Armenia

http://peter-armenia.blogspot.com
Ahojte a vitajte na mojom blogu venovanom zážitkom z mojej stáže v Arménsku prostredníctvom študentskej organizácie AIESEC.

piatok, novembra 03, 2006

Druhy den – vylet, welcome party

Nedela, 29. 10. 2006

Na druhy den sme sa dohodli, ze ma AIESECari pridu vyzdvihnut o 10.00. Tak som si nastavil budik na mobile na 9.50, ved aj tak budu trochu meskat, aspon sa vyspim. Ked som sa zobudil, Thomas mi hovori, ze uz o 9tej volali a povedal im, ze este spim, takze prichod AIESECarov sa odlozil o hodinu na 11.00. Medzicasom som sa dozvedel ze sme presli na zimny cas, takze som spal o hodinu dlhsie, mobil si cas prestavil automaticky:-)

V tom zavolala Manushak, ze po mna nepride, ale sa mam stretnut s inou osobou pri metro stanici. A mam tam dojst sam. Bolo mi povedane, ze ideme kupit zimnu bundu, pretoze som to predchadzajuci den spominal. Ide sa nakupovat, tak fotak mi netreba. Takze tu bola prva vyzva, dostat sa niekam uplne sam... Nastastie sa mi to podarilo, nezabludil som a podarilo sa mi stretnut s Lilit a Manushak (meno ma zaujimavy preklad z armenciny: fialka) sa pripojila cestou. Lenze vysvitlo, ze to bolo nedorozumenie, nakupy sa nekonaju a namiesto toho ideme na vylet do nedalekej dedinky Echmiadzin, co je nabozenske centrum Armencov a nachadza sa tu starodavny kostol (katedrala), centrum Armenskej apostolskej cirkvi.

Echmiadzin vlastne znamena: tu zostupil. Podla legendy Svaty Gregor, osvieteny, mal viziu, ze tu Kristus zostupil na zem a dotkol sa jej zlatym kladivom. Preto na tom mieste postavili dreveny kostol a miesto pomenovali podla toho. Casom, v 15. storoci na tom istom mieste postavili kostol z kamenov, ktory stoji dodnes. To bola kulturna vlozka:-). A kedze Armensko bol prvy stat, ktory oficialne prijal krestanstvo za svoje nabozenstvo (prvy krestansky stat), tak vraj tento kostol je aj prvym krestanskym kostolom. Ja pisem, len to co mi bolo povedane, tak ak mate ine informacie, mozte na tejto stranke nechat aj komentar. Inak maju pekny zvyk, ze z kostola sa vychadza spiatocky, aby sme sa Bohu neodvracali chrbtom. AIESECarky mi kupili tenucku sviecku za par drobnych, tak sme si vsetci traja jednu zapalili.

Cestou sme sa este zastavili v dalsom kostole, kde taktiez palili sviecky, ale ze vraj sa v jeden den nesmie zapalit sviecka v roznych kostoloch. V jeden den iba v jednom.

Kedze som si myslel, ze idem nakupovat, tak som si nevzal fotak, tak sa sem urcite este raz vratim, aby som si to tu vyfotil. Oplati sa to.

A este som zabudol spomenut cestu tam. Takze tam sme sli busom, ktory bol fakt taky pomaly ako opisuje Vlcak. Vlcak, vlastnym menom Michal, bol AIESECar, ktory bol pred 3-4 rokmi v MC Armenska (narodna uroven AIESECu v Armensku). Ak si chcete precitat jeho zazitky a postrehy, ponukam vam odkaz na liste na pravej strane pod nazvom: Armensko (alebo zapisky zdiveleho cestovatela c. I., II. a III.).

Naspat sme sa uz viezli v mini buse, ktore domaci volaju marshrutky. Celkovo o doprave v Jerevane sa vyjadruje Vlcak mimoriadne presne (takze blizsie info o doprave v Zapiskoch c. 1) a chcem potvrdit kazde jeho slovo co sa tyka pravidiel dopravy. Ak by ste chceli vediet ako znie Jerevan, tak to je: tuu, tu, tu-tuu, .... jednoducho trubenie hlava-nehlava, ako keby tym nieco urychlili... Budem sa snazit ten zvuk aj nahrat, takze mozno neskor ho sem dam na stranku.

A este stoji za zmienku ich pismo. Ako som sa dozvedel, ich pismo je uplne unikatne, ziadna ina krajina ho nepouziva. Armenska abeceda ma okolo 39 znakov a pre neskusene oko (cize aj pre mna - zatial) vyzera asi takto:

mmnhumnrjhmn mnunhrmj mmunnjmhmr nnumpjmnhm uuumnujuun

a tak dalej, cize slova dlhocizne a krasne zaoblene:-)

Ked sme sa vratili do Jerevanu, trochu sme sa poprachadzali po ulickach az sme sa dostali na Republikanske namestie. Velke ovalne nameste, dookola same obrovske a architektonicky naozaj krasne budovy (budem sa snazit sa ich vyfotit cez den, aj v noci – poziciam si stativ od spolubyvajuceho:-). No a v tych budovach sidlia Ministerstvo zahranicnych veci, Ministerstvo financii, Ministerstvo dopravy (alebo nieco podobne) a dva velmi prestizne hotely. Uprostred pravdaze nechyba fontana, kvety a kopa ludi. Ale ze vraj ich je podstatne menej ako v lete.

