Thomas sa s nimi uz raz stretol mimo koncertu, uz sa poznali, takze ho osobne privitali a kedze som bol s nim, tak aj mna:-) Hlava skupiny – gitarista – nas odprevadil k stolu, hned prisla aj servirka a mohli sme si objednat.

Zacali zase presne na cas, ako minule, o deviatej. Kym sa poriadne rozbehli, do nejakej 2 – 3 pesnicky, vsetky stoly sa prave zaplnili, ale nikto nestal, bolo to tak akurat. Dokopy nas tam bolo asi 20, k tomu jedna servirka, ktora mala co robit, takze behala jak fretka, aby nikto nemusel na svoje pivo cakat prilis dlho. Dokonca sme k nemu dostali zakazdym pozornost – oprazene chlebove kocky s cesnakom.

Hned ako sme dosli bolo jasne ze unplugged hrat nebudu, kedze tam uz bola pripravena elektricka dvojkrka gitara, aj basgitara. Bubenik si svoju bubenicku supravu vymenil za bongo. Ani som nevedel, ze na takom jednom nastroji sa daju vyvolat uplne odlisne zvuky, podla toho kam sa udiera, ci uz do stredu, alebo blizsie k okrajom. No a stvrty clen, co hra na dychove nastroje si trubku vymenil za priecnu flautu, a len zriedkavo vytiahol aj pistalu. A este aby som nezabudol, spolu s bubenikom si podavali tamburinu, podla toho kto mal na chvilu pokoj od svojho hlavneho nastroja.

Tentoraz to bol uplne iny zazitok. Nielenze nebola tlacenica a dalo sa normalne sediet, ale netlacili sa tam rozni typkovia, co chceli za kazdu cenu fotografovat z metrovej vzdialenosti a silnym bleskom. Aj my sme fotili bez blesku, tak aby sme nerusili ostatnych a hlavne kapelu. Ale najvacsia zmena bola v style. Minule to bol hard rock a tentoraz soft rock, alebo folk rock. Sam bas-gitarista to tak povedal, ked sme sa s nim pocas prestavky rozpravali. Pesnicky boli vacsinou pomalsie, nasli sa vsak aj rychlejsie, ale jednoznacne boli viac uvolnenejsie, bez tej minulej tvrdosti a revu.

Zase vsak ten zaujimavy mix roznych hudobnych nastrojov, k tomu armensky, alebo anglicky spev, dlhe gitarove a klarinetove sola a k tomu potesenie z hry a usmevy nie len kapely ale aj publika. Minule som spominal, ze mi tam nesedeli tie dychove nastroje. No teraz to beriem spat, zvykol som si a takto je to originalne, Armenske.

A este mala zaujimavost, vstupenka na koncert je podpisana vsetkymi clenmi kapely:)

Tu su fotky Bambir vo Friday clube.

Mladi Bambir doteraz vydali dva albumy. Nasiel som ich zgrabovane na serveri v praci. A bol to prave tento styl – soft rock. Jeden z nich nahravali minule leto v USA, a teraz su spat, kazdy sa z toho tesi a hraju taketo „mini“ koncerty kazdy vikend. O 2 tyzdne budu zase v Stop clube hrat hard rock. Zase sa ocakava tlacenka:-)

Ten, kto by mal zaujem spoznat a vypocut si armensky rock, ponukam tu na stiahnutie niekolko, mojich najoblubenejsich, skladieb. Nazvy neviem, ani neviem, co sa tam spieva, ale znie to dokopy super. Ten armensky text mi znie miestami usmevne, aj tie rymy sa niekedy zdaju dive, ale to je armensky styl a mne sa to paci. Pocul som uz viac tradicnych pesniciek, a vsade boli take krkolomne rytmy a zmeny tempa:-) Takze tu su: track1, track2, track3, track8. Osobne odporucam jednotku a osmicku, ale komu sa zda malo, v tej absolutnej adrese staci len zmenit cislo na 01 az 12, a takto si mozte stiahnut cely album. Prajem prijemny kulturny zazitok:o)

