O pocasi, foto-vylete a stahovani
25. 1. 2007
Je az neuveritelne, nakolko presne opacne pocasie je na Slovensku a v Armensku. Minule som pisal o brutalnej kose a na Slovensku bolo na januar dost teplo a teraz presne naopak. Docital som sa, ze cestari - aj ked mali dost casu na pripravu - zostali zaskoceni a nahly pokles teploty a naval snehu jednoducho nezvladli. Ze su v plnej pohotovosti, doprava meska, bol vyhlaseny najvyssi stupen kalamitnej situacie a aj poziarnici museli zasahovat.
A tu sa nam prave v tom istom case oteplilo. V noci je sice stale zima, aj ked nie taka strasna, ale cez den pocas niekolkych hodin stupne ortut v teplomeri aj nad nulu a tak sa sneh a lad zacinaju topit.
V podstate som v tomto obdobi vela nepisal, pretoze ani nebolo o com. Bola taka kosa, ze domacim sa so mnou ani von nechcelo a radsej sedeli vo svojich teplych (studenych) pribytkoch. A tak som niekolko vikendov presedel na byte, zabaval som sa s pocitacom, alebo som sa isiel poprechadzat po meste len tak sam (Thomas bol 2 a pol tyzdna vo Francuzsku). A k tej zime sa este priplietli aj sviatky, pocas ktorych sa tunajsi nemohli len tak hocikedy rozhodnut odist od rodiny, mali doma svoje povinnosti a navyse zacalo aj skuskove. Teraz ma tak napada, ze ja ani neviem co vlastne robili nasi stazisti pocas nasho skuskoveho obdobia. Boli osamoteni a zabavali sa s inymi zahranicnymi, ktorych je v Kosiciach dost? Aj to, ale urcite sa niekto nasiel, co v dany den sa nemusel velmi ucit, pretoze mal prave po skuske a isiel to radsej oslavit do nejakeho podniku. Ale tu som o takom niecom ani nepocul.
Viem, ze som niekolko krat oslovoval AIESECarov, ci so mnou nepojdu na nejaky mensi vylet cez vikend. Stale sa to vsak kvoli niecomu nemohlo uskutocnit, alebo to presunuli na ten dalsi a potom dalsi vikend. Iba raz v nedelu som bol s jednou pozriet Echmiadzin. Echmiadzin je mestecko niekolko kilometrov za Jerevanom. Je to sidlo Armenskej cirkvi, uz som to spominal asi v druhom prispevku, ze som tu uz bol, ale vtedy som si zabudol vziat fotak. Nachadza sa tu najznamejsi a najvyznamnejsi kostol Armenska, ktory nesie to iste meno ako toto mestecko. No a okrem neho sa tu este nachadzaju dalsie dva pekne kostoliky a na ceste medzi Jerevanom a Echmiadzin je dedinka Zvartnots, kde niekedy davno stala obrovska katedrala, ale dnes su tam len jej ruiny. Videl som vsak pekne obrazky z toho miesta, tak som tam chcel zajst. Cize nasim cielom boli vsetky tie styri miesta a mal to byt taky foto-vylet. A dokonca mi slubila, ze ma tam vezme. Isli sme uplne natrieskanou marshrutkou, ze som sedel len na pol zadku asi pol hodinu, a ani pohnut som sa nevedel. Nastastie dost ludi vystupilo v Zvatnots a tak sme sa konecne normalne posadili. Cestou povedala soferovi, aby zastavil pri jednom kostole, aby sme sa nemuseli k nemu naspat peso vracat. Ked som tento pofotil, vybrali sme sa peso za druhym. Ona mala na sebe obrovsky kozuch a predsa sa triasla. No ja som bol v pohode. Tak aby som ju nechcel netryznit, zobrali sme taxik od jedneho kostola k druhemu (musim priznat, rozlohou to bolo trosku vacsie mesto ako som predpokladal), tam nas pockal a hned odviezol k tretiemu – k tomu hlavnemu.
A tu su fotky kostolov v tomto poradi:
K tomu stvrtemu sme sa uz nedostali, pretoze jej bola prilis zima a potom si este k tomu zmyslela, ze ked je uz v tomto meste, tak pojde navstivit jednu svoju spoluziacku co tam byva. A tak mna posadila na autobus do Jerevanu a rozlucili sme sa. Zvatnots bol vsak cestou. Uz som aj chcel vystupit – ved by som sa tam uz nejak dostal (lebo tie ruiny nie su rovno v dedine, ale kus dalej), ale pomaly sa zvecerievalo (pretoze sme vyrazili popoludni) a nechcel som sa dostat do problemov. Ale uz viem ako sa tam dostat, a tak tam viem zajst ktory kolvek vikend uz aj sam.
