O osmom vikende
15. 12. 2006
Piatok
Ked som sa v ten isty den, ako napadol nas prvy sneh, vratil z prace, bolo okolo siedmej vecer, zistil som, ze este stale nemame elektriku. Ved uz mala byt zapnuta, vsak sme zaplatili. Mierne nahnevane som volal AIESECarke, ktora nam pomahala dorozumiet sa s majitelom nasho bytu. Ale kym som s nou hovoril, zistil som, ze len poistka je dole a ked som ju znovu zapol, aj svetlo sa vratilo. To bol trapas. Hnes som jej povedal, ze uz nemusi volat majitela, ze sa to uz vyriesilo. Ale nie, to bol len zaciatok. Kym som si pripravoval veceru, pocas pol hodiny 3-krat vyhodilo poistky, cize som ich aj 3-krat znovu zapol, ale ked ich uz vyhodilo po 4. krat, uz to bolo definitivne. Darmo som to uz zapinal hore, nic sa nedialo a ja som ostal po tme. Cize svoju veceru som dojedol pri svetle sviecky. Co sa uz da robit po tme. Zapol som si nejaky film, ale bateria notebooku vydrzala asi 2 hodinky a zase som bol v tme. Aj mobil mi uz pipal, ze potrebuje nabit. No, smola. Ani Thomas nebol doma, zdrzal sa v praci a po praci s kolegami niekde v meste. Tak som zacal experimentovat s fotakom a dlhou – 15 sekundovou zavierkou...
16. 12. 2006
Sobota
Bez elektriky bola riadna kosa, tak som ostal spat radsej v obyvacke a rano som sa co najrychlejsie vypratal do prace.
V praci som si dal nabijat vsetko co ma bateriu: mobil, notebook aj bateriu z fotaka. To len pre pripad, ze by sa elektrika neporiesila pocas dna.
Napisal som rychlo AIESECarom vysvetlujuci email toho co sa stalo, nech volaju majitela bytu, aby prisiel, ze pravdepodobne poistka vyhorela. Na 14.00 som bol uz dohodnuty s majitelom. Pravdaze prisiel o 30 minut neskor. Ale aspon je zrucny. Ako sam hovoril, ze vsetko sa naucil sam, ze je elektrikar, vodoinstalater, maliar aj tesar. Asi aj musi byt, ked sa tu vsetko za radom kazi. Hned rozmontoval poistku, kable spojil priamo a svetlo zrazu svietilo. Pozrel na mna a usmial sa. „Hokus-pokus“, hovori. To len potvrdilo, ze poistka je v haji. Tak sme isli kupit novu (2 100 dram). Este mu hovorim, ze nejaku pasku na izolaciu okien, aby sme zateplili byt. A ked som chcel platit, ze nie. Vsetko to zatiahol sam. Cela oprava aj s nakupom trvala nieco vyse hodiny. Ale hlavne, ze to dokazal opravit sam.
Potom som este skocil na AIESEC ofis. Tam v plnom prude priprava na nedelnajsiu recepciu, na ktoru som dostal pozvanku. Podla toho, co hovorili, to mala byt nieco ako recepcia, prezentacia vysledkov AIESECu za rok 2006. Boli pozvani predstavitelia firiem, stari clenovia, novoprijati clenovia, AIESEC alumni, stazisti (to ako ja a Petter), ale aj ostatni zahranicni, ktori sa medzicasom stali priatelia AIESECu. Podla toho, co dalej hovorili, to zas malo byt aj nieco viac ako recepcia, pretoze novi clenovia boli rozdeleni do 4 skupiniek a kazda si mala vybrat krajinu, ktoru bude reprezentovat a mali ju tam predstavit tak, aby z nej pokryli co najviac – jedlo, pitie, tance, kulturu, oblecenie a tak. Oni to jednoducho nazvali AIESEC party. Party pre firmy? Pre mna trosku cudne, ale nech je tak.