O TV vysielani

30. 1. 2007
Utorok

Minuly tyzden v pondelok mi do prace zavolali AIESECari, ze na dalsi den pojdu do telky spropagovat trosku AIESEC a chceli, aby som siel s nimi. Mali sme dojst na 9.15 do telky, ktora je na kopci na okraji mesta. Tak som sa vypytal od sefky ci mozem ist a tym padom aj meskat na dalsi den do prace. Jasne, ze ma pustila, ale neodpustila si poznamku, ze mam spomenut firmu, kde pracujem:-)

A tak sme sa na dalsi den stretli na AIESEC ofise okolo 8.30 a pockali sme kym dosli aj ostatni. Isli sme tam totiz styria. Prezidentka, ktora hovorila o projekte (PBoX), na ktory dostali grant a vdaka ktoremu sem ma dojst minimalne 5 dalsich stazistov uz v marci. VP OGX pravdaze hovorila o nabore novych clenov a moznostiach, ktore im AIESEC ponuka, vsetko pekne podla pravidiel Common Induction Process – cize nie len staz ale aj clenstvo a tak dalej. Isla tam s nami este jedna Alumni, cize byvaly clen - prezidentka AIESECu Armensko spred asi 10 rokov. Ani neviem o com presne hovorila, ale kedze menovala nejake firmy tak asi o lepsich moznostiach do buducnosti pre studentov, ktori prejdu rozvojom v tejto organizacii. No a ja som tam bol takpovediac do poctu, na ozivenie, aby aj prakticky dokazali ze robia Medzinarodnu vymenu a ze ja som tu vdaka nim:-)

Najdolezitejsou otazkou predchadzajuceho dna bolo dohodnut sa ako tam pojdeme. Kedze je to dost na okraji mesta a mali sme tam ist „skoro“ rano, na 9.15, a marshrutky tam nechodia, dohodli sme sa na taxiku a spolocnom stretnuti na AIESEC ofise. Ale nakoniec nas tam odviezla ta Alumni na peknom, trochu starsom, BMW-cku. A aj tak to trvalo nejakych 20 minut.

Ked sme dosli na miesto, tycila sa tam obrovska televizna antena, ktoru vidno takmer z kazdeno miesta v centre, no ja som si ju az doteraz vobec nevsimol. Do arealu nas vpustili az po preukazani sa pasom, a to aj domaci, nie len ja. Ako som sa dozvedel, ked maju preukazovat svoju totoznost, najcastejsie na to pouzivaju pas a nie obciansky preukaz ako u nas. Pretoze obciansky tu totiz vobec nemaju. Este ze mi to povedali dopredu, aby som si vzal pas. Jedna holka si ho vsak zabudla, ale vpustili ju aj na studentsky preukaz z univerzity. V budove sme este presli branou – detektorom, ale nikoho tam nezaujimalo, ze pipame a pustili nas dalej.

Dosli sme do satne a maskerne v jednom. Ja som si len vyzliekol bundu a bol som hotovy, ale dievcata tam maskerka pekne prepudrovala a potom sa este sami domalovali. Az tu som sa dozvedel, ze je to celonarodna statna TV stanica, nieco ako nase STV, az na to, ze to vysielaju do celeho sveta. Neviem sice na akom principe, ale bolo mi povedane, ze sa to da naladit cez satelit kdekolvek na svete. Skoda, ze pisem len teraz, nie? Alebo skor na stastie.

Studio bola obrovska hala, nieco ako telocvicna, pricom v jednom rohu bola naaranzovana „obyvacka“ s kulisou. Cisto ako nase Telerano: farebne gauce s pestrofarebnymi vankusmi, sklenene stoliky, vazicky, kvety (umele), vonne sviecky a podobne hluposti na zutulnenie „obyvacky“. S tym Teleranom som sa ani nemylil. Az tam som sa dozvedel, ze vysielat sa to malo na dalsi den o 8.00 rano:-) v podobnej relacii. Privitala nas tu moderatorka, mlada dievcina v dlhej sukni a chlpatych cizmach, a prihovorila sa mi dokonca aj po anglicky. Ale ked sa zacalo natacat, tak sa uz pytala po armensky a jedna AIESECarka stale prekladala. Este nam pripli male mikrofony, riadne nas osvetlili asi desiatimi obrovskymi refletormi, ktore viseli vsade z toho vysokeho stropu po celej hale. A mohli sme zacat. Moderatorka nas vsetkych predstavila a mala to aj dobre pripravene, pretoze som pocul svoje meno aj priezvisko vyslovene uplne spravne (ako po slovensky), s makcenom aj dlznom. Co sa stalo asi prvy krat. Vsade pisem svoje priezvisko bez diakritiky, aby som domacich zbytocne nemylil makcenmi. A tak „C“ na zaciatku bez makcena sa skomoluje aj ked sa to cita po anglicky aj ked po armensky. Preto ma potesilo, ked to vyslovila spravne, dokonca aj meno. Obycajne ked sa predstavujem, tak meno Peter vyslovim tiez po anglicky a tak maju vacsinou tendenciu pisat a aj vyslovovat moje meno ako Piter:)

