Prichod a prvy den v Armensku

Sobota, 28. 10. 2006

„Willkommen in Jerewan. Welcome in Yerevan. Vitajte v Jerevane. Aktualny cas je 4.50. Prijemny zvyšok noci a radi vas opat uvidime na palube Austrian airlines.“ Tak, toto bolo prve co som pocul v lietadle kratko po tom co sme pristali. Ja som mal v tom case na hodinkach 1.50, cize casovy posun tu su 3 hodiny. Let trval 3 a pol hodiny pocas ktorych som spal asi necelu hodinu. Casovy posun mi ukradol dalsie 3 hodiny a predchadzajucu noc som spal asi 4 hodiny, takze sa citim dost unavene.

Na moje pocudovanie bolo lietadlo typu Airbus s poctom sedadiel okolo 150, plny asi tak z 3/4. 98 % cestujucich boli tmavsej pleti, s ciernymi vlasmi. Prirovnal by som ich k nasim romskych spoluobcanom, az na to ze tito boli obleceni slusne, upravene narozdiel od tych nasich... Zvysne 2 % boli klasickej bielej pleti, tak som sa aspon necitil ako jediny cudzinec cestujuci do Armenska. Pri mne nesedel nikto, tak som sa mohol kludne a pohodlne rozlozit ale niektore troj-sedadla boli plne.

Este sa trosku vratim k letu pred pristatim. Ten prebehol hladko, personal mily, miesto pri okne a na sedadle ma uz cakal vankus a deka zabalena vo vrecusku. Kratko po pristati dokonca rozdali sluchatka, tak som si ich pripojil k sedadlu a pocuval som stanicu 3 – rock/pop. To bolo pre mna najvyhovujucejsie spomedzi klasiky, jazzu, techna a roznych inych stylov na 12 kanaloch. V letaku, ktory som nasiel pred sebou bolo menu a v nom napisane, ze dostaneme zadarmo caj alebo kavu a k tomu 2 dcl vody vo vlaske. Ale zrazu zacali rozdavat veceru. Tak to bolo naozaj prijemne prekvapenie. Bola to mini porcia cestovin so spanielskym vtacikom, toto bolo dokonca aj teple. Zobral som si k tomu este 2 bochniky, ktore boli tiez teple, natrel som ich maslom, takze vecera bola postacujuca. Dokonca som mal na tacke aj maly zakusok a deci vody v teglikuJ.

Potom zacali ponukat dzusy, vodu, cervene vino, caj, kavu. A ked kazdy dojedol tak znovu dzusy, vodu a vino. Takze na ekonomicku triedu viac nez dobre. Zatial som vela nenalietal (BA – London, KE – BA, Vieden – Barcelona - Malaga), ale toto bolo naozaj najlepsie zo vsetkych letov. Dokonca aj pristatie hladke – na prvy krat, ziadne odrazenie sa od pristavacej drahy, ale uplne hladucke pristatie, po ktorom nasledoval maly potleskJ.

Po vystupe z lietadla nas cakal letiskovy autobus a ten nas odviezol rovno pred vchod. Vtedy som si tam vsimol zaparkovane lietadlo aj Ceskych aeroliniek CSA.

Vedel som, ze na letisku budem musiet este aplikovat o vstupne viza. Pracovnicka mi ukazala, tam su formulare a tamto je registracia. Vyplnenie jednej A4 vobec nebol problem kedze tam bol aj vzor a s troma okienkami kde odbavovali registraciu to slo dost rychlo. Spolu so mnou tam ziadalo o viza dalsich asi 8 ludi. Aspon som sa necitil ako jediny cudzinec. Ostatni, zda sa boli tunajsi.

