O Armencine

Lekcia Armenciny, alebo o tom, ako zmiast domacich

16. 2. 2007

Nadvazujem na Lukiho a pripravil som pre vas kratky kurz Armenciny. Nie je to nic extra, ale je to len pre zaujimavost. A je to vlastne na Lukiho ziadost, kedze sa o to zaujimal. Keby tu chcel ktokolvek najst prispevok na nejaku konkretnu temu, tak nech mi kludne napise. Staci aj komentar na blog. A aby to nebolo take nudne, pridal som aj nejake osobne postrehy.

Legenda:
Prve slovo by malo byt po Armensky, ale asi by mi nezobralo to ich unikatne pismo, tak to prve slovo je tak, ako by to napisali oni pouzivajuc latinske pismena (alebo ako by sa to pisalo po anglicky). V hranatych zatvorkach je ako sa to cita po slovensky, no a na koniec preklad.

Suhlas / nesuhlas
Aio – [aio/ajo/aljo] – ano (vsetky tieto mutacie som pocul ked niekto zdvihol telefon a ohlasil sa “ano?” – “aio?”)
Ha – [ha] – ano (toto sa pouziva bezne v normalnej komunikacii, casto aj zdvojene „ha – ha“)
Voch – [voč] – nie (oficialne, este som to nikdy nepocul)
Che – [če] – nie (v beznej komunikacii)

Pozdravy
barev dzes - [baref dzes] – Dobry den! (oficialny pozdrav)
barev - [baref] - Ahoj! (neoficialny pozdrav)
privet - Ahoj! (z rustiny, neoficialny pozdrav, hlavne v beznej komunikacii medzi priatelmi)
tsestyun - [cescjun] - Do videnia! (oficialny pozdrav)
paka – Ahoj – v zmysle “do videnia” (z rustiny, neoficialny pozdrav)

Ine zdvorilostne frazy
vonts es - [vonces] - Ako sa mas?
lav em - [lavem] - Dobre.

Toto pocut zakazdym, ked sa dvaja ludia stretnu. Hned sa pytaju, ze ako sa ten druhy ma. Ale podla toho co vidim, je to nieco ako dodatok k pozdravu, fakt len take zdvorilostne a o tu odpoved uz ani tak velmi nejde. Bezne pocut: Ako sa mas? - Dobre. A ty? - Dobre. A az potom zacina normalny rozhovor. Ak vobec nejaky zacne. Niekedy sa dokonca rovno opytaju: “Ako sa mas? Dobre?” – “Vonces? Laves?” A vtedy uz staci len povedat Ha!

shat lav em - [šat lavem] - Velmi dobre.
vat em - [vatem] - Zle. – v zivote som to tu este nepocul
vochinch - [vočinč] - Ujde to.
shnorhakalutyun - [šnorakaluciun] – Dakujem
shat shnorhakalutiun - [šat šnorakaluciun] - Dakujem velmi pekne.
merci - [mersi] – Dakujem (neformalne, v beznej komunikacii ovela castejsie)
khndrum em - [chundrumem] - Prosim.
neroghutyun - [nero(r)uciun] - Prepac. , pricom to (r) sa vyslovi ako pri “rackovani”
[problem čka] – ziadny problem (no problem)
[haskanum em] - rozumiem
[čem haskanum] – nerozumiem (toto sa zide ovela viac ako ta predchadzajuca fraza)

[inč ardži?] – kolko (to stoji)? ja sa vsak namiesto toho pytam po slovensky, a potom automaticky odpovedaju po rusky. Najstastie cisla v rustine zneju velmi podobne.
[inč ka?] – co je?, co sa deje?
Ked volam z pevnej linky a pytam si niekoho k telefonu…
[(meno)-in garelije] – Mozem hovorit s .... (meno)? napr. Peterin garelije?

Z osobnej skusenosti sa mi velmi nevyplati ohlasit sa do telefonu po armensky. Pretoze moja vyslovnost je tak dobra, ze ich pomylim, uveria mi a zacnu na mna hovorit po armensky. Najma, ked to zdvihne nejaky rodic, namiesto toho AIESECara, komu volam.

Armenske cisla
mek - [mek] - jeden (-a, -o) je to oficialne, namiesto toho vsade pocut:
mi hat - [mihat] – jeden (v beznej konverzacii, napr. Mi hat Kotayk. – Jedno pivo (Kotayk), ale pozor: mi kilo – jedno kilo)
erku - [jerku] - dva (dve)
erek - [jerek] – tri
chors - [čors] – styri
hing - [hing] – pat
vets - [vets] – sest
iot - [jot] – sedem
ut - [ut] – osem
inae - [inne] – devat
tas - [tas] – desat
hayrur - [hajrur] – sto
hazar - [hazar] – tisic

