O siestom vikende

2. 12. 2006
Sobota

Sobota sa, ako inak, zacala pracovne. Ale moja sefka je uz asi treti den chorlava a prichadza do prace len na niekolko hodin a porobi len to najnutnejsie a nema cas mi davat specificke ulohy. A tak som zacal pisat tlacovu spravu o firme, ktoru potom zverejnim na nejakych PR strankach. Lenze bola sobota, sefka nikde, kolegyne dosli neskor a aj tak toho vela nerobili, ako kazdu sobotu predpoludnim, skor sa rozpravali a tak aj mne v kuse odchadzali myslienky od prace. Tak som trochu zalistoval na SME a zistil som, ze doma su volby. Absolutne som sa nevedel sustredit. Este aj pocasie bolo take mrzute. A ked som sa uz konecne rozbehol, tak uz boli 2 hodiny. Nakoniec som ostal az do 15.30 a dokoncil som to, co som zacal a aj tie 4 hodiny cisteho casu som uspecne zvladol.

Trosku o AIESECu
Lenze o stvrtej popoludni sa toho vela zacat ani neda. Do AIESECarov som uz tyzden hucal, ze sa chcem zucastnit nejakeho stretnutia a spoznat aj ostatnych clenov. Ale ze stale nemaju cas a maju plne ruky prace s naborom novych clenov, tak sa stretnut neda. Na sobotu som vsak dostal pozvanie na stretnutie ICX timu, o piatej na ich ofise. Tolko som uz do nich hucal, ze som tam naozaj musel prist. Trosku som sice zabludil na paralelnej ulici, ale s meskanim 10 minut to nebolo take hrozne. Hlavne ked tam z toho timu este ani nikto nebol. Bola tam len prezidentka a nejake 2 dalsie baby. Na ostatnych som cakal asi dalsiu pol hodinu. Ale teraz si nemyslite, ze Armenci v kuse meskaju pol hodinu. Toto bola len nejaka vynimocna udalost. Oni meskavaju len asi 10 minut:-), aj to len obcas. Ale to je v pohode.

Zatial som sa aspon dozvedel, ze zaujem o pracu v AIESEC malo priblizne 80 ludi, vacsinou taki, co studuju a popri tom aj pracuju. Neviem ako potom sa chcu venovat aj AIESEC veciam. Su aj taki, co uz skoncili studium a maju uz trosku viac rokov. Bude to trochu smiesne, ked nejaki 22-23 rocni budu manazovat 28 rocnych. Ak ich vobec vyberu.
Vsetkych tychto 80 ludi pozvali na osobny pohovor a na zaklade toho vybrali 40. A prave na nedelu mali naplanovane Assesment centrum (AC), aby z tychto 40 ludi vybrali tych najlepsich. Ale 40 ludi na AC na 1 den je vela. Hned mi bolo jasne, ze to bude vyzadovat pritomnost vsetkych aktivnych AIESECarov a moja nadej, ze so mnou niekto pojde v nedelu aspon do nejakej galerie, sa hned rozplynula.
Taktiez som sa konecne zoznamil so strukturou AIESEC v Armensku. Na cele je prezidentka (MCP) a dalej su VP ICX – Vice Prezident pre Medzinarodny Vymenny Program (MVP), zodpovedny za firmy, ktore prijimaju zahranicnych ludi na staz a este VP OGX – Vice Prezident pre MVP zodpovedny za ludi, ktori odchadzaju z Armenska na staz do zahranicnej firmy. A to je vsetko. Cele MC, traja ludia.

***
MC = Member Committee – Narodna uroven AIESEC (cize AIESEC Armensko)
***

Pravdaze maju jedneho manazera pre ludske zdroje a marketingoveho manazera, ale ti oficialne nepatria do MC. A to preto, ze nejako vela nerobia, cize ako keby ani neboli:-).