Moja priprava nebola ziadna – ved naco (podla ostatnych... ) – a tak ma takmer vsetky otazky dost prekvapili. Cakal som nieco take tradicne, co sa ma stale vsetci pytaju, ze preco som sa rozhodol prave pre Armensko, ci sa mi tu paci, kde pracujem, co robim a podobne. Ale tato dievcina – moderatorka rozmyslala trosku inak ako zbytok Armencov, co som stretol, a tak aj tie jej otazky boli trosku ine. Alebo len ten preklad sa mi zdal divny? Teraz neviem. Moderatorka sa na zaciatok pytala to iste kazdeho a baby predo mnou rozpravali dost dlho, len som nevedel na aku otazku. Ja som prisiel na rad ako posledny a tak ma ta z fleku prelozena otazka dost prekvapila. „Mohol by si nieco zazelat nasim divakom?“ Nie je to tak nezmyselne, ale vzhladom na koniec januara som to jednoducho necakal, a tak zo mna vyslo len kratucke obycajne zelanie do noveho roku.

Po tom nasledovala diskusia po armensky na tie temy co som uz spomenul vyssie. A dalsia otazka na mna: „Co si si sem priniesol a co si chces odtialto odniest?“ Az neskor som na toto dostal feedback od Manushak, pretoze kvoli tomu si privstala, aby to videla, a povedala mi ze bolo vidno, ze ma ta otazka fakt zaskocila a rozmyslal som nad nou. No co uz. Odpovedal som najlepsie ako som vedel. Ale keby som mal cas na premyslenie, tak by som odpovedal asi trosku inak. Doplnujucu otazku som uz nastastie zvladol lepsie. Dokonca sa na odpovedi aj zasmiali. Aspon nieco pozitivne:) Zase diskusia po armensky a zase otazka na mna. „Kde byvas?“ Kto by uz cakal taku otazku? Tak som priblizne opisal, kde to je. A reakcia moderatorky rovno vo vysielani: „Fiha, blizko centra, blizko metra, na Komitas avenue, aj ja by som tam chcela byvat.“ Ani som nevedel, ze mame tak prestiznu polohu. Aj ked centrom by som to nenazval, kedze je to este asi na 15 minut chodze od poslednej stanice metra. No ale ja sa nestazujem. Fakt nie je problem sa dostat kamkolvek a do prace to mam tak blizko, ze mozem chodit aj peso a nemusim sa viazat na ine dopravne prostriedky.

Pol hodinka ubehla ako voda, na konci ktorej som sa citil trosku blbo, no kazdy ma utesoval, ze to cele bolo dobre. Moje ocakavane otazky ani nepadli, a tak som nemohol spomenut ani firmu kde pracujem. Ale pytali sa to pred zaciatkom nakrucania a tiez si to zapisovala. Ktovie ci to bolo vypisane v titulkoch.
Do prace som sa dostal nieco pred 12.00. Ale nejak ich nezaujimali detaily, ze ako bolo a kedy sa to bude vysielat. Tak som si to nechal pre seba:-).

