O bankach a cudzineckej policii

7. 12. 2006

Moje trampoty s cudzineckou policiou skoncili minule pri tom, ze staci ked sa tam niekto zastavi o 15 dni (nemusim to byt ani ja) a povedia, ze co dalej. Fakt bol ten, ze AIESECari tam zavolali o 2 a pol tyzdna neskor a povedali im, ze preukaz je hotovy a mam si pon prist. Tak sme sa tam tento stvrtok vybrali. Bol som taky stastny, ze tam idem konecne posledny krat, dostanem povolenie na pobyt (v podobe preukazu) a hotovo.
Dosli sme tam a vsetko, co sme vybavili bolo, ze ten sivovlasy pan presiel 3 kopy fasciklov, kym nasiel moju ziadost a potom mi odtrhol maly kusok papiera s predtlacenym cislom bankoveho uctu a napisanou sumou 105 000 dram a podal mi ten listok. Tak brutalne vela to stoji. Lenze je to na 1 rok. Ze vraj mam zajst do banky a vyplatit to. A ked to bude zaplatene staci sa zastavit vyzdvihnut si preukaz. „Sakra. Budem musiet prist este raz!“, pomyslel som si. Potom som este isiel do prace a ked som odtial odchadzal, tak som uz nemal chut ist na byt po bankomatovu kartu a potom este do banky to zaplatit.

8. 12. 2006

Na dalsi den rano som sa vybral do najblizsej banky – HSBC. Ked spomeniete tuto banku Armencom, tak len s uznanim kyvu hlavou. Pretoze tuto banku povazuju za najvychytenejsiu, najznamejsiu a najlepsiu. Neviem ci je to americka, alebo britska banka, ale stretol som sa s nou prave vo Velkej Britanii a ma pobocky aj tu. Cize ju tu dost uznavaju, ale na druhej strane hovoria, ze ma najvyssie poplatky spomedzi vsetkych tunajsich bank, pretoze je zahranicna. Ja som sa len dopocul, ze v nej by som mal mat ucet aj ja, pretoze tam ma ucet aj Sourcio. Ked som to spomenul AIESECarom, tak zase len take uznanlive pokyvkavanie hlavou... No a ostatne banky su asi Armenske, alebo Ruske.
Takze som zasiel do tejto banky o 9.30, ked otvarali. Z bankomatu, zo slovenskeho uctu som si vybral peniaze a vosiel som dnu, ze ich vlozim. Vnutri dost pekny interier, lestena ocel, sklo a podobne. Priehradky, ale aj stoly, ku ktorym sa dalo posadit a kde obsluhovali klientov. Taky styl ako nase banky. Az na to, ze u vchodu nestoji nijaka mlada baba, ktora sluzi ako informacie. Tak som podisiel k prvemu stolu, a pytam sa pana po anglicky ci tu pri tom stole mozem vlozit na ucet. Tak ma usadil a normalne so mnou hovoril po anglicky. Podal som mu ten papierik, bolo tam aj po armensky napisane „povolenie na pobyt“, pozrel na cislo uctu a oznamil mi, ze v tejto banke sa neda vlozit na ucet takehoto typu. Tak to bol asi nejaky statny ucet, kedze to ide cez policajne oddelenie. Ze vraj musim ist do armenskej banky. No super. Tu to za to nie je ako v Kosiciach na Hlavnej, ze kazda tretia budova je banka, tu som sa pekne musel prejst.
Dosiel som na namestie do ktoreho usti 5 ciest, cize vlastne obrovsku krizovatku, kde je aj stanica metra a dookola stoja aj 3 banky – aspon podla velkych napisov na budovach. Vojdem do prvej: mala predsien, pult, teta a schodisko smerom hore. Tak ukazujem hore a pytam sa tej tety: „Acba Bank“? Ze vraj uz nie, ze sa prestahovali a najblizsia pobocka je o 2 stanice metra dalej. No, super. Druha banka v poradi bola ArEximBank. To mi nieco pripominalo zo zahranicneho obchodu, tak tam som radsej nesiel.