A prave na tuto udalost tam robili prezentaciu v PowerPointe. Tradicne MC prezidentka, ktoru som zatial videl len na svojej Welcome party a okrem toho asi 4-5 krat na ofise. Okrem nej tam este bola druha holka, ktoru som zatial stretol jedine na ofise, zakazdym tam je. Akoby tam aj spala. Cize poniektori tu makaju fakt brutalne. Aj cez soboty aj nedele. Nova kancelaria AIESEC je v budove, kde sidlia aj ine firmy, tak aspon maju staly pristup na svoj ofis. Ale oni to uz trosku prehanaju. Hovorili, ze tam zvyknu byt aj do pol noci. A co sa tyka internetu, mylil som sa. Maju tu pevnu linku na telefon a druhu linku kvoli internetu, tak aspon mozu obe vyuzivat naraz, ale ta rychlost ziadna slava.
No a tieto dve holky, vlastne zeny, uz su vydate a prezidentka ma dokonca aj 3-rocnu dcerku. Ze vraj jej manzel sa stale stazuje, ze tak dlho do noci je v kancelarii. A manzela tej druhej holky som tam v sobotu aj stretol. Ked uz ona nie je doma, tak musi on prist za nou:-) Aj ten sa mi stazoval, ze jeho polovicka to uz prehana a dufa, ze jej to nieco dava a ze to bude na nieco dobre. Poniektore dievcata su tu dost vydajachtive. Aj Petter, aj Thomas mi to potvrdili. V mestecku Gyumri, kde Thomas pracuje 4 dni do mesiaca, nejakym zazrakom dost ludi hovori po francuzsky, tak si ho dievcata premeriavaju a pytaju sa ho, ci ma priatelku. A ked odpovie „nie“, tak ci by niektoru z nich nahodou nechcel. Ja by som sa do takej situacie nechcel dostat. Ze uz sa niekolkym dievcatam odtial podarilo vydat sa do Francuzska. Ale on odolava. A Petter nam rozpraval prihodu o nejakej armenskej rodine, ktora sa natrvalo mala prestahovat do Spanielska. Neviem akym zazrakom, ale zaujimave je to, ze ich dcera, aby tu nemusela ostat sama, tak sa narychlo rozhodla sa vydat. Len tak. Splasit nejakeho typka a vydat sa. Nechapem, preco nechcela ist do Spanielska s rodinou. Hlavne dievcata z mensich miest a dedin sa silou-mocou chcu vydat za nejakeho cudzinca, aby odtialto mohli odist. Ale Jerevan je tymto iny. Tu som o niecom takom ani nepocul.
17. 12. 2006
Nedela
AIESEC party sa mala zacat v nedelu o siedmej vecer, ale pravdaze pripravy vrcholili pocas celej nedele a tak nikto z AIESECu so mnou nemohol ist ani na mensi vylet. Tak som sa aspon dobre vyspal.
AIESEC party
Party bola v pube menom Garaz:-) Cele to bolo rezervovane pre nas. AIESEC time je asi rovnaky pre vsetky clenske krajiny. Malo sa to zacat o 19.00. Petter a ja sme dosli asi 19.10 (musel som ist s nim, lebo ja som cestu nevedel) a pritom sme neboli ani posledni. Boli nejake technicke problemy, tak sa to cele zacalo asi o 40 minut pozdejsie.
Bola tam aj jedna moja kolegyna z prace. Nas CEO prist nemohol, lebo bol na sluzobnej ceste a moja sefka ani neviem preco neprisla.