Za poplatok 1 Euro mi dali vozik na batozinu. Najskor vsak pytali 400 Dram, ktore zatial nemam a uz vobec nemam ani tusenie o kurze. Batozina nastastie dosla, sice este neviem v akom stave, ci sa nieco nerozbilo. Pomaly som sa presunu do priletovej haly kde ma uz cakali AIESECari so sklenenou tabulkou na ktorej bolo oranzovou lepiacou paskou napisane AIESEC. Tak to bolo trochu cudne. Po kratkom zoznameni sa s Marianou a Liou odo mna prebral moj vozik jeden starsi pan a zacal nas viest smerom von na parkovisko. Na otazku, ci ten pan je taxikar, som dostal odpoved, ze je to Marianin otecJ Takze takto sa tu staraju o novych stazistov. Naozaj chvalyhodne. Na parkovisku som mal tu cest si urobit prvy dojem z tejto krajiny: same auta znacky Lada a obcas nejaky stary Mercedes este s stvorcovymi svetlometmi... Takze ste asi uhadli ze sme si nesadli do Mercedesu, ale do starej rozheganej lady. Hned som si zacal davat pas, ked ujo ma zastavil a ukazal hlavou aj rukou ze vraj netreba... Na to som este dostal vysvetlenie, ze cesty su v takom stave, ze kazdy jazdi pomaly, takze pasy netreba.

Cestou z letiska nas pre istotu zastavil este policajt, ktoremu tie pasy fakt nevadili. Bola to len preventivna kontrola. Ked sme sa konecne dostali do Jerevanu, tak sme 45 minut hladali spravnu ulicu, na co som dostal dalsie vysvetlenie, ze v Jerevane maju dost chabo oznacene ulice a este horsie oznacene budovy, cize cisla vobec nie su. Nechapem, ako im moze dochadzat posta. No nevadi, vsetko ma svoj cas, raz sa to dozviem.

Nakoniec sme ten byt predsa len nasli. Kedze bola tma, osvetlenie chabe, tak som videl len ze vstupujeme do dost vysokeho veziaka, schodisko ako keby este nebolo dokoncene, nastupili sme do vytahu a vyviezli sa na 8. poschodie. Na dverach tam bola cedulka aiesec a ked sme ich otvorili, ovanul nas taky cudny puch. Ani neviem ci to bol smrad alebo vona alebo oboje naraz, ako keby mierny smrad prekryvala vonavka. Nedovercivo sme si obzreli byt, ako keby to nemal byt vobec moj. Ako na prvy pohlad katastrofalny stav, ale oni stale hovorili, ze aky krasny byt a aky velky, ze sa mi musi pacit, ako keby mi to chceli nanutit. No a teraz sa drzte, nasleduje opis toho bytu:

Moja izba ma asi 3 x 2 metre, je tam postel, stol a 2 stolicky.

Az neskor som sa dozvedel, ze je to vlastne zrekonstruovany balkon, ze to Armenci tak robia, aby si zvatsili byty. Ten chalan z Francuzska (Thomas) ma trosku vacsiu izbu a este tu je obyvacka, ale ani sa v nej poriadne neda sadnut. Sice su tu 3 roztahovacie gauce, ale spinave a v katastrofalnom stave. Vsetko je tu rozbite. Pravdaze okrem tych novych skriniek ktore su plne haraburdami po predchadzajucej Thomasovej spolubyvajucej, ktore sa zrazu rozhodla zdrhnut a nechala tu okrem siat vsetky veci.

Vsetky zastrcky su vyhegane, tak radsej na vsetko pouzivam len jedinu jednu, ktora ako tak vyzera. Kupelna a zachod - otras. Premoka strop, ale brutalne. Podla mna to z hygienickeho hladiska vobec nevyhovuje.

toto je strop

A co je "najlepsie", voda tecie 3 hodiny denne, hodinu a pol rano a hodinu a pol vecer, aj to len studena. Nastastie pocas tej doby si mozme napustit taku nadrz, ktora je nad vanou a v case ked netecie voda, pouzivat tu z nadrze. Co je pozitivne, v tej nadrzi sa da voda aj ohrievat. To trva asi 2-3 hodiny. Ked sa to presvihne tak vraj je brutal horuca. Kuchyna je rozmerovo obstojna, rura nefunguje a z troch platniciek ide len jedna, a aj ta je dost zhrdzavena.