Konecne dosiel ICX tim - traja ludia (stvrta nedosla):
VP ICX – manazuje ostatnych troch:) a hlavne bude tych novych
Jedna, ktora oslovuje nove firmy. Teraz posiela listy, potom tam bude volat a dohodne schodzky. Cudne, ze to robi 1 osoba. U nas je to asi to najpodstatnejsie, co clenovia (novi aj stari) robia, alebo aspon robili. Neviem ako je to teraz po novom.
Druha, ktora matchuje firmy.
A tretia, ktora ma (alebo by mala) mat na starosti Reception – starostlivost o stazistov, napr. o mna (lebo ako ma nazvali na tom meetingu, ja som pre nich „klient“!), aby som sa co najviac naucil o Armenskej kulture, o zivote. Tato osoba by mala navrhnut nejaky plan vzdelavania, ktory by zahrnoval aj napr. vylety na rozne miesta a spoznavanie Armenska. Ona vsak bola nepritomna:(

Pocas stretnutia celkom efektivne prebrali stav aky je a plan do buducich 2 tyzdnov a co sa mi najviac pacilo, ze to bolo konecne po anglicky. Najvacsia chyba, aspon podla mna, je ze firmy osluvuje len 1 clovek a to tempo nie je nejak rychle. Pricom este ani nemaju oslovene najvacsie a najznamejsie Jerevanske firmy, ako napr. 2 najvacsie hotely, mobilnych operatorov a pod.

Vlastne teraz tak nad tym rozmyslam, ze vobec som sa nedozvedel to, kvoli comu som tam vlastne prisiel. Malo to byt aj o tom, ze co bude cez „nase“ Vianoce a na Silvestra. Nejaka francuzska univerzita chysta nejaku party, na ktoru pozyvaju vela zahranicnych ludi a pozvali aj AIESEC. Len sa to trosku kryje s tym, co chysta AIESEC v tom istom case. A prave to sme mali prebrat. No nic, nabuduce...

V sobotu som sa rozhodol, ze by bolo dobre urobit pre tunajsich nejaky slovensky vecer, na ktory by som aj navaril halusky. Ale kedze som ich sam nikdy nerobil a tu nie je ziadna bryndza, tak si ten recept musim este pred tym vyskusat. Preto som si kupil struhadlo na zemiaky. Take „ultra moderne“ s vymenitelnymi struhadlami za 1700 dram. Nakupil som zemiaky, muku, vajicka, slaninu a nejaky syr v tegliku. Ved uvidime co to je. Chcel som ten recept vyskusat este v sobotu vecer.

Ale prislo do toho pozvanie na indicky vecer od Rajata, tak aj s Thomasom sme zakotvili tam. Pripravil pre nas a dalsich 5 ludi kurca na kari s ryzou. Ze vraj je to nejaky specialny sposob varenia a trvalo mu to asi 3-4 hodiny. Fakt si dal zalezat, bolo toho naozaj dost.
Okolo 22.00 sa banda este chcela vybrat na diskoteku. Rozhodovali sa medzi niekolkymi miestami, ale ja som dopredu vedel, ze nakoniec zakotvia v Astrali, kde hraju techno. Nic pre mna, tak som sa rozlucil a isiel na byt. Od Thomasa som sa na dalsi den dozvedel, ze naozaj skoncili prave tam a vstupne tentoraz nebolo 2000 dram, ale 3000. Este stastie, ze som s nimi nesiel. Techno nie je nic pre mna.

3. 12. 2006
Nedela

Konecne som sa riadne vyspal. Az do 11.00! Ked som vstal, prijemne ma prekvapilo, ze v mojej izbe nie je kosa ako zvycajne a slniecko ju pekne vyhrialo. Pozrem von a druhe prekvapenie! Nadherna jasna a hlavne bezoblacna belasa obloha. Ararat musi byt vidno v celej krase! Okamzite som sa obliekol, s tym ze som vysiel zase na ten kopec, kde pracujem. A tak som zase (aj ked som v tento den nemusel) absolvoval cestu „do prace“. Chcel som toho v nedelu vela stihnut: pofotit Ararat a „zaujimavosti“ cestou do prace, vratit sa a uvarit pokusne halusky, ist na Kaskade a odfotit vyhlad a o stvrtej byt v hoteli Mariott, pretoze tam mala byt nejaka recepcia pre verejnost, ktoru usporiadalo Ministerstvo zahranicnych veci. Smely plan... A co som z toho stihol? Polovicu.

