O strnastom vikende

28. 1. 2007
Nedela

Minule som spominal, ze budu volby. Tak, aby to bolo zaujimavejsie, tak aj tie prelozili. Dohodlo sa to na nejakom specialnom narodnom zhromazdeni a presunuli to dokonca o 2 mesiace - na koniec marca. To preto, ze boli dve kandidatky a clenovia nevedeli koho zvolit, pretoze „vraj“ ani nevedeli kam vlastne AIESEC Armensko smeruje a tak nevedeli ani rozhodnut, kto by ho mal na nasledujuci rok poviest. Cize sa to prelozilo (aj ked nechapem preco az o 2 mesiace) a namiesto volieb mali vsetci plnopravni clenovia stretko, kde prebrali globalne a narodne smerovanie AIESECu, strategicky plan – bod po bode, ciele a konkretne strategie k nim.

Vedel som, ze to bude v Armencine, ved to bolo dolezite, aby to pochopili oni a nie aby sa prisposobovali mne. Vlastne som nebol ani pozvany, len som tam prisiel, aby som ich videl vsetkych pokope. Vlastne prvy krat som videl vsetkych „starych“ pohromade. Meeting nebol na ofise, ale v nejakej spolocenskej budove, ktora prenajima priestory inym organizaciam, pretoze ich ofis by bol na taky meeting maly. Bol som tam presne, dokonca este trosku skor, o 10.50, no bolo vsetko zavrete. Az som sa dozvedel, ze je to az 11.30. Tak som sa poprechadzal a vratil sa neskor. Aj tak sme este cakali takmer hodinu, kym sa zacalo, lebo nacas bolo asi 5 ludi. Ked sa konecne zacalo, tak nas bolo asi 9, no a ostatni dochadzali pocas meetingu az do konecneho poctu 14 dievcat. Meeting bol pravdaze v Armencine, cize som absolutne nic nerozumel, iba tradicne zauzivane AIESECarske anglicke vyrazy. Cize som tam bol vlastne ako fotograf. AIESEC time sa potvrdil aj tu, ked sa zaciatok posunul o hodinku, ale trvalo im to az do piatej. Dovtedy som uz pravdaze nevydrzal, isiel som prec a stretol som sa s Thomasom v meste. Sli sme spolu na vystavu fotografii nejakej francuzskej holky co tu zila nejaky cas. No tych asi 20 fotografii sme presli za kratsi cas ako co sme sa tam dostali. Boli to cierno-biele fotky z roznych kutov sveta, no hlavne Armensko, India a nieco z Afriky. Dokonca jedna bola z „Republique Tsechie“:) Pohlad na nejaku malu zasnezenu zeleznicnu stanicu. Jedina fotka, co mala „charakterizovat“ Cesko:)

O deviatej vecer sme este boli na koncerte Armenskej rokovej kapely Bambir. Bolo to v malom podniku, ktory sa vola Stop Club, nie vacsi nez Nebra, az na to, ze mal aj poschodie. Ale to len take po obvode a v strede diera, cize aj ti hore mohli pozerat „koncert“, ktory bol dole. Trosku cudne bolo to, ze divaci – nadseni fanusikovia – stali asi len pol metra od kapely. Podnik bol uplne narvany. Vstupenky v predpredaji vypredane a tak sme radsej dosli o hodinku skor, aby sme este nejake dostali na mieste. Fotilo tam na mieste dost vela ludi. Jeden pako sa dokonca vtrepal do tej tlacenice co bola pol metra od kapely a odtial fotil so svojim silnym bleskom asi kazdych 5 sekund. No hotovy idiot. Byt tak na mieste toho spevaka, tak ho dam vyviest ochrankou.

Koncert Bambir

Kazdy uz dlho ocakaval ich prvy koncert od minuleho maja v plne napratanom Stop Clube. Bambir je najznamejsia a dost stara Armenska rokova kapela. Nieco ako nas Elan. Su to uz v podstate starsi pani. Toto vsak boli „young“ Bambir, cize mladi – kapela ich synov. Ale aj ti su tak isto znami a oblubeni ako ich otcovia:). Boli styria: gitarista a hlavny spevak, bas gitara, bubenik a este jeden, co striedal rozne dychove nastroje. Ale ked prislo na spev, tak spievali vsetci okrem bubenika.

Mladi Bambir postavili svoj uspech na uspechu svojich rodicov, ktori hraju nejaky mix rocku a armenskych tradicnych melodii, ale pridali k nim moderne akusticke prvky, viac energie, ale zato ponechali duch rock n rollu 70tych rokov. Pridali rozne dychove nastroje ako flautu, trubku, pistalu alebo ustnu harmoniku. Posobivy mix, avsak mne tie dychove najstroje nejak nerezali. Boli ovela hlasnejsie ako gitary a bubny. Ale prave to su prvky armenskeho rocku a v podstate aj vsetkych armenskych melodii. Az tam som si uvedomil, ze vo vsetkych tradicnych armenskych pesnickach sa vyskytuje pistala, alebo nieco podobne.

Bambir (typoval by som okolo 25ky) hrali s velkym elanom, ale ich pesnickam chybala roznorodost. Prva polka koncertu pozostavala z ich pesniciek, ale boli takmer jedna ako druha. Druha polka uz mala iny charakter. Hrali stare dobre zname pesnicky, klasicky rock n roll. Maju v sebe obrovsky potencial. Uz teraz su slavni a velmi oblubeni, su vlastne pokracovanim legendy.

Podla Thomasa (ktory castejsie navstevuje koncerty tu aj doma): „Maju vlastny styl, naozaj iny od zbytku armenskej rockovej sceny. Ostatne kapely su vazne, bez nejakej osobitej povahy.“ Ale Bambir sa na podiu zabava a aktivne komunikuje s publikom.

Hrali viac nez 3 hodiny v dvoch castiach. V prvej casti, ako som uz spominal, bolo viac rocku, s tradicnymi vlastnymi pesnickami a potom klasicke hity 70tych rokov. Potom som si myslel, ze je uz koniec, no ale este sme ostali v tom podniku. A asi po pol hodinovej prestavke zase nastupili a nasledovala asi hodina improvizacie a „dzemovania“ v style moderneho rocku s prvkami klasickeho rock n rollu. Tu sa uz pridali aj ich kamarati, co vytiahli svoje trubky a pistaly a hrali s nimi.

A tu su FOTKY z koncertu, moje aj Thomasove a na konci je este niekolko jeho fotiek starej kapely Bambir.