O Armencoch

22. 12. 2006

Piatok

V stredu sa mi stala zvlastna vec. Zavolala mi nejaka holka. Nieco chcela, hovorila pomerne dlho, ale v skutku som jej nerozumel takmer nic a absolutne som nepochopil, kvoli comu vola. Len to som z toho vydedukoval, ze sa chcela so mnou stretnut. Ze ci mi to vyhovuje v sobotu. Hovorim jej, ze budem prec cez vikend. Tak potom vo stvrtok, cize na dalsi den o stvrtej. Hovorim jej, ze pracujem az do siestej, alebo aj dlhsie. Bolo to dost cudne, vedela moje cislo, meno, ale to ze pracujem, jej nejako uslo. Tak sme to presunuli na siedmu, stretko v British Council.

Vo stvrtok som tam siel po praci. Ani som nevedel, kto to je, odkial ma moje cislo a co vlastne chce. Ale chcela sa surne stretnut, taky som mal z toho pocit a este k tomu som si myslel, ze je z AIESECu. Ved kto iny by mohol mat moje cislo.
Dosiel som tam, sedela pri stole a na nom polozeny diktafon. Hovori mi, ze so mnou chce urobit interview. „Do coho som sa to uz zase namocil.“, pomyslel som si. Dufam, ze ma nezaskoci nejakou zaludnou otazkou. A obaval som sa spravne. Nebol to len taky rozhovor, ze co si myslim o Armensku, co tu robim, preco som prisiel prave sem a este zopar veci o Slovensku. Vysvetlila mi (konecne, pri osobnom rozhovore som ju uz rozumel), ze studuje sociologiu na univerzite a robi nejaku pracu, v ktorej ma skumat „preco ma Armenska mladez problem komunikovat s Europskou mladezou“. A na to chcela prist rozhovormi s roznymi cudzincami, ktori prichadzaju do Armenska. Tak sa skontaktovala aj so mnou.

Po uvodnych zoznamovacich otazkach sa ma zacala pytat fakt blbe otazky. Takmer hodinu ma tryznila otazkami typu, co si myslim, ze je najvacsi problem v medzinarodnej komunikacii, preco maju Armenci problem komunikovat s cudzincami, ako by sa to dalo napravit a zmenit, co si oni myslia o cudzincoch, a naopak co si o nich myslime my, ake su stereotypy v Armensku a vsetko sa to tocilo akolo toho isteho. Aka je komunikacia Armencov voci cudzincom, ci v komunikacii zohrava ulohu vyzor, kultura, preco su uzavreti voci cudzincom a podobne.

Hovorim jej, ze na to neviem kompetentne odpovedat, pretoze som doteraz nemal moznost sa zhovarat s typickymi Armencami, iba ak s AIESECarmi, ale oni su ina kategoria, pretoze oni su otvoreni voci inym kulturam a nemaju problem sa vidat s cudzincami a rozpravat sa s nimi. Su presnym opakom ostatnych Armencov. Ako priklad som uviedol kolegov a kolegyne v praci, ktori vedia, ze tam maju cudzinca, dokonca v tej istej kancelarii, ale neprehovoria ku mne a dalej hovoria len po armensky a z toho rozumiem len to ked povedia „ano“, alebo „nie“. Jediny, kto so mnou vo firme hovori normalne, je moja sefka. Aj ked idu ostatni na obed, tak sa vytratia spolu, neopytaju sa ma ci nechcem ist s nimi, lebo to by museli povedat nieco po anglicky a im sa jednoducho nechce. Pricom denne komunikuju s americkymi klientmi a vedia po anglicky perfektne, ale ku mne sa neprihovoria. Len zvycajny ranajsi pozdrav a potom dalsi pri odchode z prace. Obcas pridu chalani, podaju mi ruku na pozdrav a prehodia to zvycajne, ze ako sa mam. Ale o odpoved sa uz nestaraju, pretoze oni v podstate prichadzaju do tejto kancelarie kvoli babam. Nic take, ze podme spolu po praci na pivo. Neviem ci vobec spolu niekam chodia, alebo idu po praci domov a cusia tam.

