O druhom vikende

Sobota, 4. 11. 2006

Druhy vikend sa zacal dost zle. Vlastne zacalo to uz v piatok vecer, ked mi sefka len tesne pred odchodom prisla povedat, ze vo firme chodia obycajne do prace aj v sobotu na pol dna. Pricom tie 4 hodiny su flexibilne, takze mozem prist bud rano, alebo popoludni. Niektori chodia radsej „rano“ na 9.30, ale ona preferuje radsej prist popoludni. Je to kvoli americkym klientom ktori maju minimalne o 8 hodin menej a ked im potrebuje volat, tak musi volat popoludnia z vecer aby ich zastihla v normalnom case.

Takze som sa rozhodol prist do prace v co najskorsom case, cize na 9.30 – pretoze este nemam vlastny kluc od kancelarie. Hned som si zobral aj fotak, aby som sa uz nemusel vracat na byt a mohol ist hned do mesta, do centra Jerevanu, pretoze som tam este nebol. 4 hodiny nastastie ubehli dost rychlo a ked som odchadzal, rozlucil som sa so slovami, ze idem na prehliadku mesta, pozriet pamiatky a tak (v ang. je to len jedno slovo – sightseeing). Ked som konecne vypadol z budovy, najprv som si pozrel okolie firmy. Zistil som, ze nasa firma je v budove Rusko - Armenskej Univerzity, len mame iny vchod, pricom v tejto casti sidli viacej malych firiem. Campus univerzity tvori maly park s fontanou a lavickami a dokonca s vonkajsim „staro-greckym“ divadlom. Budova Univerzity sa nachadza na kopci. Do prace chodim peso a je to asi 20 minut stale do kopca. Takze na vrchu je celkom pekny vyhlad, az na to ze to mesto nevyzera az tak krasne, lebo vyhlad je vlastne na panelakovu cast typu „Petrzalka“, pricom tieto panelaky su z vonkajsej strany v katastrofalnom stave. Uz som o tom pisal v casti „Prichod“.

Fotky Univerzity a vyhladu z tohto miesta najdete tu.

Potom som sa stretol s so svedskym stazistom (Petter) a on so mnou presiel hlavnu ulicu Abovian, ukazal mi hlavne orientacne body a stretavacie miesta, operu a kaskadu. Takze poporiadku. Toto mala byt praca AIESECarov, ale kedze v tomto case nikto na mna nemal cas, tak mi ukazal centrum prave Petter, kedze je tu uz 5 mesiacov. Az tu som si uvedomil, ze Jerevan je fakt krasne mesto, len sa musite prechadzat prave v centre, aby ste k tomuto poznatku dosli. Lebo tam kde byvam ja, tak to je betonova dzungla, kde su v prave auta a chadci, aj psi musia kluckovat pomedzi auta. Tu v centre je to uz trochu lepsie, aj ked tradicne trubenie ani tu nechyba, ale aspon sa da spolahnut na semafory. Cele centrum je obkolesene 4 ulicami (modrou farbou), jedna z nich sa vola Moskovyan, ktore spolu vytvaraju takmer spojeny kruh okolo celeho centra. Po takmer celej pravej polke tohto velkeho kruhu sa tiahne park, ktory je plny kaviarniciek.

Na lepsie predstavenie tu je mapa centra s farebne vyznacenymi hlavnymi ulicami.

Na pravej liste je dokonca aj odkaz na Jerevan na GoogleMaps – podrobne a realne satelitne snimky mesta aj krajiny.

Uprostred sa tiahne najznamejsia a najdrahsia ulica Abovian (cervenou farbou). Tu sa nachadzaju rozne obchody a drahe restauracie, nejake univerzity a tak. Naozaj pekna ulica... No a tu byva aj Petter. Nejakym zazrakom a hlavne vdaka znamosti s Claudiou, sa mu tu podarilo najst ubytko. V poradi piate za 5 mesiacov.

Ta potom usti na obrovskom namesti – Republic Square (Republikanske Namestie) – zelenou dole. Uz som pisal, ze sa tu nachadzaju budovy 3 ministerstiev a 2 najznamejsich hotelov, uprostred pravdaze velka fontana a kruhovy objazd. V tom case vsak bolo dost zamracene, takze fotky by vysli dost pochmurne, tak som odfotil len dlhu bielu limuzinu novopecenych mladomanzelov, ktora tam v sprievode mercedesov, bavorakov a hammerov urobili asi 5 koleciek, pravdaze trubiac a potom odisli prec. Ale asi o 5 minut dosla dalsia kolona mladomanzelov. Ale uz nie tak grandiozna:-) Sem sa vyberiem na buduci vykend ked bude lepsie pocasie na fotografovanie. Odtialto sa uz stavia nova ulica, Northern avenue (severny bulvar / trieda) – ruzovou farbou. Cize uprostred Jerevanu u rozkopane asi 4 bloky, stare budovy zrucali a uz vo velkom stavaju nove, moderne budovy a vlastne celu novu ulicu. Postupuju velmi rychlo. Takze sa po nej este neda prechadzat, lebo je obkolesena plechovym plotom a museli sme prejst cik-cak malymi ulickami az sme sa dostali na Freedom Square (Namestie slobody) uprostred ktoreho stoji budova opery. Za nou maly kruhovy objazd obkoleseny parkom a za tym zase dalsi park a potom nasleduje velky kopec na ktory vedu dlhocizne svojite schody (Kaskada – svetlohnedou farbou). A od kruhoveho objazdu sa tiahnu dalsie 2 ulice v pravom uhle – tyrkysovou farbou.