Tretia banka v poradi bola nejaka Ruska, alebo Armenska, lebo jej nazov na budove bol len v tychto dvoch – pre mna nezrozumitelnych – jazykoch. Obrovska 4 – 5 poschodova budova, vojdem dnu a tam mala miestnost, dlhy dreveny pult a za sklom sedeli nasukane vedla seba asi 3 tety a obsluhovali tunajsie obyvatelstvo. Stvrta teta sa zohrievala pri malom elektrickom radiatore na kolieskach. Ked som prisiel na rad, podal som hned tete ten papierik s cislom uctu a hned na to sa zacala na nieco vypytovat kolegyne. Nechapal som, co moze byt na tak jednoduchej bankovej operacii tazke, ze sa to musi opytat kolegyni, tak som len cakal. Konecne zacala nieco tukat do klavesnice, a len tak mimochodom sa ma nieco opytala, pravdaze po armensky. Pozrem na nu s udivenym vyrazom, ako keby si nevsimla, ze nevyzeram ako tunajsi a hovorim jej: „In English, please!“ Tak to vam prajem, aby ste ju videli, tak prevratila oci, este si aj vzdychla, akoby si pomyslela, ze preco prave na nu musel vyjst nejaky cudzinec... Trosku rozmyslala, a vyslo ze nej prve anglicke slovo: „Name“. Uz som jej chcel povedat svoje meno, ked som sa zhacil a radsej som jej podal svoju bankomatovu kartu, kde to bolo vytlacene. A jej druhe a posledne slovo: „Address“. Tak to uz bol pokrok! Povedal som jej adresu. Ale druha mi uz podavala pero a tak som im to radsej napisal. Podal som jej peniaze, medzi tym sa za mna postavil dalsi klient. Ale rovno za mna, vlastne este trosku vedla mna, aby mal lepsi prehlad o tom co sa pred nim deje, o com sa bavime a aby videl kolko mam penazi. Akoze ziadny diskretny odstup. Nieco hrozne. Este si odo mna teta za okienkom vypytala 500 dram transakcny poplatok, dostal som potvrdenku, pravdaze v armencine a mohol som ist. Este ze cisla uctu tam boli normalne vytlacene. Tak som si mohol skontrolovat, ci to dala na spravny ucet. Ale bolo to OK. Ked vybavila toho pana, este som sa k nej vratil a pytam sa po anglicky, ze kedy prebehne ta transakcia, ci tie peniaze su uz tam, alebo musim cakat. Len na mna nechapavo pozerala. Tak som sa opytal pomaly po slovensky. Tiez nechapala. Vtedy do toho vstupila jedna pani – klient, co stala pri vedlajsom okienku, ale vlastne len pol metra odo mna (to je inak skvela diskretna zona) a ta teta akoby dohovorila tej co ju vybavovala, aby pomohla svojej kolegyni a odpovedali mi na otazku. Tak som to zopakoval velmi pomaly jednoduchou anglictinou. Ale ani ta nechapala. Len som mavol rukou, pokrutil hlavou a so slovami „It is OK“ som odisiel prec. Mohol som ist konecne do prace.

Predsa len ta zahranicna HSBC ma nieco do seba. Ked uz nic ine, tak prostredie banky, firemnu kulturu a vyskoleny personal, ktory hovori bez problemov po anglicky a to bez toho aby ich to vobec prekvapilo.