Po tomto som sa vratil na byt, najest sa, oddychnut si a pripravit sa na Welcome party, na ktorej mala byt aj Global Village.

***
Global Village – AIESECarsky vyraz pre udalost, v ramci ktorej domaci, aj zahranicni (cize ja) maju prezentaciu svojej krajiny a to nejakym typickym jedlom, pitim a vsetkym moznym co pride pod ruku a co sa da prezentovat ako typicke pre danu krajinu.
***

Pri takejto udalosti Slovaci varia halusky, ale kedze to malo byt v najakom klube (podniku) tak tam sa to nehodi. Preto som zbalil jednu Demenovku, Figaro cokolady, najake Horalky, BonPari, slovenske pohladnice, hokejovy dres (ze si ho tam obleciem) a nejake darceky pre tych, ktori ma matchli, no a pravdaze fotak.

Az na mieste som sa dozvedel, ze sa to konat nebude, ze to radsej usporiadaju, ked budu moct prist aj ostatni clenovia AIESEC. Takze tu flasku som si odlozil na neskor, ostatne som vybalil.

Na party uz cakalo asi 8 AIESECarov (same dievcata, neskor dosli asi 3 chalani) a rozni ini ich zahranicni kamarati. Ja som dosiel okolo 19.30.

Na zaciatku bol kratky prihovor na privitanie a predstanevie ostatnym.

Hned sa ma spytali co si dam. No a kedze som bol v prvom rade smadny, tak som si dal pivo. Maju len flaskove, a aj to len tretinkove. Za cenu 500 dram (38 Sk) je to dost vela. Hned na zaciatok kedze vedeli ze som AIESECar, tak mi pustili AIESEC dance a musel som odtancovat Cotton Eye Joe:-). Ale bolo to od nich mile. Potom si este sami pre seba pustili nejake ine, ktore som nepoznal

a preto som sa uz venoval ostatnym a hlavne dalsiemu a jedinemu stazistovi zo Svedska, ktory sa vola Petter. Vysoky odo mna o hlavu, dynamicky, trochu zarasteny a v kuse si zo vsetkeho robi srandu.

to ten blesk bol silny...

Podla ostatnych je az prilis funny. Tu su niektore jeho vyroky:

Petter: „Za 5 mesiacov som vystriedal 5 bytov. Cize vitaj v Armensku...“ (asi viete preco...)

Petter: „Armenske dievcata su slusne dievcata, nepiju, nefajcia a su doma este pred jedenastou.“

A to bola fakt pravda, po desiatej sa zacali vytracat a o 22.50 sme v podniku z nasej partie ostali len 5 zahranicni. Cize ja, a ostatnych 4 v skratke predstavim:

Petter zo Svedska – AIESEC stazista, uz tam je asi 5 mesiacov a zostane do konca decembra. Pracuje na univerzite a uci tam business English. Hovori strasne rychlo a este s takym cudnym prizvukom, ze stale musi opakovat co povie lebo mu nerozumieme na prvy krat.

Mna preto pochvalili ze mam peknu anglictinu:-)

Thomas z Francuzska – moj spolubyvajuci, ktoreho tiez pozvali. Ma Armenske korene, ale nema tu ziadnu rodinu. Prisiel sem pracovat len preto ze mu niekto povedal ze ma Armenske priezvisko a ci by preto nechcel ist tam pracovat a on povedal, ze preco nie. A tak tu uz je od maja a zostane do juna 2007. Kvoli praci je dost rozlietany po dvoch mestach – v Jerevane a nejakom dalsom, kde doteraz travil 4 dni do tyzdna a ked dosiel sem do Jerevanu tak bol stale vonku s niekym, cize v tomto byte v podstane len prespaval. To preto mu to doteraz nevadilo. Ale uz tu bude travit viac casu tak sa aj na moj podnet chce stahovat.

Christoph z Nemecka – stazista cez inu organizaciu IAESTE, ale neviem kde robi.

Claudia z Rakuska – tiez stazistka cez IAESTE, a robi v Austrian Airlines tu v Jerevane.

Nemal som moznost ich este velmi spoznat ani sa s nimi porozpravat, lebo hudba v tom klube bola strasne nahlas, a tak sa len tazko mohli rozpravat len ti co sedeli vedla seba, dokonca niekto vybral aj kus papiera a zacali si pisat odkaz, lebo sa nepoculi. No a jeden rozdiel oproti Slovensku bol aj tu. Na konci ked sme odchadzali ucet bol nulovy. Kazdy si svoje vyplatil pri odchode a nemuseli doplacat ti co odchadzali na konci. To je velmi pozitivne. Naspat domov sme sa zviezli taxikom za 800 dram, kedze o 11 prastalo chodit metro a marshrutky boli uz tiez len pomenej a ktovie ktora by sla nasim smerom, kedze nikde nie je ziadny plan a poriadok v linkach marshrutiek. Domaci ich vedia tiez len tak zbezne zo svojich dlhorocnych skusenosti, ktore sa asi predavaju z jednej generacie na druhu:-).

To uz bolo takmer polnoc a na dalsi den som mal ist prvy krat do firmy.

Menovky: , ,