O vypadku elektriny

(alebo O armenskej pohostinnosti)

30. 11. 2006

V stredu, ked som prisiel z prace na byt okolo siedmej, Thomas este nebol doma, a cakalo ma nemile prekvapenie. V byte sme nemali ekektrinu, pricom na chodbe svetlo v pohode svietilo a aj od susedov som pocul normalnu konverzaciu, cize aj u nich muselo svietit. Skontroloval som hned poistky, ale boli vsetky hore. Tak som ich vypol, znovu zapol (ked to pomaha Windowsu, a niekedy aj inym veciam, tak preco to neskusit:-)). Ale nic. Tak potom musi byt problem v poistkach na chodbe. Aj doma take mame, tak aj tu by mohli byt. Nic take vsak na chodbe nebolo. Skusil som zaklopat na dvere susedov odkial som pocul vravu. Otvorila jedna pani a na rukach drzala male dievcatko. Vysvetlil som jej pomaly celu situaciu po slovensky. Daco aj rozumela, ale nevedela mi pomoct a ani jej manzel nebol doma, ze by ho zavolala. Obklopal som potom dalsie troje dveri na nasom poschodi, ale nikto sa neozval. V tom prisiel hore po schodoch jeden pan a vchadzal prave do tych dveri ako bola ta teta s dievcatkom. Bol to prave jej manzel. Poprosil som ho o pomoc, vysvetlil som mu situaciu zase po slovensky. Pozrel na poistky, hovorim mu, ze su OK. Ci nie su nejake ine. Kyval hlavou, ze nie su. Ale ze vraj skusi zavolat nejakeho elektrikara. Ja som to pochopil tak, ze niekoho z nasho cinzaka, ze to bude hned. Ale ten pan ma uz pozyval k sebe do bytu, nech pockam u neho, nech tam nesedim po tme.

Takze ma pozval k sebe a to aj napriek tomu, ze mali rodinnu navstevu, pretoze teta oslavovala svoje narodeniny:-). Ujo ma zaviedol do obyvacky, a naznacoval mi, aby som sa ani nevyzuval. A naozaj, vsetci boli v topankach, len domaci mali papuce. Tak som kazdeho pozdravil „barev dzes“, co je univerzalny zdvorily pozdrav pre muzov aj zeny, nezalezi ani na tom ktora faza dna prave je, co je dost super. Posadili ma hned k stolu a kym telefonovali elektrikarovi (elektrina sa povie po armensky velmi podobne, tak aspon to som rozumel), tak sa ma opytali po rusky ci si dam kavu, alebo caj. Tak som prikyvol na caj. Bolo to od nich mile. K caju hned doniesli velku tacku so zakuskami a aspon s tromi druhmi torty. Pekne som podakoval, ze nech si nerobia starosti, a ked som si nechcel dat, tak sami zobrali tanierik a nalozili mi z cokoladovej torty. A po torte nasledovalo este susene ovocie. Teta sa pochvalila, ze ich sama robila: marhule, jablka, hrusky a visne. Tak som nemohol neochutnat...

V tej obyvacke bola ta teta, jej manzel a mala dcerka. Velke cierne oci, tmave vlasky, este nevedela hovorit, ale zda sa, ze uz nieco rozumela, pretoze reagovala na rozlicne vety od svojich rodicov a podla toho sa aj spravala – bud suhlasila alebo s krikon nesuhlasila:-).
Najprv len sedela tete na kolenach, potom ju postavila. Ked stala, tak sa truchu kyvala dopredu, dozadu, az som myslel, ze kazdu chvilu spadne, ale nie. Dokonca uz vedela aj chodit. Co chodit! Po byte dokonca behala a roznasala svojich plysakov a ine hracky po celom byte. Bol som pre nu novy, tak sa ma spociatku trosku bala, ale potom si zvykla a uz aj mne nosila nejakych plysakov:-). Dala mi plysoveho psika, uz sa s nim nechcela hrat. A ked chcela nieco povedat, alebo s niecim nesuhlasila (ked jej nechceli dat ceruzku), alebo ked vyzadovala pozornost, tak namiesto slov vysokym a hlasnym tonom povedala len „a“, alebo „aaaaa“ ako nesuhlas. Bola tam aj druha dcera, mohla chodit asi do 5-8 triedy na zakladke a mamka jej prave vysvetlovala chemiu, nieco okolo tych cisel „ny, naty, ity, icity“ a tak dalej. Ona vedela aj po anglicky, a to celkom dobre, ale velmi zhovorciva nebola. Len obcas mi prelozila to co som nerozumel po rusky.

