O doprave

17. 11. 2006

To najfascinujucejsie na celom Jerevane je doprava. Je to tema na ktoru sa da toho napisat velmi vela a chystam sa uz na to od druheho dna mojho pobytu v Armensku. Je to nieco tak neuveritelne ine, do oci (aj do usi) bijuce, ze som sa ne to ani nevedel odhodlat to opisovat, pretoze som sa bal, ze nieco zabudnem a tak radsej som si stale nasiel inu temu. Najlepsie to vsak vyjadril Vlcak: „Doprava v Jerevane je totalna dzungla, pre civilizovaneho sofera (to ako mna) to vyzera ako boj o prezitie, ktory nema ziadne pravidla.“

Ale keby sme velmi chceli, tak sa najdu 3 pravidla:

1. Kazdy sa chce dostat tam kde chce a co narychlejsie, pricom sa snazi neohrozit seba.
2. Klakson je na to, aby sa pouzival a nie na okrasu.
3. Nikto nema prednost.

Tieto tri vety by som vsak namiesto pravidiel nazval radsej „spolocne body Jerevanskej dopravy“.

Verejna doprava v Jerevane pozostava z metra, autobusov, trolejbusov a marshrutiek.

Metro

Je to rychly a hlavne lacny sposob dopravy. Tvori ho, narozdiel od Londynskeho metra, len jedna jedina trasa, ktora sa zhruba tiahne zo severo-zapadu (kde aj ja byvam) na juho-vychod. Takze tu neexistuje zlozite prestupovanie. Tvori ho 9 stanic, z ktorych 2 su pravdaze konecne a medzi nimi sa nachadza dalsich 7.

Metro stoji 50 dram (cca 4 Sk) a funguje tak, ze cestujuci si vo vstupnej vestibule zakupi plastovy zeton, ktory potom vhodi do zariadenia, cez ktore sa prechadza. A ked niekto zeton dnu nehodi, senzory to odhalia „brana“ cez ktoru sa prechadza sa pred nim zatvori. Bol som upozorneny, ze ked vhodim zeton a chcel by som prejst skor ako zeton vlastne dopadne, tak by ma ta zavora pricvikla. Takze po vhodeni treba trochu pockat, kym sa rozsvieti zelena sipka a moze sa prejst.

Zetony su velmi prakticke. Maju velkost nasej dvojkorunacky, su lahke a su z cierneho plastu. Cize je to vlastne okruhla plastova cenina. Hned som pochopil, ze sa ich oplati naraz kupit viac a potom vo vestibule netreba stat v rade. Aj ked kupa zetonov prebieha velmi rychlo. Cestujuci si uz vopred pripravia 50, 100 alebo 200 dramove mince a hodia ich pokladnicke do misky a ta im hodi naspat zetony v tej hodnote.

Metro ma jednu chybicku, znacenie zastavok je len na nastupisti a aj to len v armencine. Dnu vo voznoch metra tiez chyba trasa s nazvami zastavok. Nastastie stale, ked sa odchadza zo zastavky, tak sa oznami nasledujuca stanica a rovnako sa oznami dana stanica aj ked vozen zastavuje. Lenze tie repraky z ktorych to oznamenie ide, tiez nie su najnovsie, rovnako ako ten zaznam, co pustaju. A ked k tomu priratam aj to, ze je to po armensky, tak z toho nerozumiem takmer nic. Takze zastavky radsej pocitam a ked sa velmi zapocuvam do oznamenia stanice tak trochu sa podoba to meno zastavky tomu, co je napisane na mape.

Nastastie metro je perfektne prehladne. Kazda stanica ma len jeden vchod a ked zidete dole tak po pravej ruke ide metro smerom na juh a po lavej ruke ide na sever. A to je tak nastastie na kazdej zastavke. Vlastne som videl len prve 4. Ale tam to plati, takze by to malo platit aj na tie ostatne. To znamena, ze si nemozte popliest ani smer a to aj napriek tomu, ze vsetko je po armensky. Tak napr. ja ked idem do centra, nastupujem na prvej stanici. Idem na juh cize idem do prava a nastupim na metro, ktore chodi asi kazdych 5 minut. A keby som siel do lava, tak nic, lebo je to konecna stanica a kazdy tu vystupuje. Vlastne tato suprava sa trochu dalej otaca a vracia sa uz naspat uz po pravej strane. A ked sa vraciam znova na byt, tak idem do lava a vystupim na konecnej. Jednoduche.

