O skolskom systeme

21. 2. 2007

Skolsky system v Armensku je uplne odlisny od naseho slovenskeho. My mame zakladnu skolu, a potom strednu. Tuto maju len „skolu“, a trva 10 rokov. Deti do nej zacinaju chodit, ked maju obycajne 7 rokov a vsetci v nej ziskaju vseobecne vzdelanie. Naucia sa citat, pisat, pocitat, nastupuje matematika, armensky jazyk, rusky jazyk, prirodovedecke a umelecke predmety a este dalsi cudzi jazyk. Potom zacina matematika pritvrdovat, neskor sa rozdeli na dielcie casti ako algebra, geometria a pod., prida sa k nej fyzika, chemia, geografia, biologia, svetove a armenske dejiny, a este nejake spolocenske vedy. Dokopy nieco ako nase gymnazia. Nikto sa na nic nespecializuje, tak ako u nas priemyslovky a ucilistia. System vyucby sa podoba slovenskemu. Trieda zostava spolu celych 10 rokov a stava sa z nich kolektiv, dobri kamarati, vsetci absolvuju naraz tie iste predmety, pricom ucitelia chodia za nimi. Pre nas je to takto normalne, ale Tiko mi rozpraval, ze ked sa to porovna s USA, kde stravil posledny rok tohto studia na college, tak tam kolektiv nie je, studenti si vyberaju kurzy, ktore potom navstevuju. Cize na kazdom kurze sa zide stale novy kolektiv.

Po tych 10 rokoch ziaci absolvuju zaverecnu skusku a ako 17-rocni maju moznost studovat dalej na univerzitach. Ano, ako 17 rocni! Alebo dokonca aj menej. Pretoze rodicia sa mozu rozhodnut a zapisat svoje dieta do skoly aj skor. Kedze po vychodeni skoly dokopy nikto nevie nic konkretne robit, vsetci nastupuju do univerzit, ktorych je tu neurekom. Su take vychytene, ale aj take obycajne. Ten kto nestuduje dalej, moze sa z neho stat – ako mi bolo povedane – predavac, vodic a podobne, a aj to sa musi pred tym naucit, pretoze to zakladne vzdelanie nepokryva. Vsetci ostatni maju univerzitny diplom. Z toho mi vyplyva, ze aj obycajni elektrikari su spickovi specialisti a vedia toho ovela viac, nez len, ze toto ju nulak, toto je faza a ktoreho drotu sa netreba chytat. Zemnenia tu nie su, cize ten treti drot, ak sa vyskytne, je uplne zbytocny, a je pozostatkom zo ZSSR, kde uzemnovali uplne vsetko. Toto mi povedal majitel bytu, ked nam prisiel opravit vyhoretu poistku, alebo skratovany radiator:-).

Cize kazdy, kto chce normalne pracovat a zarabat, musi dostat vzdelanie na univerzite. Nezamestnanost je tu okolo 8 az 9 %, co je v podstate dost dobre, a pracujuci lud ma dobre vzdelanie. Alebo aspon nastupujuca mlada generacia. Neviem ako to bolo pred nejakymi 15, 20, alebo viac rokmi. V podstate, kazdy chce studovat na univerzite. A tych je tu naozaj dost. Nie je tu taka konkurencia, ako na Slovensku, ze vacsina vypadne na vstupnych testoch. Tu je prijaty kazdy, a vstupny test ukaze, ze ako na tom stoji. Ti co uspeju lepsie, dostavaju stipendia a studuju zadarmo, alebo dost dobre dotovane, a ostatni si musia za vzdelanie platit. Ked som rozpraval, ze u nas je denne vysokoskolske studium zadarmo (zatial, dufajme, ze aj nadalej), boli prekvapeni, ze to mame super. V podstate tu je to tak isto, len s tym rozdielom, ze aj ti horsi sa tam dostanu, len si za to platia. Na Slovensku sa tam jednoducho nedostanu. Takze, neviem co je lepsie.

Co sa tyka motivacie, kedze malokto chce skoncit ako predavac, ta je dost vysoka. U chalanov o to vyssia, ze ked nastupia na univerzitu, dostanu odklad od zakladnej vojenskej sluzby, ktora tu je (ako som uz pisal) 2 neuveritelne dlhe roky. A kazdy robi vsetko, aby sa jej vyhol, alebo ju aspon oddialil.

Univerzit je tu fakt dost, statnych aj sukromnych. Je tu napr. Armenska univerzita, Americka univerzita (neviem, kde sa tu vzala), Rusko–Armenska univerzita, absolventi ktorej ziskavaju dva diplomy – jeden pre Armensko a druhy, ktory uznavaju aj Rusi.

Zakladne univerzitne vzdelavanie trva 6 rokov, pricom prve 4 roky je bakalarske studium, ktore je oddelene a ukoncuje sa skuskou. Dalsie 2 roky tvori specializovane magisterske / inzinierske studium ukoncene dalsou skuskou. No v pripade Rusko-Armenskej univerzity sa da usetrit 1 rok, kedze tam sa studuje podla „ruskeho systemu“, kde sa po 5 rokoch studium ukoncuje statnou skuskou. Potom este moze nasledovat doktorandske studium, po ktorom sa udeluje titul PhD.

No tento system vsak caka v kratkom obdobi rozsiahla reforma. Dozvedel som sa to cestou na letisko cakat Yuana, kedze nas viezol Davitov otec, ktory je dekanom jednej ekonomicky zameranej fakulty (neviem presne). Hovoril, ze 10-rocne vseobecne vzdelanie sa rozsiri na 12 rokov a rozdeli sa na 2 casti: zakladne a stredne, tak ako je to aj u nas a tiez v inych krajinach.

Co sa tyka internatneho zivota, o nicom takom som ani len nepocul. Armensko ma dokopy cirka 3 miliony obyvatelov, pricom 1 milion zije v Jerevane. Cize studenti tu byvaju s rodicmi. No a ten zbytok, bud dochadza (ak to nie je daleko), byvaju u nejakej svojej rodiny, co zije v Jerevane, prenajmu si byt (zrejme, lebo nic ine si neviem predstavit), alebo jednoducho nestuduju na univerzitach a ziju jednoduchsi malomestsky alebo dedinsky zivot mimo Jerevanu.

Zaujimave je, ze prvaci - vysokoskolaci si „oficialne“ nemozu kupit ani alkohol, kedze maju este len 17 rokov. Musia si este rok pockat. Aj ked neviem, kto by to tu kontroloval, a hlavne na zaklade coho. Obcianske preukazy tu nie su. Kazdy si tu hned vybavuje namiesto neho rovno pas, alebo pouziva na identifikaciu skolsky preukaz. Ale pas predsa nikto so sebou nenosi.

Je to podla mna zvlastne. Na Slovensku je pre mladeho cloveka prvym milnikom, ked dovrsi 15 rokov a dostane obciansky preukaz – stava sa obcanom SR. Dalsim je stuzkova spolu s maturitou a tretim dajme tomu promocia. Tu mladi najviac spominaju na oslavu, ktora nasleduje za ukoncenim vseobecneho 10-rocneho studia. Po zaverecnej skuske, ked uz prestanu byt studentmi, si kolektiv (bez rodicov, bez ucitelov) zorganizuje velku party, na ktorej sa este posledny krat vsetci zidu a vsetci sa oze..., vlastne si zaspominaju a posledny krat sa spolu zabavia.