O prichode noveho stazistu

AIESECari mi uz asi pred mesiacom oznamili, ze sa im podarilo matchnut firmu, ktora si zadala podmienku, ze chce stazistu z Ciny. Chcu sa dostat na cinsky trh a stazista im ma pomoct so svojim rodnym jazykom. Obycajne sa taketo zmluvy nepodpisuju, ale oni si verili a nakoniec sa aj podarilo. Jeho meno je Yuan.
Dostal som sa do kontaktu s Yuanom uz davnejsie. Pisali sme si pravidelne, poslal som mu odkaz na moje fotky aj s vysvetlujucim prekladom, aby po studiu v Sanghai nebol z Jerevanu prilis vybity. Stale ma vsak iformoval, ze jeho viza, ktorych vydanie malo trvat 1 tyzden, sa stale odklada a natahuje. Prisom mu hori termin, pretoze v aprili musi byt spat v Cine, pretoze este stale studuje. Minuly stvrtok mi vsak napisal, ze konecne ma viza hotove a dojde o 3 dni. Chlapec nic neodkladal a poponahlal sa s kupou letenky. Dosiel v noci zo soboty na nedelu o tretej. A to aj napriek tomu, ze prave v tu noc Cina oslavovala zaciatok noveho lunarneho roku. Prave vtedy sa Cinania schadzaju a oslavuju novy rok v kruhu rodiny. A on bol prave vtedy v Moskve na letisku, ktore ani nemohol opusti, pretoze nemal viza! Cesta mu trvala dost dlho, kedze Cina nie je prave za rohom a dokonca letel cez Moskvu, kde si musel pockat na prestup 8 hodin.

18. 2. sa zacal novy Cinsky rok. Rok psa je za nami, privitajme rok svine:-). Toto je rok vsetkych tych, co sa narodili v roku 1983 +/- 12 rokov. (matematicky vyjadrene 1983 + 12n; n = Z) Medzi nich patrim aj ja, aj Yuan.

17. 2. 2007
V tu noc sme uz mali 2 tyzdne dopredu naplanovany koncert. Bol to sice zase Bambir, uz treti krat, druhy krat v Stop clube, ale bol to ich posledny koncert, tak sme tam museli ist. Dokonca aj tu si niekto spomenul a o pol noci vykrikol do davu „Happy New Chinees Year!“ No, a mam fotku s gitaristom a este s jednym co hra na flautu. Ostatni dvaja sli hned po koncerte prec.

18. 2. 2007
Rovno po koncerte, nieco po druhej, som sa stretol s dvoma AIESECarskymi novacikmi a isli sme na letisko cakat Yuana. Kedze v AIESECu su hlavne baby, ktorym obycajne nie je dovolene ist von tak neskoro, jasne ze poslali chalanov, aj ked tito dvaja novacikovia este ani nevieda, o com vsetkom vlastne AIESEC je. Prave prichod noveho stazistu a jeho cakanie je jeden z najdolezitejsich okamihov pre AIESECara. Druhym je odprevadit ho/ju v prvy den do fimy. Aspon podla mna... Cize som bol rad, ze tito dvaja novi (Davit a Tiko) sli na letisko s takym nadsenim. Dievcata ani nevedia, o co prichadzaju.