Trosku mi tu vsak chyba ten poriadok, co som zazil v Londynskom metre, kde sa najprv vystupovalo a az potom nastupovalo. Tu som vystupoval na jednej zastavke len ja a este niekto iny, cize my dvaja. Stali sme pri dverach. Ale ked sa tie otvorili tak sa zacali hrnut dnu naraz asi desiati ludia, mozno aj viac. A az potom sme mohli vystupit. Jednoducho sila vacsiny – ich bolo viac, my sme boli len dvaja, tak sme museli pockat.

Ale co sa musi ocenit, je cistota na nastupisti, ako aj vo voznoch. A to aj napriek tomu, ze dole v podzemi na nastupisti som nevidel ani jeden smetny kos. Namiesto toho je tam na kazdej stanici jedna upratovacka:-). Lenze ta upratuje len stanicu, ale vozne nie. A aj tak su ciste. Je to ako maly zazrak.

Autobusy

Zakladna charakteristika: velmi, velmi stare, rozhegane, spinave a hlucne. Zatial som mal tu moznost ist jednym primestskym a jednym mestskym autobusom (MHD).

Tym medzimestskym sme sli do nedalekej dedinky na mensi vylet. Cesta bola neuveritelne dlha a to aj napriek tomu, ze ta dedina je fakt blizko Jerevanu. Kazde auto a kazda marshrutka nas predbehla. Mimochodom, vybrali sme sa tam busom len kvoli tomu, ze nam pred nosom usla marshrutka a nechceli sme cakat na druhu. Ale to je jedno, lebo aj ta nasledujuca nas predbehla... A co ca tyka cestovneho, listky tu pravdaze nie su. Plati sa pri vystupovani fixna taxa 100 dram. Ale to asi len preto, ze to bol primestsky spoj.

MHD som okusil o pol siedmej vecer. To skor vyzeralo ako konzerva so sardinkami. Bol som natlaceny v zadnej casti. Ked som vystupoval, bol som len jediny na tej zastavke, tak som vystupil zadnymi dverami, presiel som k prednym dveram, vystupil som na prvy schodik, lebo dalej sa nedalo a podal som 100 dramovu mincu jednemu cestujucemu, ktory ju zas podal soferovi. A toto je celkom normalne. To teda musi byt riadny chaos ked vystupuje polka autobusu, pretoze kazdy sa chce natlacit k soferovi, aby za seba zaplatil.

Trolejbusy

Tento druh verejnej dopravy som este neskusil a ani na to nemam chut, pretoze su tak isto stare a pomale ako autobusy. A maju este jeden spolocny znak. Su bud skoro prazdne, lebo kazdy si radsej pocka na marshrutku a to aj napriek tomu, ze cakaju asi na 2. alebo 3. v poradi, pretoze predchadzajuce boli totalne natrieskane. Cize su bud skoro prazdne, alebo takisto natrieskane, kedze sa cestujuci uz nevedeli nasukat do 5 alebo 6 marshrutiek za sebou, lebo take boli plne. Takze ked uz marshrutky su preplnene, tak sa pouzije autobus. Aspon to bol moj zazitok s autobusom.

Marshrutky

V preklade z armenciny, minibusy. So to vlastne dodavky, su medzi nimi aj take velmi stare ale vacsinou su novsie typu Citroen Jumper s posuvnymi bocnymi dverami, pricom zadne dvere uplne absentuju. Tieto minibusy jazdia po urcitej trase, je ich nespocentne vela (asi kazde 5 vozidlo na ceste je marshrutka) a zastavuju kdekolvek. Zastavky tu prakticky neexistuju a mozete si kdekolvek zamavat na marshrutku a kdekolvek vam aj zastavi. Tento fakt sposobuje, ze nejazdia rychlo a ak vodic vidi niekoho stat pri ceste tak spomaluje v nadeji, ze dotycny nanho zamava, ze chce odviezt. Su vsak miesta kde ludia cakaju na marshrutky v hojnych poctoch (od 5 do 20+) a na tych miestach postavili tabulu - akoze oficialna zastavka, na ktorych su cisla autobusov, trolejbusov a marshrutiek. Avsak neverim, ze su aktualne na zastavke som videl marshrutku s takym cislom co na tabuli nebolo. Tieto zastavky su dost nahusto. Priblizne 2 krat tak husto ako zastavky autobusov v Kosiciach, pricom sofer zastavi kdekolvek ked na neho niekto zamava.