Tie otazky boli tak salamunske a psychologicke, ze nie som si isty ci aj ona ich uplne celkom chapala. Pretoze som niektore fakt nepochopil a ked som sa pytal, co to vlastne znamena, tak mi to nevedela priblizit nejakym opisom, ani prikladom. Tak prikrocila k dalsej otazke. Na A4 mala asi 20 otazok, mozno aj viac a striktne sa ich drzala.
Ze vraj ake su priciny tohto javu. Ako to mam vediet ja. To by mala robit rozhovory praveze s Armencami, aby to zistila. Cudzinci predsa nemozu vediet, co si oni myslia. Ani nemam pocit, ze som jej vobec s niecim pomohol, pretoze toto fakt nie je debata, ktoru vie vyriesit cudzinec v Armensku. To predsa nevedia ani oni sami. Je to jednoducho stereotyp a pozostatky z minulosti, kedze velmi nemali moznost sa stykat s inymi Europskymi kulturami. Maximalne len s tymi najblizsimi ako Rusko a Ukrajina. A kedze vsetci hovoria aj Rusky, okamzite sa tam citia ako doma a nemaju potom ani problem hovorit s Rusmi a tak.

Ale na konci mi len dakovala, ze bolo zaujimave pocuvat moje nazory. Viac krat to zopakovala. Ja som sa po cely cas snazil len povedat, ze ani neviem, ci vobec su nejake problemy na armenskej strane hovorit s cudzincami a ak aj su tak neviem kvoli comu. Neviem to preto, ze sa so mnou nerozpravaju. Pravdaze okram AIESECarov, ale to je ina kategoria. A na konci mi to aj potvrdila, pretoze to cele zhrnula asi tak, ze ona vie, ze mladi tu maju problem nadviazat komunikaciu s cudzincami a to aj napriek tomu, ze hovoria po anglicky. Je to jednoducho taka kultura, velmi nenadvazovat vztahy s inymi a podobne. Ale na druhej strane, ked sa ich nikto na nieco opyta, tak velmi radi a ochotne pomozu a odpovedia najlepsie ako len vedia, aj ked len rukami a nohami, ale to je tak vsetko. Nejake dalsie rozhovory nehrozia. Je to stereotyp z minulosti a je tazke sa ho zbavit. Ale cudzinci tu pomoct nevedia. Odpoved treba hladat medzi svojimi...

Tak teraz trosku viac chapem Armencov a tym padom aj mojich kolegov a kolegyne. Nakoniec toto stretnutie bolo na nieco dobre. Na zaciatku som ani len nevedel, ze preco mam prist a na koniec som sa toho tolko dozvedel.

V tejto krajine ma potom AIESEC naozaj velky zmysel a vyznam. Cim viac ludi prejde touto organizaciou, tym viac ludi sa nauci byt otvorenejsim voci inym kulturam a komunikacne bariery zacnu padat. V tejto krajine je to ovela dolezitejsie ako v ktorejkolvek inej krajine EU. Tuto ma AIESEC este svoj povodny vyznam. Nie ako v zapadnych krajinach alebo aj na Slovensku. AIESEC typu, podme sa rozvyjat kazdy samostatne a Exchange je nieco ako vedlajsi produkt. Tu je to este o kulturnej vymene, spoznavanie inych krajin, aby padli bariery a tym aj predsudky voci cudzincom, aby sme sa navzajom tolerovali a tym predisli buducim konfliktom.

Rozlucili sme sa a potom som sa dozvedel, ze mame spolocny smer, tak sme sa este chvilu rozpravali a dozvedel som sa dalsie zaujimave informacie. Vacsina mladych Armencov by najradsej odtialto vypadla. Dokonca mozno aj vsetci. Navonok sa javia ako velki patrioti, ktori miluju svoju vlast a na druhej strane by ju najradsej opustili, pretoze na zapade sa „zije lepsie“. Ale vacsine sa to nikdy nepodari. Bud na to nemaju prostriedky, alebo zostanu len pri slovach a nejdu pevne za svojim cielom vystahovat sa. A pritom sa to tu len zacina naozaj rozvijat. Tu sa zacnu diat velke veci a zopar ludi tu naozaj nechutne zbohatne. Uz sa to zacalo, ale naberie to rychlejsi spad. Oni to zatial nevidia. Keby to videli, tak by odtialto nechceli odist. Alebo aj ked ano, tak na rok, naucit sa ako to „chodi na zapade“ a potom sa vratit a aplikovat to tu.