O statnych sviatkoch

16. 3. 2007

Predchadzajucimi clankami som nacrtol terajsie zmyslanie Armenov a teraz budem pokracovat. Podla mna statne sviatky mnoho vypovedaju o ludoch, ich zmyslani a o ich hodnotach. Kazdy jeden statny sviatok pripomina udalost, ktora ovplyvnila cely Armensky lud a vytvorila z neho to, co tu mam moznost vidiet kazdy den.

1. a 2. januar – Novy Rok
Novy rok sa oslavuje pocas celeho tyzdna zacnuc 31. decembrom. Pecu sa novorocne kolace, pripravuje sa slavnostna vecera pozostavajuca z viacerych chodov, roznych jedal a sladkosti. Pocas tohto tyzdna sa ludia navzajom obdaruvaju, blahozelaju a ich pribytky su otvorene pre roznych hosti. Vzajomne navstevy (rodina, susedia, znami) zacinaju 1. januara a trvaju az do Vianoc.
Armenske deti veria ze Dzmer Papik (Santa Claus) prinasa darceky v predvecer Noveho Roku a niekolko dni alebo tyzdnov pred tym mu pisu v listoch, co by chceli dostat.

6. januar - ortodoxne Vianoce
Vianoce – narodenie Krista sa oslavuje na celom svete (neviem ci aj v Cine). Armeni tento den oslavuju ako hlavny Krestansky sviatok, spolu so zjavenim Pana. Chodia do kostolov a tradicnym ritualom je „pozehnanie vodou“, ktora je posvatena olejom a symbolizuje Jezisov krst.
Najhlavnejsia cast tohto sviatku sa odohrava doma a v kostole. Mnoho rodin chodi do kostola aj v predvecer Vianoc, alebo pocas Vianocneho rana. Vecer si zasadnu k tradicnej Vianocnej veceri. Zvykom je podavat rybu s ryzou pripravenou na masle a k tomu sa podava vino.

28. januar – Den armady
Nie je to statny sviatok, ale len pamatny den.

14. februar – Predstupenie pred Krista
Podla nabozenskych zvyklosti, tento sviatok je spojeny s myslienkou predstupenia pre Krista s ohnom, 40 dni po jeho narodeni. Armenska cirkev tento sviatok slavi 14. februara – 40 dni po 6. januari, od coho sa odvadza aj pomenovanie tohto sviatku. Hlavnou ceremoniou je zalozenie vatry, ktora symbolizuje prichadzajucu jar.

Dokonca som dostal aj pozvanie na nejaky vylet v predchadzajucu nedelu k tomuto dnu, ale uz som mal dohodnuty iny program, tak som nesiel. V opise bolo nieco ako „tura spojena s oslavou jari, skakanie cez ohen...“
Ale kedze to bol normalny pracovny den a kazdy sa zaoberal skor oslavou sv. Valentina, nevenoval som tomu nejaku pozornost. Cestou z prace som vsak videl ludi, ktori sa zhromazdili pred barakom, zalozili tam malu vatru a pospevovali okolo ohna. Cize az teraz som pochopil o com to bolo. Zopar znamych si zalozi rovno na sidlisku svoju privatnu vatru, pospevuju, piju, jedia a skacu cez ohen a takto oslavuju koniec zimy.

8. marec – Den zien
Tento sviatok je tu velmi oblubeny. Je to tiez den pracovneho pokoja, ulice sa zaplnia babkami, ktore ponukaju jarne kvietky, kvetinarstva ponukaju obrovske kytice a muzi obdaruvaju zeny roznymi darcekmi. Zvycajne sa slavi s kamaratmi v kaviarnach, restauraciach a tiez doma.
Ale kedze hned dalsi sviatok je Den materstva, neoficialne je cely tento mesiac, medzi tymito dvoma sviatkami „Dnom zien“. Ulice su plne kvetov a muzi ich vo zvysenej miere kupuju. Ale Armeni si to tak trosku rozdelili. 8. marec patri skor dievcatam, slecnam, damam (ale v podstate vsetkym zenam) a 7. april zas matkam.

7. april - Den materstva a krasy
Druhy oficialne sviatok venovany zenam. V tento den vsetci obdaruvaju svoje mamicky (nie len muzi). Ale je pekne, ze si ocenia matky dokonca statnym sviatkom.