Cele toto podujatie sa zacalo roll-callmi. Potom nasledovali prezentacie „Francuzska“ a „Grecka“. No ale tie boli tak obsirne, prezentacie plne textu zkopirovaneho z internetu. Ale postili aj hymnu, zatancovali tradicny grecky tanec (na obrazku). Bolo to pekne, ale dlhe. Tak dlhe, ze este pred druhou dvojicou krajin, museli dat prestavku, pocas ktorej sa tancovali AIESEC tance. Dalsie dve krajiny boli „Egypt“ a „Spanielsko“. Tito boli aj obleceni podla tychto krajin, aj zatancovali. Tiez to bolo dost dobre. Stoly mali tiez pestre. No ani my „ozajstni“ zahranicni sme sa nedali zahanbit. Ja som doniesol Figaro cokoladu, horalky, bon pari, haslerky a k tomu Demenovku a na seba hokejovy dres, Claudia doniesla Sacherovu tortu a Petter urobil vlastnorucne cokoladovo-kokosove gulicky a k tomu svedksu Absolut vodku. Ja som este doniesol ako darcek pre AIESEC slovensky rapkac. Nechapali na co to je, tak som to roztocil a hned pochopili. Hned si to vzali k sebe a tak sa im to zapacilo, ze rapkali cely vecer:-) Po tychto dvoch krajinach zase pustili pesnicky, kvoli prestavke na oddych aj kvoli technickym problemom, ktore si inak nikto nevsimol:-)
Po tomto nasledovala prezentacia vysledkov AIESEC Armensko a po tom podakovanie firmam, partnerom a Alumni. Prezidentka im odovzdala dakovne „certifikaty“ a nadisla chvila oficialnej rozlucky. Pretoze Petter tento tyzden odchadza po 5 mesacnej stazi domov. Vlastne, kedze toto pisem s odstupom 4 dni, tak on je uz vlastne doma. Odisiel vo stvrtok rano. Za jeho prezentaciou nasledovala ta moja. Aby tento vecer nezavrsili rozluckou, tak ma znovu oficialne privitali a predstavili vlastne novym clenom. Bolo ich tam zo 20. Svoju prezentaciu som si tak starostlivo pripravoval aj so vsetkymi animaciami a nakoniec som to aj tak musel vsetky slajdy prekonvertovat na obrazky, pretoze ten ich notebook nevedeli napojit na ten dataprojektor, a tak vsetky prezentacie museli pustat z nejakeho cudneho prehravaca, ktory pravdaze nevedel spustit PoverPoint. Tak vsetky prezentacie premienali na obrazky, ktore pustali zaradom.
Cele sa to skoncilo zase AIESEC tancami a okolo 11 sa vsetci pobrali domov. Ostali sme len zahranicni a dvaja domaci chalani. Ale to sa aj dalo cakat. Pod tym barom bola uz verejna diskoteka, tak nas na nu majitel podniku vsetkych pozval, ze vraj zadarmo. No skoncili sme tam asi siedmi.
Nemohli sme vsak ostat prili dlho, lebo na dalsi den siel kazdy z nas do prace, tak okolo pol noci sme sa vybrali vsetci domov. Treba uznat, bol to pekny vecer. Iny ako u nas, ale pekny.
A tu su este fotky z AIESEC party.
Piatok
Ked som sa v ten isty den, ako napadol nas prvy sneh, vratil z prace, bolo okolo siedmej vecer, zistil som, ze este stale nemame elektriku. Ved uz mala byt zapnuta, vsak sme zaplatili. Mierne nahnevane som volal AIESECarke, ktora nam pomahala dorozumiet sa s majitelom nasho bytu. Ale kym som s nou hovoril, zistil som, ze len poistka je dole a ked som ju znovu zapol, aj svetlo sa vratilo. To bol trapas. Hnes som jej povedal, ze uz nemusi volat majitela, ze sa to uz vyriesilo. Ale nie, to bol len zaciatok. Kym som si pripravoval veceru, pocas pol hodiny 3-krat vyhodilo poistky, cize som ich aj 3-krat znovu zapol, ale ked ich uz vyhodilo po 4. krat, uz to bolo definitivne. Darmo som to uz zapinal hore, nic sa nedialo a ja som ostal po tme. Cize svoju veceru som dojedol pri svetle sviecky. Co sa uz da robit po tme. Zapol som si nejaky film, ale bateria notebooku vydrzala asi 2 hodinky a zase som bol v tme. Aj mobil mi uz pipal, ze potrebuje nabit. No, smola. Ani Thomas nebol doma, zdrzal sa v praci a po praci s kolegami niekde v meste. Tak som zacal experimentovat s fotakom a dlhou – 15 sekundovou zavierkou...
16. 12. 2006
Sobota
Bez elektriky bola riadna kosa, tak som ostal spat radsej v obyvacke a rano som sa co najrychlejsie vypratal do prace.
V praci som si dal nabijat vsetko co ma bateriu: mobil, notebook aj bateriu z fotaka. To len pre pripad, ze by sa elektrika neporiesila pocas dna.