Chladnicka taka, ze pamata este Lenina, plna freonu, neda sa poriadne ani zatvorit a takmer nechladi, ale aj napriek tomu stvrtinu objemu v nej zabera velka kocka ladu.

dobre nie? toto je moja najlepsia fotka

No a centralne kurenie, tak su tu len radiatory ze vraj na plyn, rozvody su, ale cinziak (byvam na 8. poschodi) nie je napojeny na plyn. Takze su zbytocne. Mame len 1 elektricky ohrievac. Parkety stare, spinave. Ked AIESECarky odisli, tak som sa este asi hodinu prechadzal po byte a pozeral prekvapene, ze ako toto tu moze niekto povazovat za standardny byt. Ako, to bol taky sok, ze zrazu presla aj unava, aj napriek tomu ze som spal asi len hodinu a v noci pred tym len 4 hodiny. Takze spat som siel az okolo 8 ked sa zacalo rozvidnievat.

Spal som na starej posteli zababuseny do obrovskej deky co som si pozical z vedlajsej izby a spal som celkom dobre az do 15.00. Thomas mal prist o 17tej, tak som chcel mat este trochu casu pre seba. Ked som sa zobudil, tak som zistil ze to nebol len sen a ze to je kruta realita. Vyhlad, na to ze to je ozajstne velkomesto, nic moc. Same panelaky, pricom kazdy vyzera ako nedokonceny, a pritom su uz obyvane. Jednoducho hole panely, omietka ziadna, nieto este farba. Toto boli klasicke 12 poschodove cinzaky. Ale podobne vyzerali aj mensie 5 poschodove cinziaky. Tieto vsak neboli z panelovych blokov, ale kamennych blokov asi 50 x 30 cm. Omietka na nich tiez nebola, pretoze podla domacich ten kamen vyzera dobre a skoda to zakryvat. Aj farbu to ma, taku sedo-oranzovu, takze ani malovat to netreba. Ale mne to aj tak pripada ako nedokoncena stavba predcasne obyvana. A prave toto Vlcak nazyva divna kockova architektura. Viac sa o tom mozte docitat, ked kliknete na odkaz vpravo: Zapisky c. I. Tak som si to vsetko vyfotil, lebo by tomu nikto na Slovensku asi neveril, ze nieco take sa moze povazovat za „standard“.

Ked dosiel Thomas, tak sme sa zhodli na tom, ze sa musime prestahovat. AIESECari uz maju vyhliadnute nejake byty, takze zajtra ideme pozriet jeden byt, trochu drahsi ale je tam voda cely den. Nikdy som si nemyslel ze raz toto bude rozhodujuci faktor pri vybere bytu. Tak dufam ze tam je aj centralne kurenie. Nejako to uz dvaja potiahneme a potom dufam pride dalsi stazista.

Inak v Armensku sa byty rozdeluju na 2 skupiny: „standard“ - ako mame teraz my, a „european standard“ – to co mame doma. Ani som nevedel, ze my – obycajni ludia - byvame v luxuse...

Okolo 18.00 dosla jedna holka a predstavila sa ako Manushak. Lenze Manushak ma matchol a predchadzajuci stazista mi pisal, ze Manushak je chalan a nie dievca. Cize som ostal prekvapeny, a ona tiezJ.

***

match, matchnut – vyraz pre zabezpecenie staze, cize pre firmu studenta, a pre studenta firmu

***

Na privitanie doniesla domace kolace a pobrali sme sa aj s Thomasom von do mesta. Najprv som si zamenil dolare za ich peniaze – AMD (armenian dram), cca 1 SKK = 13 AMD, cize 1000 AMD = 76 SKK. Prve co som si kupil po zmene penazi bola sim karta. Moje cislo bude +374-91-651316. Stalo ma to 3000 AMD (228 Sk, za SIMku a 1000 AMD kredit). Ked som si chcel aktivovat SIMku, bol k tomu po anglicky navod, ze treba zavolat na dane cislo a postupovat podla pokynov, ale ked som zavolal na to cislo tak tam hovorili len po armensky, takze som musel pockat na dalsi den, ked mi to spojazdnia AIESECari.

Od spolubyvajuceho (Thomasa) som sa dozvedel, ze je lahke sa pripojit na net cez telefonnu linku s predplatenou kartou, tak to bola druha vec co som si kupil, kedze na tom hroznom byte je aspon telefon a dokonca aj funguje. Za 1000 dram, ze vraj cca 7 hodin pripojenia na internet cez telefonnu linku (cize dial-up).

Takze takto prebehol prvy den mojej staze. Dost som sa rozpisal, ale bol to pre mna naozaj silny zazitok...