O narodeninach vo firme

27. 1. 2007
Sobota

Vo firme maju zamestnanci so sebou velmi dobre vztahy a zakazdym, ked oslavuju svoje narodeniny, tak donesu pre vsetkych kolegov velku tortu, ine zakusky, limonady, vino, niekedy aj sampanske. Vtedy len poslu na distribucny list vsetkym oznam, ze o danej hodine su vsetci pri tej prilezitosti pozvani na tortu. No a vzdy sa to odohrava v nasej kancelarii. Mame tu viac priestoru, v strede okruhly stol, ktory je stale prazdny a tak si tam vedia rozlozit vsetky veci. No a tuto sobotu mi tiez dosiel taky mail. Vacsinou je to v Armencine, no ale Outlook nepodporuje to ich pismo, tak to len napisu latinskym pismom foneticky, tak ako to znie v Armencine. A da sa tam rozoznat jedno ale to najhlavnejsie slovicko „tort“. Bolo to v sobotu predpoludnim, ked hlavny manazment este nebol v praci a tak sa oslavovalo bez nich. Nahodou som mal pri sebe fotak, tak na konci najdete aj odkaz na fotky.

Inak takmer kazdy tyzden tu ma niekto narodeniny a zakazdym je aj torta. Pri 50 zamestnancoch je to prijemne. „Vsak Luki, ake by to bolo u vas pri 500 zamestnancoch... Torta kazdy den. Niekedy mozno aj dve, tri... :-)“

29. 1. 2007
Pondelok

Na dalsi den po koncerte, v pondelok, dosiel dalsi mail s tortou a tak sa aj stalo. Zeny z nasej kancelarie doniesli tortu, chacapuri (drobne pecivo z listkoveho cesta plnene slanym syrom), limonady a vino. A zase sa vsetci zamestnanci nahrnuli do nasej kancelarie. Lenze bolo to akosi ine. Nikto sa nezdal byt oslavencom a pripijali si len tak vsetci so vsetkymi. Potom mi sefka povedala, ze nikto nema narodky, ale oslavuje sa Armensky sviatok „Army day“, cize Den Armady. Je to stale 28. januar, ale tento rok to pripadlo na nedelu a tak extra den volna sa vynechal, ale drobna oslava sa predsa len konala v pondelok. A pritom som bol v nedelu s AIESECarmi a nic mi o tom nepovedali. Asi aj pochopitelne, ved to boli vsetko dievcata a tie nemaju k armade nijaky vztah, kedze sa ich povinna sluzba netyka...

Pytal som sa sefky, ze preco sa vobec taky den oslavuje, ze co je na armade take vynimocne, ze si zasluzi osobitny den a dokonca statny sviatok. A vysvetlenie: Povod ma z cias ked Armensko bolo sucastou ZSSR, kde armada velkej a silnej mocnosti ako bol byvaly Sovietsky zvaz mala svoj sviatocny den. Cize sa to nejak prenieslo aj do uz samostatneho Armenska. No a dalsi dovod, taky mensi... Tento den sa tu povazuje za urcitu kompenzaciu chybajuceho dna muzov. Kedze celosvetovo sa ustalil Medzinarodny Den Zien na 8. marec, neznejsie pohlavie ma „svoj den“, ale muzi ho nemaju, a tak sa Den armady povazuje tak trochu aj za den muzov, kedze povinna sluzba sa ich vsetkych tyka a je to ako osud, uniknut mu je velmi tazke a kazdy tym musi prejst az na par „stastlivcov“. Uz som o tom pisal.

Preto to dohodli zeny z nasej kancelarie. Vsetky sa poobliekali a isli prec a ked sa vratili, mali so sebou velku tortu a vsetky tie ostatne veci. Urobili to kvoli spolocnej oslave a aj kvoli muzom vo firme. Pekne od nich.

31. 1. 2007
Streda

Normalny pracovny den uprostred tyzdna a zase dalsi mail o narodeninach. Tentokrat som si ho skopiroval a tu je. Sice bol len 1-riadkovy vo fonetickej armencine, ale zase sa tam da rozoznat slovicko „torta“.

Jam@ 13:30-in bolord hameceq pm-neri senjak tortik utelu.

Absolutne neviem co to znamena (urcite pozvanie na tortu), ale neviem co presne, doslova. Tu by nam mohol pomoct moj Armensky citatel, ktory teraz zije v Kosiciach a vie perfektne po slovensky. Prosim ta Areg, ak to budes citat, preloz to v komentari k tomuto clanku. Dakujem.

