O cudzineckej policii

19. 11. 2006

Cely 3. tyzden sa niesol v duchu vybavovaciek mojho povolenia na pobyt. Ked som sem dosiel, na letisku som si vybavil turisticke viza, ale ich platnost je len 21 dni (3 tyzdne), cize do piatku 17. novembra. Uz sme sa fakt museli ponahlat. Lenze ta AIESECarka, s ktorou som o tom hovoril a mala to na starosti, odisla na CEED do Moskvy na 2 tyzdne a okrem nej presne kroky nikto nevedel. Pravdaze to delegovala na niekoho, ale ten niekto to asi celkom nepochopil, tak sme sa museli pytat miestnych uradnikov. Preto sme v priebehu 3. tyzdna boli 3 krat na Policii Armenskej republiky, oddelenie pasov a viz (v skratke Cudzinecka policia, alebo skor u nas sa to tak vola a tak som si na to zvykol). Zakazdym som tam stratil 3 hodiny svojho casu, pricom to bolo cez pracovnu dobu pravdaze. Museli sme tam byt zakazdym vcas, pretoze tito uradnici obeduju na minutu presne – od druhej do tretej. A v tomto case sa neda dostat ani len do budovy. SBSkar / vratnik posle kazdeho prec.

Dva dni nam trvalo, kym sme sa dozvedeli co vlastne potrebujem, rozhodovali sme sa, ci vobec potrebujem povolenie na pobyt, ci mi nestacia radsej viza. Ale kedze viza su na 3 mesiace a potom by som si ich opatovne musel predlzovat, co zase stoji peniaze, tak som sa znova rozhodol pre povolenie na pobyt, ktore sa udeluje na 1 rok. Byrokracia je tu velmi vyspela. Zakazdym z tychto 2 dni sme presli 4 kancelarie. Ked sme vosli do prvej kancelarie - 216 (to bola ta prava kancelaria, ten sivovlasy pan, co tam sedel, to mal na starosti – to sme uz vedeli) odtial nas poslali na 211, aby sme si zistili co vlastne chceme, odtial na 214, pretoze na 211 nerozpravali po anglicky a este k tomu tam boli nekompetentni ludia (ale to na 216 nevedeli). Na 214 sme mali nechat moju aplikacku, ale teta, co to ma na starosti bola prave na 215, tak sme ju odtial museli najprv zavolat, aby sme jej mohli podat moju aplikacku. Tak sme sa dozvedeli, ze v tej aplikacke je jedna zla veta. Preto sme museli zajst do internetovej kaviarne, budova hned vedla, aby sme to prepisali, znovu vytlacili, podpisali a opeciatkovali. Tak sme to na tu 214 konecne zaniesli.

Ale vo stvrtok sme to uz konecne vsetko stihli vybavit. Skocit na 214 zistit, ci moja aplikacka bola posudena a teta nas konecne poslala na 216. Tam mi ten sivovlasy pan podal dalsie 3 formulare, ktore sme spolocnymi silami na chodbe vyplnili. Jeden z nich bol v anglictine a 2 v armencine.

Znovu sme dosli na 216 a odovzdali sme vsetky papiere a 3 fotky k tomu. Potom sa ma pyta, ci mam so sebou 2 kopie pasu, pretoze oni nemaju kopirku a kazdy aplikant si to musi prefotit a doniest sam. O tomto doteraz vobec nehovoril, toto si nechal na koniec ako bodku, pretoze na tomto zvyknu pohoriet skoro vsetci aplikanti. V tomto bode by som musel odist dakam do mesta si to prefotit a kym by som sa vratil, uz by zatvarali. Lenze mne o tom povedal Thomas, kedze on tam chodieva pravidelne kazde 3 mesiace si predlzovat viza (jemu to tak vyhovuje). Tak som mu odovzdal 2 kopie pasu, on si to zalozil a povedal, ze staci ked sa AIESECari zastavia o 15 dni a potom mi povedia, ako mam zaplatit 100 000 dram za „Pobytovu kartu“ – nieco ako nahrada obcianskeho preukazu a konecne mi daju ten preukaz.

Takze byrokracia je tu dost velka a na uradoch je vzdy veselo a same behacky. Armensko je bohovska krajina. Vybavenie toho preukazu trva 2 tyzdne, pricom mne mali vyprsat viza uz na dalsi den – v piatok. Ale kedze som stihol aplikovat o dlhodoby pobyt v Armensku do vyprsania viz, tak na tie 2 tyzdne si viza predlzovat nemusim:-).