Armenia

http://peter-armenia.blogspot.com
Ahojte a vitajte na mojom blogu venovanom zážitkom z mojej stáže v Arménsku prostredníctvom študentskej organizácie AIESEC.

štvrtok, januára 04, 2007

O desiatom vikende, Silvester


V piatok vecer, 29. 12., som sa dozvedel, ze cely nasledujuci tyzden maju vsetci zamestnanci firmy volno. Uz som pisal o armenskom planovani a oznamovani podobnych dolezitych veci vopred. Ale toto uz bola fakt sila. Cize som mal pred sebou volny cely vikend (uz ani v sobotu sme nepracovali), cely nasledujuci tyzden a este jeden vikend, spolu 9 dni, ktore sa mohli dat vyuzit uplne inak, keby som to bol vedel aspon 3 tyzdne vopred. Ale nie, oni zasadne oznamuju dolezite veci v posledny mozny den, vlastne v ten den vecer. Toto sa stalo v tejto firme uz druhy krat.

31. 12. 2006
Silvester

Silvestra som stravil u rodiny prezidentky AIESECu Armensko, Soni. Ona ma 29 rokov, vystudovala konzervatorium, hra profesionalne na klaviri, kazdy den trenuje minimalne 4 hodiny, ale kvoli AIESECu sa tomu teraz nevie poriadne venovat a tak sa udrziava len v kondicii a trenuje. Preto ma okrem toho aj inu pracu a popri tom este taha aj AIESEC. Je vydata, ale jej manzel je pocas sviatkov na sluzobke v Irane, takze ich Silvester aj Vianoce su bez otecka a spestrili si to este tym, ze ma pozvala k sebe. Okrem toho ma aj 3 rocnu dcerku. Cize sme boli na Silvestra piati, aj s jej rodicmi, u ktorych vsetci byvaju.

Tu je absolutne iny sposob zivota. Zda sa mi, ze ti najambicioznejsi ludia su tu asi AIESECari a ti idu na doraz, maju strasne zaujmov az sa divim ako to vsetko mozu stihat. Aj Sona mi povedala, ze aj ona sa niekedy divi, ako to este zvlada stihat.

Tento Silvester bol pre mna nieco ako nase Vianoce. Presne ta ista atmosfera. Ludia ho travia vylucne doma a s rodinou, maju slavnostnu veceru okolo desiatej, alebo skor slavnostnu hostinu, pritom sa pozera telka a caka na polnoc. A do kostola sa tu na novorocnu omsu nechodi.

Prisiel som k nej okolo osmej vecer. Doniesol som im flasu sampanskeho a este jedno vino k tomu. Uz bol prichystany stol, taniere, pohare a podobne. Zoznamil som sa s jej rodicmi. Jej mamka ucila kedysi nemcinu, tak sa ma hned opytala ci rozpravam po nemecky. Tak som jej svojou nemcinou, ktoru som naposledy pouzil pred 3 rokmi v skole, povedal, ze rozumiem viac ako viem povedat.
Vsetci boli zaneprazdneni pripravou vecere, tak ja som sa zabaval s malou dcerkou. Vola sa Jeva, obdoba nasej Evy. Hrali sme sa s malymi hrackami z Kinder vajicok, ktorych mala plnu skatulu. Aj ja som jej jedno doniesol. Bola v nej nastastie hracka, ktoru trebalo poskladat, ale mala z nich uz 4 a tato bola piata. Nasa komunikacia bola na zaciatku bezslovna, iba pomocou usmevov, ktore z nej len tak srsali. Potom sme sa zacali hrat so zvieratkami, ktore zacala aj pomenuvat po rusky. Nastastie sa vacsina pomenovani podobala na tie po slovensky, takze sme sa dokonca aj porozumeli. Ja po slovenksy a ona po rusky. Oni, cela rodina, hovoria doma bilingualne, ale ako som si vsimol, uprednostnuju rustinu pred armencinou. A tak aj mala Jeva hovorila vacsinou po rusky.

Slavnostna vecera
Medzitym, ako sme sa s Jevou hrali, nosili na stol rozne dobroty. Najprv zemiakovy salat (na pocudovanie v dost malej miske), sunkove taniere, kurca na smotane v dalsej miske, dalej dolma a doma urobena pasteta. Na zaciatku vyzeral stol dost prazdno, ale nakoniec pribudlo tolko romanitych jedal, ze stol sa uplne zaplnil. Tu nemavaju v tento den tradicnu polievku a za nou druhy chod, ale nieco ako svedsky stol a kazdy si berie zo vsetkeho v lubovolnom poradi.

