O pecive z listkoveho cesta

24. 11. 2006

Dozvedel som sa, ze najrozsirenejsie ovocie v Armensku su marhule. Viaceri mi uz povedali, ze je skoda ze som dosiel tak neskoro a zmeskal som marhulovu sezonu. Dokonca aj urady (mozno ministertvo polnohospodarstva, alebo nieco tomu podobne) chcu, aby polnohospodari prestali pestovat ostatne plodiny a radsej sa specializovali na marhule, pretoze tie sa daju dobre predat v zahranici.

Teraz vsak tu vsade vidno jablka. Tak ma trochu zamrzelo, ze tuto jesen asi ani nebudem jest jablkovy kolac. Na byte ruru nemame, alebo skor nefunguje a ani som ho sam nikdy nerobil.

Ale! A to „ale“ je dost dolezite:), zase som si kupil nejake pecivo z listkoveho cesta. Po minulych skusenostiach, ked to chutilo ako slany syr, alebo to bol zapeceny hot-dog v listkovom ceste, som to zase riskol... Teraz pre zmenu som si kupil take, co bolo posypane praskovym cukrom. Z toho som usudil, ze pravdepodobnost toho, ze vo vnutri bude sladka plnka, je dost vysoka. Na danej hladine alfa to jednoducho muselo byt sladke pecivo:-). A konecne to aj bolo. A nie len to! Bol to jablkovy kolac! Vynikajuci:)

To pecivo z listkoveho cesta ma stale laka, a v kuse ho kupujem s tym, ze zase ochutnam nieco nove. Tak tu su dalsie 2 nove pripady.

Kupil som si tasticku z listkoveho cesta a vo vnutri bola zemiakova plnka, akou sa u nas plnia pirohy. Bolo to fakt dobre.

A najnovsi pripad podobnej kupy bol kolac, tentoraz nie tasticka, obdlznikoveho tvaru a vysoky asi 5 cm. Plneny bol slahackou aka sa dava do nasich velkych trubiciek co maju priemer asi 3-4 cm. Takze este stale plati, ze pri armenskom pecive nikdy nevies, co ochutnas.