Ararat som videl. Velky Ararat som videl podstate druhy krat za tych 35 dni, co som tu. A Maly Ararat som videl po prvy krat. Tento vrch ma 2 vrcholy, Maly (3 914 m) a Velky Ararat (5 165 m). Ale nemohol som ich dobre odfotit, pretoze v tomto rocnom obdobi aj na prave poludnie bolo slnko dost nizko a na nestastie prave na tej strane ako bol Ararat. Proti slnku sa predsa neda fotit. To je prvy fakt. A po druhe, predsa je to len trosku daleko a stale treba ratat s nejakou hmlou, ktora suvisi so vzdialenostou a s tym, ze Jerevan je trosku vyssie polozeny. Musel som si to nejako logicky vysvetlit, aby som z toho nebol prilis smutny:-). Alebo je to jednoducho Jerevansky smog! Takze to nevyslo. Ale inak som pofotil pohorie na zapad od Jerevanu, cize slnko som mal za sebou. Preto tie fotky su ovela lepsie. Pridam ich sem trosku neskor. Musim sa s nimi trosku este pred tym pohrat, aby vyzerali lepsie.

Ked som sa vratil na byt, bolo uz 13.00. Pomaly som sa pustil do supania a struhania zemiakov. Z internetu som si este v piatok stiahol asi 5 roznych receptov na halusky. Ale kedze muku tu predavaju tak ze ju odmeraju z velkeho vreca a do domacnosti putuje len v obycajnych sackoch a k tomu este na byte nemame ziadnu vahu, tak som mnozstvo muky musel odhadnut. Najprv to bolo prilis huste a lepkave, potom som pridal vodu a bolo to riedke. Zase som pridal muku a bolo to uz v pohode. Tak tych 5 receptov vyslo nazmar, pretoze som vytvoril siesty recept - „bryndzove“ halusky na armensky sposob. To preto, ze namiesto bryndze som tam dal nejaky syr z teglika. Na prvy pohlad to vyzeralo ako natierkove maslo, ale nebolo to sladke, ani slane, ale skor take neutralne ako bryndza. Cize som na prvy krat nasiel dostatocnu nahradu. A ta slanina co som kupil bolo skor maso a kosti nez slanina. Pytal som si slaninu a predali mi nejake rebierko. Trosku masti to vsak malo, tak som to oprazil a ozdobil tym svoje halusky. Najlepsie na tom vsak bolo, ze to aj chutilo ako halusky, cize sa to podarilo. Nabuduce este skusim pirohy, zemiakove placky – kedze som si kupil to struhadlo, a mozem chystat pre Armencov slovensky vecer. Len na buduce budem musiet tie zemiaky nastruhat na tom jemnejsom struhadle, pretoze tie zemiakove rezance boli dost hrube a halusky potom boli trosku vacsie ako normalne, nie take pekne malinke. Ale chutovo boli fajn.

No a musim tiez dodat, ze aj Thomas mi pomahal a to tak, ze sitkom vyberal halusky z vriacej vody. Nakoniec sa podarili asi 4 velke porcie. Dve sme hned zjedli a este nieco ostalo na dalsi den. Lenze ked sme konecne dovarili a dojedli, bolo uz asi 16.15 a tu recepciu v hoteli Mariott, na ktoru sme sa chystali obaja, sme nestihali. Ale sme sa dobre najedli tak nas to v podstate ani netrapilo. A zvysok vecera sme ostali na byte. Stale tu je co robit, ci uz na pocitaci, pisat tento blog, zabavat sa s upravou obrazkov, citat, pozerat filmy na CD, alebo prat:(