Napisal som rychlo AIESECarom vysvetlujuci email toho co sa stalo, nech volaju majitela bytu, aby prisiel, ze pravdepodobne poistka vyhorela. Na 14.00 som bol uz dohodnuty s majitelom. Pravdaze prisiel o 30 minut neskor. Ale aspon je zrucny. Ako sam hovoril, ze vsetko sa naucil sam, ze je elektrikar, vodoinstalater, maliar aj tesar. Asi aj musi byt, ked sa tu vsetko za radom kazi. Hned rozmontoval poistku, kable spojil priamo a svetlo zrazu svietilo. Pozrel na mna a usmial sa. „Hokus-pokus“, hovori. To len potvrdilo, ze poistka je v haji. Tak sme isli kupit novu (2 100 dram). Este mu hovorim, ze nejaku pasku na izolaciu okien, aby sme zateplili byt. A ked som chcel platit, ze nie. Vsetko to zatiahol sam. Cela oprava aj s nakupom trvala nieco vyse hodiny. Ale hlavne, ze to dokazal opravit sam.
Potom som este skocil na AIESEC ofis. Tam v plnom prude priprava na nedelnajsiu recepciu, na ktoru som dostal pozvanku. Podla toho, co hovorili, to mala byt nieco ako recepcia, prezentacia vysledkov AIESECu za rok 2006. Boli pozvani predstavitelia firiem, stari clenovia, novoprijati clenovia, AIESEC alumni, stazisti (to ako ja a Petter), ale aj ostatni zahranicni, ktori sa medzicasom stali priatelia AIESECu. Podla toho, co dalej hovorili, to zas malo byt aj nieco viac ako recepcia, pretoze novi clenovia boli rozdeleni do 4 skupiniek a kazda si mala vybrat krajinu, ktoru bude reprezentovat a mali ju tam predstavit tak, aby z nej pokryli co najviac – jedlo, pitie, tance, kulturu, oblecenie a tak. Oni to jednoducho nazvali AIESEC party. Party pre firmy? Pre mna trosku cudne, ale nech je tak.
A prave na tuto udalost tam robili prezentaciu v PowerPointe. Tradicne MC prezidentka, ktoru som zatial videl len na svojej Welcome party a okrem toho asi 4-5 krat na ofise. Okrem nej tam este bola druha holka, ktoru som zatial stretol jedine na ofise, zakazdym tam je. Akoby tam aj spala. Cize poniektori tu makaju fakt brutalne. Aj cez soboty aj nedele. Nova kancelaria AIESEC je v budove, kde sidlia aj ine firmy, tak aspon maju staly pristup na svoj ofis. Ale oni to uz trosku prehanaju. Hovorili, ze tam zvyknu byt aj do pol noci. A co sa tyka internetu, mylil som sa. Maju tu pevnu linku na telefon a druhu linku kvoli internetu, tak aspon mozu obe vyuzivat naraz, ale ta rychlost ziadna slava.
No a tieto dve holky, vlastne zeny, uz su vydate a prezidentka ma dokonca aj 3-rocnu dcerku. Ze vraj jej manzel sa stale stazuje, ze tak dlho do noci je v kancelarii. A manzela tej druhej holky som tam v sobotu aj stretol. Ked uz ona nie je doma, tak musi on prist za nou:-) Aj ten sa mi stazoval, ze jeho polovicka to uz prehana a dufa, ze jej to nieco dava a ze to bude na nieco dobre. Poniektore dievcata su tu dost vydajachtive. Aj Petter, aj Thomas mi to potvrdili. V mestecku Gyumri, kde Thomas pracuje 4 dni do mesiaca, nejakym zazrakom dost ludi hovori po francuzsky, tak si ho dievcata premeriavaju a pytaju sa ho, ci ma priatelku. A ked odpovie „nie“, tak ci by niektoru z nich nahodou nechcel. Ja by som sa do takej situacie nechcel dostat. Ze uz sa niekolkym dievcatam odtial podarilo vydat sa do Francuzska. Ale on odolava. A Petter nam rozpraval prihodu o nejakej armenskej rodine, ktora sa natrvalo mala prestahovat do Spanielska. Neviem akym zazrakom, ale zaujimave je to, ze ich dcera, aby tu nemusela ostat sama, tak sa narychlo rozhodla sa vydat. Len tak. Splasit nejakeho typka a vydat sa. Nechapem, preco nechcela ist do Spanielska s rodinou. Hlavne dievcata z mensich miest a dedin sa silou-mocou chcu vydat za nejakeho cudzinca, aby odtialto mohli odist. Ale Jerevan je tymto iny. Tu som o niecom takom ani nepocul.
