O siedmom vikende

9. 12. 2006
Sobota

Vikend sa zacal zase dost dobre. Aspon co sa tyka pocasia. Nechapem to, ale som rad. Kazdy vikend je pekne. Sice zima, ale pocasie je o trochu normalnejsie nez pocas pracovnych dni. Mozno sa mi to len zda, pretoze som rad, ze je konecne vikend.
Cestou z prace som chcel trosku fotit opustene ulice a schatrale domy, pretoze pripravujem specialnu ediciu fotiek z Armenska. No a ako tak si v pohode fotim, zacal na mna kricat nejaky pan. Najprv po armensky, tak som mu povedal „nepanimaju“, pretoze to iste po armensky je ovela tazsie zapamatatelne, tak na mna zacal po rusky. Na koniec z toho vysvitlo, ze (podla neho) nemozem na tej ulici fotografovat bez jeho suhlasu. Pricom som nefotil nic take, kvoli comu by sa mohol nahnevat. Aj ostatni okolo iduci mi len ukazovali, ze ho nemam brat vazne, ze to asi nema v hlave v poriadku. Ale radsej som fotak odlozil a siel som rovno na byt. Ale to co som stihol odfotit som pridal do web galerie s nazvom Mesto a pohoria.
Vecer som si este vyskusal dalsi recept a tolko na ten den stacilo. Kedze som si uz kupil to struhadlo, tak som si spravil zemiakove placky. To je dobrota, skoda len, ze pri tom treba tolko stat.

10. 12. 2006
Nedela

V nedelu som sa vybral s partiou pozriet ruiny starovekej pevnosti Erebuni. Pevnost to bola niekedy naozaj velka a rozprestierala sa na vrchu na predmesti Jerevanu. Ale stale je to este v Jerevane. Ako som sa dozvedel, Erebuni bolo predchadzajuce meno tohto mesta. Vlastne Erebuni sa zacalo rozrastat a neskor ho nazvali Jerevan.

Zase som sa co-to dozvedel o historii. Tak napr. este v case antickeho Grecka a dokonca pred nim tu bola obrovska risa. Patrila medzi prve civilizovane rise na svete, ktora mala dokonca aj pismo. Klinove pismo. Tato risa v case svojho najvacsieho rozmachu (davno pred Greckom) sa rozprestierala na uzemi dnesneho (zo severu na juh) Gruzinska, Armenska, cast Azerbaidzanu, cast Turecka, Iran, Irak, Syria. Ved si urcite pamatate Mezopotamiu. Len neviem ako skoncila a co bolo po nej. Armensko patrilo medzi prve krajiny, ktore si zalozit na urcitom uzemi vlastny „stat“. A pocas dlhych rokov obyvali aj velku cast uzemia dnesneho Turecka. Este pred tym ako sem vobec Turci prisli z Indie alebo z Mongolska, jednoducho z Azie. Boli tu davno pred nimi a teraz su Tureckom dost utlacani. Aka ironia osudu.
Tento stat mal pocas svojej historie asi (ak sa dobre pamatam) 26 hlavnych miest. Ako mesta rastli, nadobudali silu a stavali sa centrom diania a riadenia. Mnohe z tychto miest su teraz na uzemi dnesneho Turecka. No a jednym z tych miest je aj Erebuni, kde bola kedysi obrovska pevnost v tvare labyrintu.

Najprv sme tu navstivili muzeum na upati toho vrchu. Vstupne pre domacich 250 dram, pre cudzincov 1000. Snazil som sa tvarit ako domaci, radsej som bol ticho, ale teta pokladnicka bola prefikana a hned sa ma nieco spytala, tak jej priznali, ze som zo Slovenska a pekne som si vstupne musel zaplatit. Aspon, ze vo vnutri boli na exponatoch aj anglicke popisky a dokonca sa tu mohlo aj fotit. Cize fotky z muzea a z ruin pevnosti Erebuni su tu.
Je tam odfotena aj bronzova mapa uzemia tohto „statu“, ale to az pred alebo po obdobi najvacsieho rozmachu, cize nelezi na uzemi tych vsetkych statov, ktore som pisal vyssie. Je tu len Armensko, palica ukazuje na Jerevan, biela plocha trochu vyssie je jazero Sevan a rieka na juh od Jerevanu zobrazuje terajsiu hranicu Armenska. Vsetko na pravo od rieky je terajsie Armensko a v porovnani so zvyskom uzemia je to len mala cast. Dalej je tu kus z Turecka, Azerbaidzanu a Iranu.
Na dalsej fotke je model byvalej celej pevnosti – skoro ako labyrint.