Kazda marshrutka ma svoje cislo, co zodpoveda trase, avsak v tom to na rozdiel od metra ziadna logika nie je. Vedla cisla zvykava byt (ale nie je to pravidlo) napisana aj trasa, alebo aspon hlavne zastavky, podla ktorych sa da orientovat. Lenze co... ? Ano, je to len v armencine. Takze mam pri sebe stale taky papieri, na ktorom su napisane cisla marshrutiek na tri zakladne smery smerom do centra.

Ako Vlcak pise, pricinou, ze marshrutky jazdia pomaly je aj fakt, ze cesty su tu rozbite, „akoby prave v Jerevane Americania uskutocnili kobercove bombardovanie“. Totalna rozbitost ciest je charakteristicka pre vsetky cesty v Armensku.

Co sa tyka mojej osobnej skusenosti. Hned na prvy den som sa pytal na marshrutky, ze ako vlastne funguju (opisoval som to vyssie), jedna z mojich otazok bola aj: „Co urobi sofer ked ma plnu dodavku a niekto na neho zamava. Zastavi, alebo ho ignoruje?“ Odpoved je jednoznacna. Zastavi! Ved je to biznis. A dotycny dokonca aj vidi, ze minibus je plny, takze je to jeho volba. Bud bude skrceny stat, alebo sa ostatny poposuvaju tak, ze nakonies sedia len na pol zadku, len aby si kazdy novy cestujuci mohol sadnut.

Priklad: Spocital som, ze marshrutka ma 13 sedadiel vzadu a 2 vpredu vedla sofera. Je inak uplne v pohode si sadnut vedla neho a vidiet z jeho pohladu ako nabera jednu jamu za druhou, alebo ako sa snazi medzi nimi kluckovat. Cize vzadu bolo 13 sedadiel. Ja som sedel a spocital som, ze nas bolo vzadu 25 cestujucich. Pricom na statie nie je vela priestoru, a dokonca pri tej vyske asi 150 – 160 cm sa normale vysoky clovek musi riadne skrcit aby mohol stat. Ja ked som stal tak som sa hlavou, krkom aj plecami opieral o strechu auta. Ked som sa k tomu pridrziaval jednou rukou, tak to bola celkom stabilna poloha. Ale nie na dlhe cestovanie. Cize z tych 25 ludi vzadu stalo asi 4. Ten kto pocita, tak mu vyjde ze 21 ludi muselo sediet na 13 sedadlach.

A sofer v pohode zastavuje a nabera dalsich. Jeden vystupi, dvaja dalsi nastupia a vzadu stoji rovnaky pocet ludi! Cize zase sa museli nejako poposuvat, aby si mohol niekto sadnut. A k tomu patri este sucit sediacich s tymi co stoja. Ked niekto stoji, drziac v ruke nejaku tasku a pritom sa snazi v kolisajucej sa marshrutke druhou rukou drzat, tak ten co sedi vedla neho sa mu ponukne ze mu podrzi tu tasku (da si ju napr. na kolena), aby sa ten stojaci mohol drzat oboma rukami:-) Pekne nie? Tolko moja skusenost. Zatial...

Osobne auta

Popri verejnej doprave su tu pravdaze aj osobne auta. Rozdiel oproti Slovensku vidno na prvy pohlad. Pretoze najcastejsie tu vidno Ladu. Ten kto chce byt in, tak si kupi rovno BMW, alebo Mercedes. Pravdaze nie tie najnovsie modely, ale starsie – tieto modely Mercedesov uz u nas velmi nevidno, boli to stare typicky hranate tvary a obdlznikove svetlomety. Tieto Merciky a BMWcka su pri kupe uz asi ojazdene, dovezene sem mozno z Nemecka. Pre niekoho to musi byt dobry biznis.

Okrem Lady sa tu daju stretnut stare rozhegane auta neidentifikovatelnych znaciek. Ale raz som si prezrel take stojace auto a zistil som ze je to Volga alebo Moskvic. Tieto znacky na cele s Ladami tvoria asi 60 % aut, ktore tu jazdia. Mozno aj viac.

Okrem tych starych suniek tu stretavam este Opel, Audi, Citroen, Peugeot a mozno aj ine. Tieto su pravdaze pomenej. Ale Armencanov musim pochvalit, videl som tu aj Skodu Octaviu. Dokonca som sa v jednej Octavke viezol, pretoze to bol taxik:). No a raz za uhorsky rok sa zjavi aj Mercedes noveho typu, cize s okruhlymi svetlometmi. To je co sa tyka osobnych aut. Avsak kazde 5 – 6 vozidlo na cestach su marshrutky.