O predvianocnych nakupoch

22. 12. 2006
Piatok

Ani som sa nenazdal a boli tu Vianoce. Vedel som, ze si budem chciet urobit zemiakovy salat a vyprazanu rybu a tiez, ze cez vikend nebudem v meste. Tak uz vo stvrtok som sa popytal v praci, ako sa povedia ingrediencie, ktore budem potrebovat, ako napr. uhorky, hrasok a podobne, aby som si ich mohol kupit. Odporucili mi ist do supermarketu, ktory sa vola DollarStore. Ha, dolarovy obchod. Treba uznat, ze je to supermarket, ale az taky super zato nie je. Ale zacina sa podobat. Hlavnym znakom supermarketu je, ze je to v prvom rade samoobsluha, narozdiel od uplne vsetkych ostatnych obchodov tu naokolo. Pretoze ostatne su vsetko male pultove predajne, kde treba tetke povedat, co chcem, alebo ked sa nevieme dorozumiet tak na tovar ukazem prstom a poviem cislo, kolko toho chcem. Ked to vsak ani nevidim, tak mi neostava nic ine ako mavnut rukou a skusit stastie v dalsom, co je hned vedla, alebo maximalne na 20 metrov. Naozaj, tych malych pultovych predajni je tu ako nasra... Su uplne vsade.

Cize DollarStore je samoobsluha vo velkom style. Az na to, ze ulicky su tenke, a tak nemaju voziky na kolieskach, ale len kosiky do ruky. A nie len to, neda sa tam pohybovat ako sa len chce, lebo chodbicky tvoria 1 liniu a postupuje sa tak, ze kazdy musi prejst uplne vsetko a na konci tej linie su 4 pokladne. Ked nieco zabudnete, treba sa predierat do protismeru. Thomas mi dokonca povedal, ze ked to skusil, tak ho upozornil dozor na to, ze sa to nesmie. Musel si zaplatit to co mal v kosiku a znovu sa vrati a cele si to prejst. Ale mna na to nikto neupozornil, aj ked som sa predieral.
Dalej, vsetky tasky a ruksaky treba zamknut do skrinky este pred pokladnami a pred vstupom dnu. Kedze tento obchod sa radi medzi prve samoobsluhy v Jerevane a uplne prvym „supermarketom“ v tejto stvrti, tak sa dost boja, ze tam budu ludia kradnut a preto na kazdom rohu stoji nejaka holka. Zrejme brigadnicky a ostro sleduju vsetkych v ulickach. Dvojita ochrana. Tasky, kabelky a pod. v skrinke + dozor, ci si nahodou niekto nezmysli slohnut cokoladu do vrecka.

A dalsia vec, ktorou sa lisi od tych nasich supermarketov je, ze potravinovy usek ma osobitny vchod ako vsetko ostatne a tak aj osobitne pokladne. Tak som sa siel pozriet aj na tu druhu cast hned vedla. Ale tento obchod uz nebol „liniovy“ a da sa v nom prechadzat lubovolne. Zase vsak ta ista procedura, odlozit tasku aj predosly nakup a ked SBSkar zistil, ze mu nerozumiem, tak sa ma este opytal odkial som a co tu robim. Dajak privelmi sa bal toho, ze som cudzinec a mozno budem chciet nieco ukradnut, lebo nebol to taky normalny zaujem, ale skor vysluch. Deb;l jeden.

No a tu som nasiel aj umele stromceky. Od malych - pol metrovych az po 1,5 metrove. Dalsia odlisnost od nasich obchodov a to neplati len pre tento supermarket, ale pre uplne vsetky obchody, v ktorych som bol, je ze nikde nemaju cenovky. Uz mi to zacina poriadne liezt na nervy. Mne sa zda, ze si zakazdym tie ceny vymyslia a trepnu nejaku sumu. Neda sa to ani skontrolovat. Miestni uz maju prehlad co kolko stoji, ale co ja. Ja len mozem dufat, ze ma neklamu. Tak to bolo aj tu. Chcel som si kupit ten najmensi stromcek, cena nikde, pytam sa dozoru na konci chodbicky, nerozumie ma, pytam sa druhej baby na opacnom konci asi 10 metrovej chodbicky, horko tazko porozumie, ze sa pytam na cenu a tak mi odpovie po rusky, ze osemsto dram. Skvele, konecne! 800 dram je asi 60 Sk. Kupil som si este nan ozdoby, tucet cervenych masli. Vianocne gule by boli prilis velke na tak maly stromcek. Uz som sa radsej ani nepytal na cenu, lebo by ma uz asi roztrhlo, keby dalsia osoba nevedela ani len ceknut. A oni sa este opovazia tento „obchod“ nazvat DollarStore. Nieto, ze sa tu neda platit dolarmi (nie ze by som ich mal), ale ani po anglicky neceknu. Ale tie masle predsa nemozu byt drahe.