Tieto male cisla su mi v podstate na nic. Vystacim si s cislami do 4. Ked si nieco kupujem, tak nikdy nie viac nez styri kusy. A ked uz chcem viac, tak je to na kila a zase nekupim viac nez 4 kila naraz. Viac sa zide vediet vacsie cisla ale k tomu je nevyhnutne ich skladat. Ved len obycajny chlieb stoji minimalne 100 dram.
Tvorba cisiel je vsak na mna dost komplikovana a to hlavne kvoli vynimkam. Tak napr. 44 sa povie karasun-čors. Nechapem preco zaklad slova styridsat sa nepodoba na “čors”, ale je to uplne ine – karasun. To viem len preto, ze byvam na Gulbenkyan 44:)
Pri nakupe nad 1000 dram uz treba vediet spajat tisicky, stovky aj desiatky. To je uz vela. Zvladam len jednoduche, ako napr. jerkuhazarjot = 2007 (nas novy rok:-)

Ale zo vsetkeho najviac sa zide vediet, ako povedat vodicovi marshrutky, aby zastavil. Pretoze, ked ten vidi ze na zastavke nikto nestoji a z cestujucich mu nikto nepovie, aby zastavil, tak si ide v pohode dalej. Cize…

[gangarunga ganknek] – zastavte na zastavke
[ganknek ajstech] – zastavte tu (cize mimo zastavky, nastastie to pre nich nie je problem)

Alebo ked sa vezieme taxikom domov, pretoze po jedenastej v noci uz metro nechodi a marshrutky su zriedkavejsie, tak ich niekedy treba navigovat. A tu sa zide vediet:
[ač] – do prava
[dzach] – do lava
ughigh - [u(r)i(r)ch] – rovno, to iste"r" ako som pisal vyssie

Este k tym marshrutkam po jedenastej v noci. Nie je na to ziadny poriadok a sofer si urcuje, kedy ma fajront. A je uplne jasne, ze prave ta jedna marshrutka, ktoru by mi trebalo neprichadza. Predstavte si, ze soferujete cely den hore-dole, tak po desiatej uz fakt musia mat toho dost. Ale ti co vydrzia, tak si v noci uctuju dvojnasobnu sadzbu, cize 200 dram. Taxik vyjde na 600, a tak ked sa poskladaju traja, tak to vyjde na rovnako a je to dokonca aj rychlejsie a pohodlnejsie. Zaujimave je, ze ked oslovime taxikara na stanovisti, tak si vypyta viac, napr. 800. Ale ked si ho objedname cez ich dispecera cez telefon, tak je to zarucene 600. Stalo sa tak, ze nas indicky kamarat Rajat sa pohadal s taxikarom, pretoze ten mu ponukol odvoz za viac ako 600 dram. Tak mu rovno do oci povedal, ze zavola na ich dispecing a radsej si ho objedna… Hned mu znizil sadzbu na 600:-)

Skuska na koniec
S tymito slovickami sa da predstierat jeden kompletny rozhovor po telefone a kazdy si bude mysliet, ze viete dokonale po Armensky. Dufam, ze pochopite:

- Barev dzes. Lilitin garelije? Šnorakalucjun.
- Privet Lilit!
- Šat lav. Mersi. Du vonces?
- Ha. Ha – ha.
- Če! Ha!
- Inč?
- Háá.
- Jerkuhazar?
- Če?
- Aá. Hazaruthajrur. OK. Problem čka.
- Mersi. Paka.
- Ha – ha.
- Paka!

Dobre, nie? Este by sa to dalo predlzit vlozenim do rozhovoru niekolkych nazvov metro stanic, ako napr. Barekamuciun, Maršal Bahramian, Jeritasardakan, Hanrapetutian Hrabarak.

Mimochodom, to posledne znamena Republic Square, cize Republikanske namestie, z ktoreho mam tolko krasnych fotiek.
A tak ma napada nieco, co je este VELMI dolezite!

ARMENSKO sa po Armensky povie HAYASTAN [hajestan].
Hayastani Hanrapetutiun - [hajestani hanrapetuciun] – Armenska republika, v skratke H.H.

A pikoska na zaver:
Pri poslednej navsteve banky, ked som si chcel vybrat vyplatu, som bol premenovany. V bankovom prikaze bolo moje meno napisane tak, ako ho oni citaju. Firma mi totiz poslala prachy na meno Piter Sernak, pretoze tak citaju Peter Cernak. Bankovy uradnik mi odmietol vydat peniaze. Celkom ho chapem, ved Piter Sernak, to nie som ja! Nakoniec sa to vyriesilo telefonatom z firmy do banky a ked som tam zasiel druhy krat v ten isty den, nahodou som sa dostal k tomu istemu panovi za okienkom a ten mi ich zase nechcel vydat. Ze vraj taky zaznam, pozerajuc na moj pas, nemaju. Ale potom za nim prisiel jeho nadriadeny a povedal mu, aby nebol taky prisny a hned na to sa ma uz pytal, ze v akych bankovkach si to prosim… 5000-ky, 10-ky, ci 20-ky?

takze tolko k Armencine. Paka!