O TV vysielani

30. 1. 2007
Utorok

Minuly tyzden v pondelok mi do prace zavolali AIESECari, ze na dalsi den pojdu do telky spropagovat trosku AIESEC a chceli, aby som siel s nimi. Mali sme dojst na 9.15 do telky, ktora je na kopci na okraji mesta. Tak som sa vypytal od sefky ci mozem ist a tym padom aj meskat na dalsi den do prace. Jasne, ze ma pustila, ale neodpustila si poznamku, ze mam spomenut firmu, kde pracujem:-)

A tak sme sa na dalsi den stretli na AIESEC ofise okolo 8.30 a pockali sme kym dosli aj ostatni. Isli sme tam totiz styria. Prezidentka, ktora hovorila o projekte (PBoX), na ktory dostali grant a vdaka ktoremu sem ma dojst minimalne 5 dalsich stazistov uz v marci. VP OGX pravdaze hovorila o nabore novych clenov a moznostiach, ktore im AIESEC ponuka, vsetko pekne podla pravidiel Common Induction Process – cize nie len staz ale aj clenstvo a tak dalej. Isla tam s nami este jedna Alumni, cize byvaly clen - prezidentka AIESECu Armensko spred asi 10 rokov. Ani neviem o com presne hovorila, ale kedze menovala nejake firmy tak asi o lepsich moznostiach do buducnosti pre studentov, ktori prejdu rozvojom v tejto organizacii. No a ja som tam bol takpovediac do poctu, na ozivenie, aby aj prakticky dokazali ze robia Medzinarodnu vymenu a ze ja som tu vdaka nim:-)

Najdolezitejsou otazkou predchadzajuceho dna bolo dohodnut sa ako tam pojdeme. Kedze je to dost na okraji mesta a mali sme tam ist „skoro“ rano, na 9.15, a marshrutky tam nechodia, dohodli sme sa na taxiku a spolocnom stretnuti na AIESEC ofise. Ale nakoniec nas tam odviezla ta Alumni na peknom, trochu starsom, BMW-cku. A aj tak to trvalo nejakych 20 minut.

Ked sme dosli na miesto, tycila sa tam obrovska televizna antena, ktoru vidno takmer z kazdeno miesta v centre, no ja som si ju az doteraz vobec nevsimol. Do arealu nas vpustili az po preukazani sa pasom, a to aj domaci, nie len ja. Ako som sa dozvedel, ked maju preukazovat svoju totoznost, najcastejsie na to pouzivaju pas a nie obciansky preukaz ako u nas. Pretoze obciansky tu totiz vobec nemaju. Este ze mi to povedali dopredu, aby som si vzal pas. Jedna holka si ho vsak zabudla, ale vpustili ju aj na studentsky preukaz z univerzity. V budove sme este presli branou – detektorom, ale nikoho tam nezaujimalo, ze pipame a pustili nas dalej.

Dosli sme do satne a maskerne v jednom. Ja som si len vyzliekol bundu a bol som hotovy, ale dievcata tam maskerka pekne prepudrovala a potom sa este sami domalovali. Az tu som sa dozvedel, ze je to celonarodna statna TV stanica, nieco ako nase STV, az na to, ze to vysielaju do celeho sveta. Neviem sice na akom principe, ale bolo mi povedane, ze sa to da naladit cez satelit kdekolvek na svete. Skoda, ze pisem len teraz, nie? Alebo skor na stastie.