Pomaly ma uz zacina stvat, ze v zime tu ako keby vsetko spalo a kazdy sa len vyhovara na zimu. No a co! Treba sa obliect a ist. Ved v zime je vsetko ine a stavim sa, ze ani domaci niektore miesta (alebo skor velku vacsinu miest) nevideli pocas zimy, ked su pod krasne bielou snehovou pokryvkou. Vsak to je nadhera. Navrhol som jednu stredu uz aj spolocnu party na vikend. Pravdaze si rezervovanie podniku nechali asi na piatok, tak ich odmietli a aj to prelozili, ako keby nebolo v Jerevane dost barov. Zacinam sa tu nudit, este ze uz dosiel Thomas, ale aj tak. Uz aby sa oteplilo. Takto som uz premrhal niekolko vikendov.
A ten buduci su volby prezidenta AIESECu Armensko. Presnejsie v nedelu. Prave v den, ktory mam uplne cely volny. Neverim, ze niekto bude chciet ist v ten den mimo Jerevanu. Ale uvidim. Ale aspon sa nieco bude diat. Nie ako doteraz.
V pondelok, po minulom vikende, ked som sa tak nudil, som hned po praci sadol do marshrutky a siel som na AIESEC ofis dufajuc, ze tam niekoho stretnem, s kym by som mohol pokecat. Boli tam zvycajne dve baby, medzi nimi prezidentka. No prisiel som prave vhod. Niekto im do kancelarie daroval jeden stol a trebalo ho preniest z jednej strany komplexu budov na druhu a to dokonca cez niekolko poschodi. Stol bol vsak vacsi ako vytah, tak ho trebalo rozobrat. Prezidentka to vyriesila po svojom, zavolala si na to svojho manzela, ktory na tom makal. No pomoc sa mu zisla, tak som mu helfol. Spolu sme to zmakli rychlejsie – rozmontovali, preniesli a zmontovali zas dokopy. Prezidentka sa ma len tak opytala, ci sa este stale nudim... :-). Reku uz nie, ale na buduci vikend, ak nikam nepojdeme, tak by bodlo dalsich 10 stolov. Tak mu ukludnila spravou o tych volbach.
Ked sme boli so stolom hotovi, baby este meetingovali, tak som pana manzela vypytal von na jedno pivo. Prezidentka len zamavala, ze OK, a tak sme sli. On je hudobnik, tak isto ako Sona, prezidentka. Ona hra na klavir a on na husle. Dost casto cestuje do zahranicia na koncerty. Pozyvaju ich kade-tade. Pocas Silvestra a armenskych sviatkov bol prave v Irane, v Teherane. Spominal, ze to bolo hrozne. Nuda ako nikde inde. Sice tam nie je taka zima, ale vonku sa nikde neda ist, ze vraj tam nie je nic vidiet. Zeny, ako isto viete, musia byt zahalene. V uliciach spina a hlavne smog! Ovzdusie je tak strasne znecistene, ze sa ani neoplati ist von. On to mal v pohode. S huslami mohol trenovat na hotelovej izbe, ale ked uz ani na Silvestra nemohol byt s rodinou, tak aspon si vyjst von, ale niet kam (podniky tu neexistuju), tak aspon si vypit na hotelovej izbe, ale tiez sa nedalo. Alkohol je zakazany (kvoli nabozenstvu) a vobec sa neda kupit. Dokonca ani doviez vlastne zasoby sa nedaju. Je to zakazane. Hovoril, ze taku nudu este nezazil, nieco hrozne. No a tuto nedelu uz zase odchadza (prave v den volieb svojej polovicky), tentoraz vsak uz do „normalnej“ krajiny. So svojim kvartetom idu na turne po Francuzsku a Nemecku. Tentokrat takmer na mesiac. Zase budu tak odluceni...
Takze nabuduce o volbach MCP. A dufam, ze tradicny AIESECarsky zvyk (obliat vitaza volieb vodou) tu tiez existuje. Su dve kandidatky. Terajsia MCP kandiduje po druhy krat a este terajsia VP OGX. Ale tu som este ani nevidel a to je dokonca MC member. A este sa jej neracilo ukazat ani na jednej akcii, kde som stretol ostatnych.