Areg sa mi ozval cez tento blog a som naozaj rad, ze ho vobec nasiel. Takto ma priame informacie ako cudzinec vnima jeho krajinu. Je to sice len moj osobny pohlad na veci, ale ak by sa nejak odlisoval od skutocnosti, prosim ta oprav ma. A tak sa aj ja nieco viac dozviem, tak isto ako aj ostatni citatelia tohto blogu.

Ale aby som sa vratil k teme. Cize toto bola uz tretia torta za poslednych 5 dni. Celkom dobre. A tu su fotky z tych dvoch narodeninovych oslav. V stredu som mal zase uplne nahodou so sebou fotak, pretoze nam tu rano zase snezilo a chcel som zachytit tu atmosferu. V pondelok som vsak fotak so sebou nemal. Skoda. Aj ta torta bola velmi pekna. Ale tato stredajsia, to bola doteraz ta najkrajsia spomedzi vsetkych predchadzajucich. Takmer az svadobna. Ruzicky uprostred boli z kremu a tie po obvode zo suseneho bielka.

A pridal som tam aj fotky Armenskeho konaku (brandy). Pravdaze toho najlepsieho. ARARAT, najznamejsi a najlepsi spomedzi Armenskych konakov a mozno aj na svete! Nie nadarmo sa hovori, ze Skotska whisky, Gruzinske vino a Armensky konak. Toto ma fakt nieco do seba. Hviezdicky znamenaju roky: 3 hviezdicky, cize 3-rocny konak. Ale daju sa zohnat aj 5, 7, 10, 12, 15, az 25 rocne. Aj cena stupa asi podobne. Ale na ochutnanie staci aj ten 3-rocny. Je to bomba. Vsetky ostatne konaky sa mozu schovat:-)

O strnastom vikende

28. 1. 2007
Nedela

Minule som spominal, ze budu volby. Tak, aby to bolo zaujimavejsie, tak aj tie prelozili. Dohodlo sa to na nejakom specialnom narodnom zhromazdeni a presunuli to dokonca o 2 mesiace - na koniec marca. To preto, ze boli dve kandidatky a clenovia nevedeli koho zvolit, pretoze „vraj“ ani nevedeli kam vlastne AIESEC Armensko smeruje a tak nevedeli ani rozhodnut, kto by ho mal na nasledujuci rok poviest. Cize sa to prelozilo (aj ked nechapem preco az o 2 mesiace) a namiesto volieb mali vsetci plnopravni clenovia stretko, kde prebrali globalne a narodne smerovanie AIESECu, strategicky plan – bod po bode, ciele a konkretne strategie k nim.

Vedel som, ze to bude v Armencine, ved to bolo dolezite, aby to pochopili oni a nie aby sa prisposobovali mne. Vlastne som nebol ani pozvany, len som tam prisiel, aby som ich videl vsetkych pokope. Vlastne prvy krat som videl vsetkych „starych“ pohromade. Meeting nebol na ofise, ale v nejakej spolocenskej budove, ktora prenajima priestory inym organizaciam, pretoze ich ofis by bol na taky meeting maly. Bol som tam presne, dokonca este trosku skor, o 10.50, no bolo vsetko zavrete. Az som sa dozvedel, ze je to az 11.30. Tak som sa poprechadzal a vratil sa neskor. Aj tak sme este cakali takmer hodinu, kym sa zacalo, lebo nacas bolo asi 5 ludi. Ked sa konecne zacalo, tak nas bolo asi 9, no a ostatni dochadzali pocas meetingu az do konecneho poctu 14 dievcat. Meeting bol pravdaze v Armencine, cize som absolutne nic nerozumel, iba tradicne zauzivane AIESECarske anglicke vyrazy. Cize som tam bol vlastne ako fotograf. AIESEC time sa potvrdil aj tu, ked sa zaciatok posunul o hodinku, ale trvalo im to az do piatej. Dovtedy som uz pravdaze nevydrzal, isiel som prec a stretol som sa s Thomasom v meste. Sli sme spolu na vystavu fotografii nejakej francuzskej holky co tu zila nejaky cas. No tych asi 20 fotografii sme presli za kratsi cas ako co sme sa tam dostali. Boli to cierno-biele fotky z roznych kutov sveta, no hlavne Armensko, India a nieco z Afriky. Dokonca jedna bola z „Republique Tsechie“:) Pohlad na nejaku malu zasnezenu zeleznicnu stanicu. Jedina fotka, co mala „charakterizovat“ Cesko:)