A potom zacali prichadzat asi z kuchyne ostatni. Manzelov brat, v obleku, dalej jeho manzelka a asi stari rodicia. Popri tom pan domaci skusal niekoho zohnat, kto by vedel opravit tu elektriku. Ten pan, manzelov brat, tiez vedel po anglicky, tak ma priebezne informoval, ze co je vo veci. Prebehla rychla konverzacia, ze ako sa volam, odpovedal som „Peter“ a on hned zreferoval ostatnym, ze Pjotr:-) (po armensky Petros, ako z Grectiny), dalej ze odkial som, ako dlho tu uz byvam, dokedy ostavam a co tu vlastne robim. Klasika. Medzitym som dojedol tortu, a hned sa ma opytal ci som uz ochutnal armenske barbecue. Hovorim mu, ze som este nemal moznost. A tu trochu odobcim.

***
Uz Thomas mi hovoril, ze skoda ze som tu nebol cez leto, ked kazdy vikend chodili k jazeru Sevan a stretavali tam rodiny, ktore tam chodili na piknik opekat a popri tom sa tam aj kupali. A ked takato rodina zistila, ze niekto je tam cudzinec, tak ho hned pozvali k stolu, ponukli barbecue a vodku. A takto pocas dna obchodili niekolko rodin, pricom oni ich sami k sebe tahali a pozyvali. To je teda pohostinnost.
***

A teraz sa vratim k mojmu pripadu. Toto bolo nieco velmi podobne. Tiez mi kazdu chvilu ponukali vodku ale ja som sa tomu branil. O minutku na to, co som povedal, ze som este nemal moznost ochutnat armenske barbecue, tak sa to uz nieslo. Na tanieriku kus mäsa aj s kostou a k tomu 2 kolieska opekanych zemiakov, v osobitnej miske zemiakovy salat s trosku inou prichutou a mnozstvom zeleniny a petrzlenovej vnate (celkom zaujimava kombinacia a vyborna chut) a k tomu pravdaze armensky chlieb lavash. Tu som pochopil, ze preco v robote, ked idem tam na obed, a pytam si zemiaky, tak dostanem len maximalne 4 kolieska a k tomu na osobitny tanierik mi teta stale nabere kopu chleba. Pretoze tu sa vsetko jedava s chlebom, bud normalnym, alebo lavash. A zemiaky su ako priloha, alebo obloha. No, ale to, co mi tu naservirovali, bolo fakt vynikajuce.

Medzi tym prebiehala chaba rusko-slovensko-anglicka komunikacia a ten pan ma po anglicky oboznamoval, ze ako sa veci maju. Ze ten opravar tu nie je a pride najskor o desiatej, pricom bolo asi pol deviatej. Ze volali majitela toho bytu a ze je na ceste sem, ale pomoct asi nebude vediet. Aj ja som mal na neho cislo, ale nevolal som mu, lebo byval dost daleko a k tomu som si este myslel, ze treba len zapnut nejake ine poistky. Tak ubehla hodinka, pustili mi v telke aj CNN, ale nas zabavala hlavne ich mala dcerka. Mala 1 rok aj 3 mesiace. Ked uz velmi kricala, tak jej dali kozmeticku tasticku a ona z nej zacala vytahovat vsetky sminky, ruze, vsetko otvarala a hned zahadzovala na zem. Nosila mi plysakov. Okolo deviatej prisiel Thomas, volal mi, ze kde som. Vstal som a domaci ma hned usadzali naspat, ze nech ostanem, kym pride pomoc. Tak som im vysvetlil, ze prisiel moj spolubyvajuci, tak aj jeho pozvali k sebe. Aj jemu ponukli hned caj, aj mne doniesli este jeden, zase vodka, dakujeme neprosime si, zase kolace, nalozili nam obom bez pardonu, ze musime zjest. Tak sme si dali:-) a aj Thomasovi ponukli barbecue, ale on to odmietol s tym, ze pred chvilou mal veceru v meste.