Je az neuveritelne, nakolko presne opacne pocasie je na Slovensku a v Armensku. Minule som pisal o brutalnej kose a na Slovensku bolo na januar dost teplo a teraz presne naopak. Docital som sa, ze cestari - aj ked mali dost casu na pripravu - zostali zaskoceni a nahly pokles teploty a naval snehu jednoducho nezvladli. Ze su v plnej pohotovosti, doprava meska, bol vyhlaseny najvyssi stupen kalamitnej situacie a aj poziarnici museli zasahovat.
A tu sa nam prave v tom istom case oteplilo. V noci je sice stale zima, aj ked nie taka strasna, ale cez den pocas niekolkych hodin stupne ortut v teplomeri aj nad nulu a tak sa sneh a lad zacinaju topit.
V podstate som v tomto obdobi vela nepisal, pretoze ani nebolo o com. Bola taka kosa, ze domacim sa so mnou ani von nechcelo a radsej sedeli vo svojich teplych (studenych) pribytkoch. A tak som niekolko vikendov presedel na byte, zabaval som sa s pocitacom, alebo som sa isiel poprechadzat po meste len tak sam (Thomas bol 2 a pol tyzdna vo Francuzsku). A k tej zime sa este priplietli aj sviatky, pocas ktorych sa tunajsi nemohli len tak hocikedy rozhodnut odist od rodiny, mali doma svoje povinnosti a navyse zacalo aj skuskove. Teraz ma tak napada, ze ja ani neviem co vlastne robili nasi stazisti pocas nasho skuskoveho obdobia. Boli osamoteni a zabavali sa s inymi zahranicnymi, ktorych je v Kosiciach dost? Aj to, ale urcite sa niekto nasiel, co v dany den sa nemusel velmi ucit, pretoze mal prave po skuske a isiel to radsej oslavit do nejakeho podniku. Ale tu som o takom niecom ani nepocul.
Viem, ze som niekolko krat oslovoval AIESECarov, ci so mnou nepojdu na nejaky mensi vylet cez vikend. Stale sa to vsak kvoli niecomu nemohlo uskutocnit, alebo to presunuli na ten dalsi a potom dalsi vikend. Iba raz v nedelu som bol s jednou pozriet Echmiadzin. Echmiadzin je mestecko niekolko kilometrov za Jerevanom. Je to sidlo Armenskej cirkvi, uz som to spominal asi v druhom prispevku, ze som tu uz bol, ale vtedy som si zabudol vziat fotak. Nachadza sa tu najznamejsi a najvyznamnejsi kostol Armenska, ktory nesie to iste meno ako toto mestecko. No a okrem neho sa tu este nachadzaju dalsie dva pekne kostoliky a na ceste medzi Jerevanom a Echmiadzin je dedinka Zvartnots, kde niekedy davno stala obrovska katedrala, ale dnes su tam len jej ruiny. Videl som vsak pekne obrazky z toho miesta, tak som tam chcel zajst. Cize nasim cielom boli vsetky tie styri miesta a mal to byt taky foto-vylet. A dokonca mi slubila, ze ma tam vezme. Isli sme uplne natrieskanou marshrutkou, ze som sedel len na pol zadku asi pol hodinu, a ani pohnut som sa nevedel. Nastastie dost ludi vystupilo v Zvatnots a tak sme sa konecne normalne posadili. Cestou povedala soferovi, aby zastavil pri jednom kostole, aby sme sa nemuseli k nemu naspat peso vracat. Ked som tento pofotil, vybrali sme sa peso za druhym. Ona mala na sebe obrovsky kozuch a predsa sa triasla. No ja som bol v pohode. Tak aby som ju nechcel netryznit, zobrali sme taxik od jedneho kostola k druhemu (musim priznat, rozlohou to bolo trosku vacsie mesto ako som predpokladal), tam nas pockal a hned odviezol k tretiemu – k tomu hlavnemu.
A tu su fotky kostolov v tomto poradi:
- St. Hripsime
- St. Gayane
- Echmiadzin
K tomu stvrtemu sme sa uz nedostali, pretoze jej bola prilis zima a potom si este k tomu zmyslela, ze ked je uz v tomto meste, tak pojde navstivit jednu svoju spoluziacku co tam byva. A tak mna posadila na autobus do Jerevanu a rozlucili sme sa. Zvatnots bol vsak cestou. Uz som aj chcel vystupit – ved by som sa tam uz nejak dostal (lebo tie ruiny nie su rovno v dedine, ale kus dalej), ale pomaly sa zvecerievalo (pretoze sme vyrazili popoludni) a nechcel som sa dostat do problemov. Ale uz viem ako sa tam dostat, a tak tam viem zajst ktory kolvek vikend uz aj sam.