O deviatej vecer sme este boli na koncerte Armenskej rokovej kapely Bambir. Bolo to v malom podniku, ktory sa vola Stop Club, nie vacsi nez Nebra, az na to, ze mal aj poschodie. Ale to len take po obvode a v strede diera, cize aj ti hore mohli pozerat „koncert“, ktory bol dole. Trosku cudne bolo to, ze divaci – nadseni fanusikovia – stali asi len pol metra od kapely. Podnik bol uplne narvany. Vstupenky v predpredaji vypredane a tak sme radsej dosli o hodinku skor, aby sme este nejake dostali na mieste. Fotilo tam na mieste dost vela ludi. Jeden pako sa dokonca vtrepal do tej tlacenice co bola pol metra od kapely a odtial fotil so svojim silnym bleskom asi kazdych 5 sekund. No hotovy idiot. Byt tak na mieste toho spevaka, tak ho dam vyviest ochrankou.

Koncert Bambir

Kazdy uz dlho ocakaval ich prvy koncert od minuleho maja v plne napratanom Stop Clube. Bambir je najznamejsia a dost stara Armenska rokova kapela. Nieco ako nas Elan. Su to uz v podstate starsi pani. Toto vsak boli „young“ Bambir, cize mladi – kapela ich synov. Ale aj ti su tak isto znami a oblubeni ako ich otcovia:). Boli styria: gitarista a hlavny spevak, bas gitara, bubenik a este jeden, co striedal rozne dychove nastroje. Ale ked prislo na spev, tak spievali vsetci okrem bubenika.

Mladi Bambir postavili svoj uspech na uspechu svojich rodicov, ktori hraju nejaky mix rocku a armenskych tradicnych melodii, ale pridali k nim moderne akusticke prvky, viac energie, ale zato ponechali duch rock n rollu 70tych rokov. Pridali rozne dychove nastroje ako flautu, trubku, pistalu alebo ustnu harmoniku. Posobivy mix, avsak mne tie dychove najstroje nejak nerezali. Boli ovela hlasnejsie ako gitary a bubny. Ale prave to su prvky armenskeho rocku a v podstate aj vsetkych armenskych melodii. Az tam som si uvedomil, ze vo vsetkych tradicnych armenskych pesnickach sa vyskytuje pistala, alebo nieco podobne.

Bambir (typoval by som okolo 25ky) hrali s velkym elanom, ale ich pesnickam chybala roznorodost. Prva polka koncertu pozostavala z ich pesniciek, ale boli takmer jedna ako druha. Druha polka uz mala iny charakter. Hrali stare dobre zname pesnicky, klasicky rock n roll. Maju v sebe obrovsky potencial. Uz teraz su slavni a velmi oblubeni, su vlastne pokracovanim legendy.

Podla Thomasa (ktory castejsie navstevuje koncerty tu aj doma): „Maju vlastny styl, naozaj iny od zbytku armenskej rockovej sceny. Ostatne kapely su vazne, bez nejakej osobitej povahy.“ Ale Bambir sa na podiu zabava a aktivne komunikuje s publikom.

Hrali viac nez 3 hodiny v dvoch castiach. V prvej casti, ako som uz spominal, bolo viac rocku, s tradicnymi vlastnymi pesnickami a potom klasicke hity 70tych rokov. Potom som si myslel, ze je uz koniec, no ale este sme ostali v tom podniku. A asi po pol hodinovej prestavke zase nastupili a nasledovala asi hodina improvizacie a „dzemovania“ v style moderneho rocku s prvkami klasickeho rock n rollu. Tu sa uz pridali aj ich kamarati, co vytiahli svoje trubky a pistaly a hrali s nimi.

A tu su FOTKY z koncertu, moje aj Thomasove a na konci je este niekolko jeho fotiek starej kapely Bambir.