24. april - Den pripomenutia si obeti genocidy
V tento den si kazdorocne Armeni po celom svete uctievaju pamiatku statisiciek obeti genocidy z roku 1915. Cele rodiny sa vtedy vyberu k pamatniku genocidy aby tam polozili kvety. Je to nieco ako nas sviatok vsetkych svatych.

april - pohyblivy Velky piatok (krestansky sviatok)

9. maj – Den vitazstva a mieru (koniec 2. svetovej vojny v Europe)
Toto bol vyznamny sviatok v celom byvalom Sovietskom zvaze a dodnes je oficialnym statnym sviatkom v Armensku. Vyrocie konca 2. svetovej vojny sa oslavuje po celom svete v roznych dnoch, podla toho, kedy koho oslobodili, alebo kedy kto kapituloval.
30. aprila - Hitler spachal samovrazdu
7. maja – nemecky general Jodl podpisal bezpodmienecnu kapitulaciu vsetkych nemeckych jednotiek v Eisenhowerovom velitelstve v Reimse
8. maja - USA a Britska vlada vyhlasili tento den za Den vitazstva v Europe
9. maja - kapitulacia vstupila do plnej platnosti po jej druhom podpisani aj za ucasti ZSSR
Preto Armeni slavia koniec vojny v tento den.

28. maj - Den 1. republiky
V tento den v roku 1918 Armensko, takmer po pol tisicroci straty suverenity, znovu obnovilo statnu zvrchovanost toho, co ostalo z historickeho Armenska. Tymto rokom sa zacinaju pisat novodobe Armenske dejiny a tzv. cesta za nezavislostou. Prva samostatna republika netrvala dlho, pretoze v roku 1920 bola pohltena Sovietskym zvazom na dalsich 70 rokov, a vznikla Armenska socialisticka republika. V 1. republike Armeni okusili samostatnost, ktora ich inspirovala a stala sa motivacnym faktorom pre mnohe dalsie generacie.

5. jul – Den ustavy
Ustava Armenskej republiky bola prijata narodnym referendom 5. jula 1995. A tento den sa stal oficialnym statnym sviatkom.

21. september – Den nezavislosti
Nie len USA, ale aj Armensko ma den nezavislosti:). Samostatna a zvrchovana republika vznikla v tento den v roku 1991. Skor ako Slovensko.

12. oktober – Den Svatych prekladatelov
Tento sviatok je venovany tvorcom Armenskeho pisma (abecedy), dvom panom: Mesrop Mashtots a Sahak Partev, prekladatelom Biblie. Armenska abeceda bola zostavena (neviem ci „vynajdena“ by bolo dobre slovo) kvoli tomu, aby mohli prelozit Bibliu do jazyka tohto ludu. Tito dvaja pani tu maju aj sochu. No cisto ako nasi Cyril a Metod. Neviem, ci nahodou neboli dokonca aj z Grecka. Oni potom mali svojich ziakov (po rusky učenik:), ktori dalej sirili pismo a Bibliu. Pismo tu vydlazdilo cestu do prveho „zlateho veku“ Armenska. Pocas storoci, Armenski spisovatelia, filozofi, matematici a vedci, sa nechavali inspirovat dedicstvom tychto Svatych prekladatelov, aby dosiahli dokonalost vo vzdelani, kreativite a svetove uznanie aj napriek dlhym obdobiam devastacie, utokov, podrobenia a ovladnutia.

7. december - Den pripomenutia si obeti zemetrasenia z roku 1988
Nicive zemetrasenia v roku 1988 zabilo okolo tisíc ludi a znicilo vacsinu infrastruktury tejto krajiny. Zemetrasenie bolo citit aj v Jerevane a znicilo tu dost budov, ale najvacsie skody narobilo v druhom a tretom najludnatejsom meste Leninakan (teraz Gyumri) a Kirovakan (teraz Vanadzor).
Sice to bol statny sviatok, u nas sa pracovalo, ale Thomas mi vravel, ze v Gyumri to bol urcite den pracovneho pokoja.

31. december – Predvecer noveho roku
Tu uz 30. decembra zacina sviatocny osial. A ked som im povedal, ze na Slovensku je 31. december pracovny den, tak len nechapavo pozerali. Ake nehumanne:-). Ale aj tak myslim, ze zamestnavatel zvycajne dava denne, alebo aspon poldenne volno.

***

Ked tak na to pozeram, dejiny a osud Armenska sa v historicko vyvoji v mnohom podoba dejinam Slovenska. Pismo nam tiez priniesli dvaja pani zo Soluna. Aj Slovensko muselo odolavat najazdom inych narodov, Slovensky lud si toho musel vela vytrpiet pod nadvladou inych mocnosti, vytvorila sa 1. Slovenska republika, o niekolko rokov na to zanikla, bolo „kontrolovane“ velky Sovietskym zvazom, nakoniec sa spod neho vymanil, a o 3 roky na to vzniklo samostatne Slovensko. Tiez sme boli socialistickou republikou, federativnou a nakoniec samostatnou republikou.