Zemiakovy salat armenci obycajne robia s kuskami masa, ale nie v tejto rodine a tak sa ten podobal na ten nas, s tym, ze ten slovensky je viac rozmanity a farebny.
Dolma – uz som to jedol, bola to plnena kapusta, ale toto bola nejaka ina fajta. Plnka rovnaka, ale namiesto kapusty pouzili hroznove listy. Ako som sa dozvedel, existuju dva druhy dolmy: letna a zimna. Zimna je ta s kapustou a ta druha, ktoru som ochutnal tu, sa tiez nazyva Gruzinska doma. A tato sa este jedava s bielym jogurtom namiesto omacky a k tomu pravdaze lavash.
Kurca na smotane – presnejsie kusky stehienok. Velmi podobne tomu co mavame aj my s kolienkami. Ale tu sa to jedava s chlebom.
Pasteta, ktoru si sami pripravili z pecienok a varenej mrkvy. Vsetko pekne rozmixovane a velmi chutne hlavne, ked sa to zabali do lavashu s uhorkami, podobne ako palacinky.

Ja som zo vsetkeho len ochutnal a mal som dost. Ale po veceri este prisla torta. Tu je to zvykom mat na Silvestra tortu. Ked som siel v tento den kupit sampanske, tak som videl na ulici plno ludi, ktori niesli v rukach velke biele skatule s tortami. Cize, ked sa niekomu nechce ju robit doma, tak si ju kupi. Sona mi vsak vravela, ze aj tie kupovane su v podstate robene doma, pretoze tu neexistuje ziadna podobna pekaren. Ten kto ma cas a chut urobi doma viac tort a potom ich bez problemov preda. Len treba vediet ako na to.

Ako som uz spominal, toto nebola vecera, ale skor hostina, ktora sa tahala asi od desiatej az do polnoci. A k tomu sa este pila, ako inak, kvalitna ruska vodka. Prebehlo niekolko pripitkov a jeden z nich bol na mna a moju rodinu, ktorej popriali vsetko dobre.

Ako sme tak cakali na polnoc, pozerali sme v telke silvestrovsky program. Dost prepinali, ale vsade to bolo na ten isty styl – spevacke a tanecne vystupenia a medzi nimi mali prihovory k roku 2007 nejake asi slavnejsie osobnosti. Hra s Jevou ale pokracovala aj pocas hostiny, kedze ako asi vsetky deti, ani ona toho vela nezjedla, skor len tortu, oriesky, arasidy a sladkosti, co boli na stole v miskach. A ked som vytiahol fotoaparat, uz som ho ani nemohol odlozit. Jeva stale chcela, aby som ju fotil a pri tom sa predvadzala v roznych pozach. Hotova modelka:-)

Konecne nadisla polnoc. V TV mal prihovor nejaky vysoky cirkevny hodnostar, potom prezident a za tym ukazali len hodiny odpocitavajuce posledne sekundy. Zatial sme otvorili sampanske a presne o polnoci sme si pripili za zvuku odbijajucich hodin z telky. A asi pol hodinu po polnoci zacali prichadzat susedia, zazelat vsetko najlepsie do noveho roka, priniesli kolace, pripili si, zajedli nieco a potom sli. Pekny zvyk.

Chcel som poslat nejake SMSky, ale nedalo sa, lebo im tu asi spadla cela mobilna a dokonca aj pevna telefonna siet od pretazenia. Nedalo sa nikde dovolat a ani SMSky neodchadzali. A ked aj odisli, tak neboli dorucene. Prvu SMSku mi zobralo po vyse hodine po polnoci, ale dorucena bola za 8 hodin, a druha dokonca az za 24 hodin. Tak take nieco sa moze stat asi naozaj len tu.

Okolo jednej sme chceli ist do mesta pozbierat aj ostatnych AIESECarov a ist sa pozriet na Republic Square, ale ako som uz pisal, pevne aj mobilne siete boli pretazene a nevedeli sme si zavolat taxik, tak sme ostali u nich doma, rozpravali sa, pozerali nejaku rusku komediu, z ktorej som takmer nic nerozumel. Ale to nevadi, islo hlavne o tu atmosferu.

Takze asi taky bol Silvester tu v Armensku. Vianoce uz nie su tak dolezite ako Silvester. Oni hovoria, ze je to kvoli tomu, ze najprv je Silvester a az potom su Vianoce a tak hlavne oslavy presuvaju dopredu. Ale je to aj kvoli dopadu z minuleho rezimu, ked krestanske sviatky tu boli znacne obmedzovane. Vianoce 6. januara uz, ako tu hovoria, slavia skromnejsie, bez tej pompeznosti a hostiny. Mavaju normalnu veceru v kruhu rodiny a to je vsetko. Tak naozaj ich oslavuju len ti pravoverni, ale takych som tu este nestretol. Oficialne su ortodoxni krestania, ale toho dokazom je uz len pouzivanie stareho kalendara na krestanske sviatky.

Menovky: , , ,