Nakoniec som za ne dal presne tolko ako za ten stromcek. Smiesne! Pravdu povediac som cakal menej. Spolu 120 Sk. To je v pohode cena, nie?

Este som si potreboval kupit spodky. Je to fakt tazke vysvetlit tymto ludkom, co to je a dokonca som to ani v obchodoch nevidel, ze by som na to ukazal. Posledna sanca boli obchody v podchode ako sa ide do metra. Takzvany „underground shopping“. Tam je vsetko lacnejsie. A ze vraj sa tam da najst takmer vsetko. No nase klasicke spodky nie. Teta mi len ponukla taku cudnu sadu, nieco medzi spodkami a pyzamom. Lenze to malo aj vrchny diel, bolo to tenucke a priliehave. Chcel som to rozbalit a porovnat velkost, ale teta na to, ze je to XXXL, ze to bude URCITE dobre. Tak som to zobral.

Dosiel som na byt, rychlo som nieco zhltol, a vyskusal si nove „spodky“. Kratke! Anciasa! No nevadi. Aspon ze ma to kusok zohreje. Ale vyzera to dost smiesne. Ako obtiahnute leginy co vidno v starych ceskoslovenskych filmoch a nosili ich panovnici, alebo princovia. Zatial sa Thomas balil. V sobotu skoro rano odlietal do Francuzska na prazdniny. Vracia sa 11. januara. Tak sme este pred jeho odchodom ozdobili nas maly stromcek a vyfotili sa s nim. Konecne tu zacina byt Vianocna atmosfera.

24. 12. 2006
Nedela

Teraz trosku preskocim, ale patri to do tejto temy.
Po tom, co som sa vratil z vyletu, este som nemal nakupene vsetky veci na zemiakovy salat, tak som zasiel do blizkeho pultoveho obchodu. Pytam si „majones“ a dostanem majonezu, hovorim mu „jerku“ a berie z regalu a podava mi dalsiu. Dalej chcem „gazar“, cize mrkvu. Ukazuje mi na dalsieho pana oproti, ze to musim u neho. Ale uz mu ukazujem na hrasok v konzerve, ze chcem taku mrkvu. Hovori „niet“. Pricom to uz bol treti obchod, kde mi povedali, ze take nieco nemaju. Aka to len „zaostala“ krajina, nemaju ani mrkvu v konzerve, alebo mrazenu. Hovori mi po rusky, ze naco by som chcel taku mrkvu, ked tu predavaju cerstvu. Ma z casti pravdu, ale mne by sa teraz hodila taka mrazena...

Potom mi doslo, ze v tomto 1 obchode su traja nezavisli obchodnici a tiez sa tu plati osobitne. Tento prvy mal take normalne potraviny. U druheho som kupoval zeleninu a ovocie (zemiaky, cibulu, banany, pomarance, mrkvu). A tretia, zena, mala muku, cestoviny, ryzu, cukor, korenie a podobne veci, ktore sa sypu a vazia. Tak tu mi tiez trvalo chvilu, kym som tete vysvetlil, ze chcem cierne korenie. Absolutne nerozumela. Tak som na to musel ist opisom cez sol a podobne. Az nakoniec pochopila a povedala nieco, co sa podobalo na peper. „Ano, peper! Presne to chcem.“ Nastastie to mala v normalnom vrecusku a nemusela mi to odsypat z velkeho vreca. Aj struhanku mala. Mal som na vyber, bud armensku, alebo rusku:-) Ale ziadne velke balenie ako u nas 1 kilo. Ta ruska bola v malom baleni a armenska v miniaturnom! Tak som zobral to vacsie.

Je tu este jeden fenomen pri nakupovani vo vseobecnosti. Vsade, ale uplne vsade vam zabalia kupeny tovar do igelitoveho vrecuska. Do maleho, alebo vacsieho. Podla potreby. Tak napriklad som tu kupoval tu majonezu, tak mi to dal do sacku. OK, chapem. Dalej zemiaky, druhy sacok, cibula treti sacok, banany stvrty, pomarance piaty, mrkva siesty, pricom mi tie male sacky dal do dvoch vacsich, aby sa mi to lahsie nieslo. A u toho tretieho obchodnika, ta pani, som kupoval „peper“, mal som plne ruky tasiek, ale ona mi to povinne dala v malickom sacku, ktory som si vlozil do vacsieho sacku. No a potom sa cudujem, ze v kuchyni mam pod stolom celu kopu sackov. Vsade same sacky a igelitky. Uz ich zacnem hned vyhadzovat.

Inokedy som si kupil jeden, jediny citron na trhu. Ostatny nakup som mal vo vacsej igelitke, ktoru som mal viditelne v ruke. Ale on mi tej jeden citron dal do sacku, namiesto toho, aby mi to prihodil k ostatnemu nakupu!