Studio bola obrovska hala, nieco ako telocvicna, pricom v jednom rohu bola naaranzovana „obyvacka“ s kulisou. Cisto ako nase Telerano: farebne gauce s pestrofarebnymi vankusmi, sklenene stoliky, vazicky, kvety (umele), vonne sviecky a podobne hluposti na zutulnenie „obyvacky“. S tym Teleranom som sa ani nemylil. Az tam som sa dozvedel, ze vysielat sa to malo na dalsi den o 8.00 rano:-) v podobnej relacii. Privitala nas tu moderatorka, mlada dievcina v dlhej sukni a chlpatych cizmach, a prihovorila sa mi dokonca aj po anglicky. Ale ked sa zacalo natacat, tak sa uz pytala po armensky a jedna AIESECarka stale prekladala. Este nam pripli male mikrofony, riadne nas osvetlili asi desiatimi obrovskymi refletormi, ktore viseli vsade z toho vysokeho stropu po celej hale. A mohli sme zacat. Moderatorka nas vsetkych predstavila a mala to aj dobre pripravene, pretoze som pocul svoje meno aj priezvisko vyslovene uplne spravne (ako po slovensky), s makcenom aj dlznom. Co sa stalo asi prvy krat. Vsade pisem svoje priezvisko bez diakritiky, aby som domacich zbytocne nemylil makcenmi. A tak „C“ na zaciatku bez makcena sa skomoluje aj ked sa to cita po anglicky aj ked po armensky. Preto ma potesilo, ked to vyslovila spravne, dokonca aj meno. Obycajne ked sa predstavujem, tak meno Peter vyslovim tiez po anglicky a tak maju vacsinou tendenciu pisat a aj vyslovovat moje meno ako Piter:)

Moja priprava nebola ziadna – ved naco (podla ostatnych... ) – a tak ma takmer vsetky otazky dost prekvapili. Cakal som nieco take tradicne, co sa ma stale vsetci pytaju, ze preco som sa rozhodol prave pre Armensko, ci sa mi tu paci, kde pracujem, co robim a podobne. Ale tato dievcina – moderatorka rozmyslala trosku inak ako zbytok Armencov, co som stretol, a tak aj tie jej otazky boli trosku ine. Alebo len ten preklad sa mi zdal divny? Teraz neviem. Moderatorka sa na zaciatok pytala to iste kazdeho a baby predo mnou rozpravali dost dlho, len som nevedel na aku otazku. Ja som prisiel na rad ako posledny a tak ma ta z fleku prelozena otazka dost prekvapila. „Mohol by si nieco zazelat nasim divakom?“ Nie je to tak nezmyselne, ale vzhladom na koniec januara som to jednoducho necakal, a tak zo mna vyslo len kratucke obycajne zelanie do noveho roku.

Po tom nasledovala diskusia po armensky na tie temy co som uz spomenul vyssie. A dalsia otazka na mna: „Co si si sem priniesol a co si chces odtialto odniest?“ Az neskor som na toto dostal feedback od Manushak, pretoze kvoli tomu si privstala, aby to videla, a povedala mi ze bolo vidno, ze ma ta otazka fakt zaskocila a rozmyslal som nad nou. No co uz. Odpovedal som najlepsie ako som vedel. Ale keby som mal cas na premyslenie, tak by som odpovedal asi trosku inak. Doplnujucu otazku som uz nastastie zvladol lepsie. Dokonca sa na odpovedi aj zasmiali. Aspon nieco pozitivne:) Zase diskusia po armensky a zase otazka na mna. „Kde byvas?“ Kto by uz cakal taku otazku? Tak som priblizne opisal, kde to je. A reakcia moderatorky rovno vo vysielani: „Fiha, blizko centra, blizko metra, na Komitas avenue, aj ja by som tam chcela byvat.“ Ani som nevedel, ze mame tak prestiznu polohu. Aj ked centrom by som to nenazval, kedze je to este asi na 15 minut chodze od poslednej stanice metra. No ale ja sa nestazujem. Fakt nie je problem sa dostat kamkolvek a do prace to mam tak blizko, ze mozem chodit aj peso a nemusim sa viazat na ine dopravne prostriedky.

Pol hodinka ubehla ako voda, na konci ktorej som sa citil trosku blbo, no kazdy ma utesoval, ze to cele bolo dobre. Moje ocakavane otazky ani nepadli, a tak som nemohol spomenut ani firmu kde pracujem. Ale pytali sa to pred zaciatkom nakrucania a tiez si to zapisovala. Ktovie ci to bolo vypisane v titulkoch.
Do prace som sa dostal nieco pred 12.00. Ale nejak ich nezaujimali detaily, ze ako bolo a kedy sa to bude vysielat. Tak som si to nechal pre seba:-).