K exponatom tolko, ze to nebolo len take hocico ako v Narodnej galerii. Tu boli exponaty z 8 – 7 storocia pred nasim letopoctom, cize sperky, kamenne, hlinene a bronzove nadoby, bronzove mece a stity, kamenne sosky bohov, ine bronzove vecicky ako napr. odfoteny bronzovy zvoncek zo 7 stor. p. n. l., a dokonca aj obilniny a koreniny, ktore sa nasli v tych nadobach tiez z toho isteho obdobia. Tak napr. tam bola sosovica, hrach, sezam a ine. Odfotil som aj kamenne vodovodne potrubie, ktore do seba zapadalo ako stavebnica. Ale to najdolezitejsie boli kamenne kvadre a dosky s vyrytym textom v klinovom pisme! Dokonca aj preklad do armenciny, rustiny a anglictiny.
Na jednej fotke je kamenny kvader s sklinovym pismom, pod nim na papieri preklad do armenciny, potom do rustiny a na koniec do anglictiny. 4 pisma, pricom len 1 z nich viem precitat:-) Tento kvader bol asi sucastou stavby tohto opevnenia. A tu je preklad do slovenciny:

„Slavou boha Chaldis (asi pozehnany), Argistis, syn Menuasa, postavil tuto mohutnu pevnost a nazval ju Erebooni na slavu krajiny Biainili a na udrzanie nepriatelov krajiny v strachu a hroze. Slavou boha Chaldis, Argistis, syn Menuasa, silny vladca, kral krajiny Biainili, panovnik mesta Tushpah.“

Ale ako sa z klinoveho pisma mohlo vyvinut take "oblukove" armenske pismo, tak to je zahada. Na to sa treba opytat nejakeho armenologa. Pocul som, ze aj take nieco existuje.

Po navsteve muzea sme vysli hore schodmi na uplny vrchol a tam len zbytky vysokych stien. Uplne povodne mury su len asi do vysky 2 kamennych kvadrov, ako nam ukazuje ujo na fotke, vsetko ostatne nad nimi su sice povodne kamene, ale zrekonstruovane a postavene v minulom storoci. Rekonstrukcii bolo za niekolko predchadzajucich storoci niekolko, ale jej terajsie zvysky za vela nestoja. Neviem ci nebola dokoncena, alebo aj rekonstrukcia bola zburana roznymi zivlami. Podarilo sa obnovit dve nejake stavby aj to do polovice a v nich malbu v podobe fresky na stenach. Cize vedeli farbit modrou, cervenou a oranzovou, pravdaze este ciernou. A ako mi bolo povedane, ta cervena je typicka pre Armensko a ziskavala sa z nejakeho druhu chrobaka. Ale neviem presne ako... mozno z jeho telesnej chitinovej schranky.
Tolko bol poznavaci vylet na pevnost Erebuni.

Po tomto sme este zasli na AIESEC ofis, ktory sa asi pred 3 tyzdnami stahoval, cize je zariadeny dost skromne. Ale nasiel som tu jeden pekny plagat z IPM 2005 s vlajkami roznych statov, dokopy 70. Ani sami AIESECari mi nevedeli povedat, preco tam chybaju tie ostatne staty (aj Armensko), ked tam urcite boli zastupene. Ale nasiel som tam Slovensku zastavu a podpisy Tulena - Juraja a Tinky.
Fotky AIESEC ofisu.

Zbytok vecera uz potom patril 2 filmom, ktore navrhol Thomas:
V for Vendetta – celkom odporucam, sci-fi s alternativnou buducnostou, odohravajucou sa vo Velkej Britanii. A na konci vybuchne cely Parlament a Big Ben. Od tvorcov filmu Matrix, cize super efekty. Len je dobre mat k tomu titulky, lebo hovoria dost rychlo a niekedy dialektom alebo slangovo.
Druhy – Holy Grail – zabita hodina a pol. Ruky prec od toho!:-)