Na letisko nas viezol Davitov otec, mimochodom dekan jednej z fakult Armenskej univerzity. Dosli sme asi 25 minut pred planovanym priletom, no jeho lietadlo doslo asi o 15 minut skor. Cakame, cakame. Davit a Tiko celi nervozni. „Ako ho len spozname? Nemali by sme si pripravit nejaky papier s napisom AIESEC?“ To bolo mile:) Ja ich len ukludnujem: „Kolko Cinanov moze prilietat prave v tento den, a prave tym letom a dokonca z Moskvy?“ Ved to je ako keby som ja letel do nejakej mace prave v noci z 31. decembra na 1. januara. Predpokladal som, ze domaci prejdu pasovou kontrolou skoro a vsetych ostatnych si pekne preveria. Tak aj bolo. Cakali sme uz nervozni asi pol hodinu a konecne prichadzal chalan s trochu sikmymi ocami. Tiko a Davit celi bez seba. „To je on!“ To predsa nemoze byt on, ved je vysoky, ma kucerave vlasy a malu batozinu. To nemoze byt on. Pockajme chvilu, ak ho nikto neprivita, postavi sa niekde bokom a bude sa obzerat po niekom, tak pojdeme za nim a opytame sa ho. Tak aj bolo. Osamoteny sa obzeral dookola. Tiko sa ho opytal, ci je Yuan, a odpovedal YES. No super. Cakal som maleho cloviecika s velkou batozinou. Ale musel som to zobrat ako fakt. Sikme oci, meno sedi, musi to byt on. Tiko a Davit sa mu predstavili a ja mu hovorim: „Hadaj ako sa volam ja.“ Kedze sme sa poznali z chatu, mal ma spoznat. Odpoved bola prekvapujuco „Neviem“. Dalej sa pyta, ze kde je Aram, ze vraj ho mal cakat. Hovorime, ze v AIESECu ziadny Aram nie je. A on na to: „Co je AIESEC?“
- Takze ty nie si AIESEC stazista?
- Nie. Ale meno ste trafili presne:)
- Takze aj ty si Yuan z Ciny? Dvaja na tom istom lietadle?
- Nie, ja som Juan (Chuan) z Kolumbie.

Zrazu bolo vsetko jasne. Rychlo sme sa s nim rozlucili a ponahlali sme sa naspat cakat toho nasho. No nie je to haluz? Bol som si isty, ze sa nemozeme pomylit. A stalo sa:-)

Po dalsich 20 minutach konecne dosiel. Medzi poslednymi! Jeho pas kontrolovali pol hodinu, kazdy jeden list dokladne prezreli. Asi nechapali, co tu taki robi. Ale nakoniec ho pustili. Taky ako som cakal, no trosku vyssi. Ale nie taky vysoky ako ten kolumbijcan. Predosly scenar sme si zopakovali, Tiko a Davit sa mu predstavili a ked som mu chcel polozit tu istu otazku, tak ma predbehol a rovno ma pozdravil „Hi, Peter“. Tak to malo byt:-)

Pomohli sme mu s batozinou, nalozili do auta a uz sme uhanali smerom do Jerevanu. Presli sme okolo armenskeho „Las Vegas“, co je predmestie Jerevanu plne vysvietenych kasin a barov. Pestrofarebne neony len tak ziaria a noveho priselca mozu trosku zmiast, ze kam sa to len dostal. Ja som si to pri prichode ani nevsimol. Sedel som vpredu, otoceny smerom dozadu a rozpravali sme sa celou cestou. Ale Yuana na to specialne upozornili.

Ked sme sa dostali do centra, padol navrh ukazat mu hned Republic Square. V noci su budovy nadherne vysvietene. Ale prehliadka sa nekonala. Dosli sme tam a vsade tma. Zda sa, ze okolo polnoci, alebo neskor vypinaju osvetlenie budov...

Na byt sme konecne dorazili okolo piatej. Ja som v ten den toho vela nenaspal, asi len do poludnia, ale Yuan prespal takmer celu nedelu a aj dalsiu noc. Dokonca sa nevedel dostavit ani na svoju welcome party, ktora bola v nedelu vecer. Zobudil som ho, ale ospravedlnil sa, ze nie je v jeho silach tam ist. Tak som siel sam. AIESECari boli trochu sklamani, stalo sa im to totiz prvy krat, ze by novy stazista nevedel prist na welcome party. Ale na druhej strane, je to pochopitelne. Dlhy let, 8-hodinove cakanie na letisku na prestup a nakoniec zmena casoveho pasma o 4 hodiny dopredu. Cize ked ideme spat napr. o polnoci, tak v cine uz maju 4 hodiny.