Okolo poludnia som sa zase vybral marshrutkou do centra na cudzinecku policiu. Stihli sme to len tak-tak, asi 7 minut pred obednajsou prestavkou. Dosli sme. Odovzdal som sivovlasemu panovi potvrdenie o zaplateni a svoj pas. V tom mu zazvonil telefon a kym si ho vybavoval, nam len ukazal, ze mozeme ist a ze sa mam vratit na buduci tyzden v utorok, dovtedy ten preukaz urobia. No verili by ste tomu? To je nieco strasne. Tak najprv im odovzdam svoju aplikacku, potom ma nechaju cakat 3 tyzdne, potom mi daju papierik s uctom a sumou na vyplatenie a ked im donesiem potvrdenie o zaplateni, mam sa vratit o 2 pracovne dni. Ze vraj cakali len na to, kym zaplatim a az potom to zacnu robit. Nemam slov! Akoze, tymto ma totalne nasrali. Ved mi to mohli dat vyplatit uz vtedy, ked som im podal svoju aplikacku. Tie 3 tyzdne vsetko stalo. Nejako sa na tom urade od prace nepretrhnu. Nechaju ludi cakat a za prestoje beru normalny plat. Prasata.
V podstate by sa to dalo vybavit za 3 dni. Keby som presne vedel co mam doniest, tak to donesiem v pondelok, hned si vypytam cislo uctu, v ten isty den to vyplatim a o 2 dni sa vratim po preukaz. Ale nie! Tvaria sa vazne a pritom, keby sa vedelo, ze ako vlastne robia, tak by ich nadriadeni mohli urobit take cistky a zefektivnit celu pracu. Len tak by to ficalo. Lenze im sa takto dobre zije. Maju svoj stolik, stolicku, hrbu papierov a hraju sa karty na pocitaci.

Ked som toto povedal sefke, tak mi povedala to iste. Ze sa to mohlo zaplatit uz vtedy. Tento styl prace je uzasny. Uzasne pomaly. Ako som uz spominal, byrokracia je tu mimoriadne vyvinuta. Cize musim prist v utorok, aspon tak mi povedali. Ale fakt nie som si isty ci to do vtedy spravia. Mozno pridem a povedia, ze to este nie je hotove a mam prist na dalsi den. Im sa to jednoducho povie. Ale ja musim cestovat pol hodinu tam, potom sa tam s nimi vybavujem 20 minut a dalsia pol hodina naspat do prace a spolu stratim hodinu a pol. Ved uz ma vo firme zahlusia, ze tolko chodim prec. Normalne sa to uz hanbim povedat, ze zase tam musim ist. Ale ked maju taky styl prace... Dokonca sa tam neda ani zavolat a informovat sa, ci je to pripravene. Treba prist osobne. To je asi pomsta za to, ze na zaciatku to vyzeralo tak jednoducho, hlavne ze som si nemusel predlzovat viza kym dostanem povolenie k pobytu. Fakt ma dnes nastvali.

Keby som mohol, tak im hned odporucim celu kopu zmien. Hned by som im:
- zaviedol pevnu linku a posadil k nej stalu a vyskolenu osobu, ktora by hovorila okrem armenciny minimalne este po rusky a anglicky
- dal by som vytvorit web stranku so vsetkymi informaciami, procedurami, presnymi krokmi a vsetkymi tlacivami na stiahnutie a k nim aj vzory v minimalne 2 jazykoch (povinne aj po anglicky)
- vymenil by som celu staru komunisticku gardu a stacilo by tam zamestnat okrem telefonistky 1 alebo maximalne 2 osoby
- a este aj na chodbu by som dal nastenky s presnymi krokmi, ktore treba vykonat pre ziskanie toho ktoreho dokumentu. A ku vsetkemu pravdaze este aj vzory v 3 jazykoch (armensky, rusky a anglicky)

To by bola parada. To by sa uz vymykalo celej armenskej realite. Kazdy, kto by tu prisiel by sa citil akoby presiel v case o 20 rokov dopredu.
Tak uvidim, co si na mna vymyslia nabuduce. Ale bolo mi povedane, ze este mozem byt rad, pretoze od predchadzajucich stazistov obcas pytali o 15 000 viac. Ze vraj za omeskanie. Co je pravdaze blbost. Ale co im uz na to mohli povedat, ked tu nie su ziadne pravidla. Urcite to slo rovno do vrecak. Viac k tomu nemam co dodat.