Jednoducho full servis, pohostinnost a vsetci velmi mili. Konecne dosiel majitel nasho bytu, aj on v kuse telefonoval a nakoniec sa po pol hodine, ani neviem ako, dozvedel, ze nas vypli, pretoze mal nedoplatok asi 5 USD. Smiesne. Nasa chyba to pravdaze nebola, my budeme platit az za tento mesiac, ale ani majitel o tom nevedel. Inak by to predsa zaplatil. Uistil nas, ze hned na dalsi den to zaplati, ale tuto noc to budeme musiet vydrzat po tme a bez radiatora. Posedeli sme tam aj s majitelom nasho bytu este asi pol hodinku, domaci nam hned ponukli, ze mozme u nich ostat kludne aj dlhsie az kym nepojdeme spat na byt, aby sme tam nemuseli byt po tme. Ale ked sa on chystal na odchod, zacali sme sa zberat aj my. Domaci nas este vystrojili dvomi svieckami, zapalkami a majitel bytu nam doniesol aj baterku na svietenie. Pekne sme im za vsetko podakovali, rozlucili sa s nimi, male dievcatko dokonca zacalo plakat:-), ale to uz musela byt aj dost unevana, ved uz bolo po desiatej.

Pre tychto ludi sme boli uplne cudzi a predsa boli taki priatelski, otvoreni a pohostinni, ze sa sem raz este musim vratit a doniest im namiesto tej ich vodky zo svojej slovenskej Demenovky a este raz im podakovat. Urobilo to na mna nesmierny dojem a som vdacny, ze mame tak perfektnych susedov.


Toto bolo hlavne o tychto ludoch, ktori boli naozaj skveli a teraz este trosku popisem ich byt a armensku obyvacku. Bol to 3 izbovy byt, no videl som len obyvacku a z nej sa este islo do stvrtej – „balkonovej“ – izby. V obyvacke bol jedalensky stol postaveny pri stene, na opacnej strane bola obyvacia stena. Tato sada nabytku bola v takom starodavnom style, kazdy kus a kazde dvierka pekne vyrezavane, tak isto ako aj gauc a dve kresla. Vyzeralo to takmer ako v muzeu. Gauc aj kresla drevene, potiahnute calunenim. Na polickach skrin bolo mnozstvo knih, alebo porcelan. Luster velky, skleneny. A byvale okno na balkon, no teraz do stvrtej malej izby (tak ako na nasom byte), bolo prerobene na vitrinu v celej svojej vyske aj sirke a tam mali tiez nejake krystalove pohare a taniere. Celkovo to bolo celkom esteticke a tento „stary“ styl doplnali pestrofarebne plysaky poskladane vedla seba na opierke sedacky a niektore aj na vrchu piana. Bola tu este moderna telka a pravdaze na stene nechybal obraz velkeho a maleho Araratu:-).

Ked sme sa vratili do svojho bytu, bola tam dost kosa. Thomas siel spat a ja som sa naobliekal aby som mohol dopisal clanok na blog o poslednom vikende. Potom som si rozlozil roztahovacie kreslo v obyvacke a tu som sa ulozil na spanok, pretoze v balkonovej izbe bola este vacsia kosa a nemal som tam cim zakurit. Ked som sa vsak pozakryval, tak bolo dost teplo.

Na dalsie rano som sa do prace vybral tiez dost rychlo, aby som bol v tej zime co najkratsie. Ale uz okolo desiatej mi Thomas pisal SMSku, ze nam uz nabehla elektrika. Tak sme to prezili v skutku dost dobre.