Pomaly ma uz zacina stvat, ze v zime tu ako keby vsetko spalo a kazdy sa len vyhovara na zimu. No a co! Treba sa obliect a ist. Ved v zime je vsetko ine a stavim sa, ze ani domaci niektore miesta (alebo skor velku vacsinu miest) nevideli pocas zimy, ked su pod krasne bielou snehovou pokryvkou. Vsak to je nadhera. Navrhol som jednu stredu uz aj spolocnu party na vikend. Pravdaze si rezervovanie podniku nechali asi na piatok, tak ich odmietli a aj to prelozili, ako keby nebolo v Jerevane dost barov. Zacinam sa tu nudit, este ze uz dosiel Thomas, ale aj tak. Uz aby sa oteplilo. Takto som uz premrhal niekolko vikendov.
A ten buduci su volby prezidenta AIESECu Armensko. Presnejsie v nedelu. Prave v den, ktory mam uplne cely volny. Neverim, ze niekto bude chciet ist v ten den mimo Jerevanu. Ale uvidim. Ale aspon sa nieco bude diat. Nie ako doteraz.
V pondelok, po minulom vikende, ked som sa tak nudil, som hned po praci sadol do marshrutky a siel som na AIESEC ofis dufajuc, ze tam niekoho stretnem, s kym by som mohol pokecat. Boli tam zvycajne dve baby, medzi nimi prezidentka. No prisiel som prave vhod. Niekto im do kancelarie daroval jeden stol a trebalo ho preniest z jednej strany komplexu budov na druhu a to dokonca cez niekolko poschodi. Stol bol vsak vacsi ako vytah, tak ho trebalo rozobrat. Prezidentka to vyriesila po svojom, zavolala si na to svojho manzela, ktory na tom makal. No pomoc sa mu zisla, tak som mu helfol. Spolu sme to zmakli rychlejsie – rozmontovali, preniesli a zmontovali zas dokopy. Prezidentka sa ma len tak opytala, ci sa este stale nudim... :-). Reku uz nie, ale na buduci vikend, ak nikam nepojdeme, tak by bodlo dalsich 10 stolov. Tak mu ukludnila spravou o tych volbach.
Ked sme boli so stolom hotovi, baby este meetingovali, tak som pana manzela vypytal von na jedno pivo. Prezidentka len zamavala, ze OK, a tak sme sli. On je hudobnik, tak isto ako Sona, prezidentka. Ona hra na klavir a on na husle. Dost casto cestuje do zahranicia na koncerty. Pozyvaju ich kade-tade. Pocas Silvestra a armenskych sviatkov bol prave v Irane, v Teherane. Spominal, ze to bolo hrozne. Nuda ako nikde inde. Sice tam nie je taka zima, ale vonku sa nikde neda ist, ze vraj tam nie je nic vidiet. Zeny, ako isto viete, musia byt zahalene. V uliciach spina a hlavne smog! Ovzdusie je tak strasne znecistene, ze sa ani neoplati ist von. On to mal v pohode. S huslami mohol trenovat na hotelovej izbe, ale ked uz ani na Silvestra nemohol byt s rodinou, tak aspon si vyjst von, ale niet kam (podniky tu neexistuju), tak aspon si vypit na hotelovej izbe, ale tiez sa nedalo. Alkohol je zakazany (kvoli nabozenstvu) a vobec sa neda kupit. Dokonca ani doviez vlastne zasoby sa nedaju. Je to zakazane. Hovoril, ze taku nudu este nezazil, nieco hrozne. No a tuto nedelu uz zase odchadza (prave v den volieb svojej polovicky), tentoraz vsak uz do „normalnej“ krajiny. So svojim kvartetom idu na turne po Francuzsku a Nemecku. Tentokrat takmer na mesiac. Zase budu tak odluceni...
Takze nabuduce o volbach MCP. A dufam, ze tradicny AIESECarsky zvyk (obliat vitaza volieb vodou) tu tiez existuje. Su dve kandidatky. Terajsia MCP kandiduje po druhy krat a este terajsia VP OGX. Ale tu som este ani nevidel a to je dokonca MC member. A este sa jej neracilo ukazat ani na jednej akcii, kde som stretol ostatnych.
1 Comments:
At streda, januára 31, 2007 9:31:00 AM, Lukas Horvath said…
no co si ja pamatam, tak my sme so stazistami pocas skuskoveho boli velmi casto v Nebre, ale je pravda ze sme vtedy s nimi velmi nechodili na vylety mimo KE, teda aspon o tom neviem.
Inak pekne su tie kostoly, rozmyslam, ze by som sa zastavil na dovolenku v armensku.
Zverejnenie komentára
<< Home