17. 12. 2006
Nedela
AIESEC party sa mala zacat v nedelu o siedmej vecer, ale pravdaze pripravy vrcholili pocas celej nedele a tak nikto z AIESECu so mnou nemohol ist ani na mensi vylet. Tak som sa aspon dobre vyspal.
AIESEC party
Party bola v pube menom Garaz:-) Cele to bolo rezervovane pre nas. AIESEC time je asi rovnaky pre vsetky clenske krajiny. Malo sa to zacat o 19.00. Petter a ja sme dosli asi 19.10 (musel som ist s nim, lebo ja som cestu nevedel) a pritom sme neboli ani posledni. Boli nejake technicke problemy, tak sa to cele zacalo asi o 40 minut pozdejsie.
Bola tam aj jedna moja kolegyna z prace. Nas CEO prist nemohol, lebo bol na sluzobnej ceste a moja sefka ani neviem preco neprisla.
Cele toto podujatie sa zacalo roll-callmi. Potom nasledovali prezentacie „Francuzska“ a „Grecka“. No ale tie boli tak obsirne, prezentacie plne textu zkopirovaneho z internetu. Ale postili aj hymnu, zatancovali tradicny grecky tanec (na obrazku). Bolo to pekne, ale dlhe. Tak dlhe, ze este pred druhou dvojicou krajin, museli dat prestavku, pocas ktorej sa tancovali AIESEC tance. Dalsie dve krajiny boli „Egypt“ a „Spanielsko“. Tito boli aj obleceni podla tychto krajin, aj zatancovali. Tiez to bolo dost dobre. Stoly mali tiez pestre. No ani my „ozajstni“ zahranicni sme sa nedali zahanbit. Ja som doniesol Figaro cokoladu, horalky, bon pari, haslerky a k tomu Demenovku a na seba hokejovy dres, Claudia doniesla Sacherovu tortu a Petter urobil vlastnorucne cokoladovo-kokosove gulicky a k tomu svedksu Absolut vodku. Ja som este doniesol ako darcek pre AIESEC slovensky rapkac. Nechapali na co to je, tak som to roztocil a hned pochopili. Hned si to vzali k sebe a tak sa im to zapacilo, ze rapkali cely vecer:-) Po tychto dvoch krajinach zase pustili pesnicky, kvoli prestavke na oddych aj kvoli technickym problemom, ktore si inak nikto nevsimol:-)
Po tomto nasledovala prezentacia vysledkov AIESEC Armensko a po tom podakovanie firmam, partnerom a Alumni. Prezidentka im odovzdala dakovne „certifikaty“ a nadisla chvila oficialnej rozlucky. Pretoze Petter tento tyzden odchadza po 5 mesacnej stazi domov. Vlastne, kedze toto pisem s odstupom 4 dni, tak on je uz vlastne doma. Odisiel vo stvrtok rano. Za jeho prezentaciou nasledovala ta moja. Aby tento vecer nezavrsili rozluckou, tak ma znovu oficialne privitali a predstavili vlastne novym clenom. Bolo ich tam zo 20. Svoju prezentaciu som si tak starostlivo pripravoval aj so vsetkymi animaciami a nakoniec som to aj tak musel vsetky slajdy prekonvertovat na obrazky, pretoze ten ich notebook nevedeli napojit na ten dataprojektor, a tak vsetky prezentacie museli pustat z nejakeho cudneho prehravaca, ktory pravdaze nevedel spustit PoverPoint. Tak vsetky prezentacie premienali na obrazky, ktore pustali zaradom.
Cele sa to skoncilo zase AIESEC tancami a okolo 11 sa vsetci pobrali domov. Ostali sme len zahranicni a dvaja domaci chalani. Ale to sa aj dalo cakat. Pod tym barom bola uz verejna diskoteka, tak nas na nu majitel podniku vsetkych pozval, ze vraj zadarmo. No skoncili sme tam asi siedmi.
Nemohli sme vsak ostat prili dlho, lebo na dalsi den siel kazdy z nas do prace, tak okolo pol noci sme sa vybrali vsetci domov. Treba uznat, bol to pekny vecer. Iny ako u nas, ale pekny.
A tu su este fotky z AIESEC party.
posted by Peter Cernak @ 12/22/2006 10:18:00 AM
0 Comments:
Zverejnenie komentára
<< Home