Ked sa toto velkolepe dielo dokonci, tak centrum bude rozdelene na 2 polky uplne zdola od Republic Square, Northern avenue, Freedom square, parkom a Kaskadou. A to cele obkolesene vnutornym okruhom mesta. Podla mna to ma nadhernu a jednoduchu logiku, narozdiel od zvysku mesta na juhu a na severe, kde byvam aj ja. Tie casti sa daju nazvat len dzunglou. Ale stred je fakt velkolepe dielo. Ten pan co to navrhol ma dokonca svoju sochu v parku pod Kaskadou.

Skoda, ze bolo fakt zamracene, inak by som to vyfotil. Ale aspon uz mam program na dalsiu sobotu... Vsetko to cele prejdem a vyfotim.

Od kruhoveho objazdu pri Kaskade sa tiahne dlha ulica (Marshal Baghramyan avenue), ktora konci na malom namesti, kde je aj posledna zastavka metra. A ja byvam asi 8 minut peso od tejto stanice metra este na sever. Ale neodporucali mi vybrat sa tam peso, hlavne ked metro stoji 50 dram (3,50 Sk). Trat metra je vyznacena ciernou ciarou.

No a tento den po dlhej prechadzke s Pettrom sme zakoncili na pive, kedze sme potrebovali doplnit tekutiny. Potom sme sa vybrali k nemu na byt. Jeho spolubyvajuci Christoph z Nemecka mal prave nejake zaludocne problemy, tak skoro cely den prespal a preto sme sa len ticho rozpravali v kuchyni asi 2 hodiny, kym sa Chris zobudil. Tak spolocny vecer sme zakoncili polievkou v nedalekej restike, a filmom z Chrisovho notebooku. Skoncili sme okolo pol noci. Kedze metro konci o jedenastej musel som si zavolat taxik. Nastastie som sa po anglicky horko tazko dohovoril a odvoz ma stal len 600 dram (45 Sk). Rychlo som potom zalahol, kedze na dalsi den bol naplanovany vylet a stretevku sme mali o 9.00 na 3. metro stanici pocitajuc zhora.

Nedela, 5. 11. 2006

Cize spal som asi 6 a pol hodin. A takto vyspaty som sa dostavil o 8.55 na danu stanicu, pricom predtym som si este stihol kupit vodu a nejake jedlo na dany vylet. Z bytu som zobral Disko a kupil som si pecivo z listkoveho cesta a mineralnu vodu.

Nasim cielom boli 2 miesta: Garni a Geghard. Na okraj Jerevanu sme sa v pohode dostali autobusom a do Garni sme sa zviezli marshrutkou. Od metro stanice sme vyrazili styria (ja, Petter, Chris a AIESECarka Manushak) a na okraji Jerevanu sa pridali dalsi 4 miestni. AIESECarka - Marianna s priatelom a dvaja ich kamarati. A tak sme boli osmi.

Garni

Nadherny chram postaveny v style antickeho Grecka s trojuholnikovou strechou a vysokymi stlpmi dookola. Bol prvykrat postaveny v 1. stor. pred nasim letopoctom. Ked Armensko prijalo Krestanstvo v roku 301 AD, Armensky panovnici tento chram pouzivali ako letne sidlo. Povodny chram vsak bol zniceny najazdom Arabov, ale bol znovu postaveny na zaciatku 10. stor. V poradi druhy krat znicili chram Turci v roku 1638 a to co ostalo po Tureckom najazde bolo znicene mohutnym zemetrasenim v r. 1679, cize len 41 rokov po Turkoch. Nastastie bol chram kompletne zrekonstruovany. Rekonstrukcia trvala 8 rokov (1970-1978) a chram stoji doteraz navstevovany denne turistami z celeho sveta.

Takze toto bola druha kulturna vlozka:-). A fotky najdete tu.

Ked sme dosli na toto miesto, presli sme starovekou branou, zaplatili maly poplatok za vstup a v dialke sme videli malicky chram, no ako sme sa priblizovali, tak chram rastol a rastol. No, poviem vam, je riadne vysoky, ale ta miestnost vo vnutri nic moc. 1 obycajna miestnost:-), ale zvonku je to majestatne. Chramu naozaj dejiny nepriali, nastastie sa stale nasli ludia, ktori ho chceli uchovali pre dalsie generacie.

No a okolie chramu. Po anglicky je to „breathtaking!“, cize dych beruci, fakt. V podstate stoji takmer na okraji skalneho utesu, pod nim hlboka roklina a za nou sa tiahne vysoke pohorie. Este vyssie ako je polozeny tento chram. Ved kuknite fotky:-)

Ked sme odchadzali, tak som si este odfotil tetu co predavala armenske speciality. Vlasske orechy navlecene na snurke a zabale (alebo poliate) niecim ako dzem, alebo sirup. Nieco medzi tym. Potom to stvrdne a vyzera to celkom ako karamel. Teta to ma uplne na pravo. Kupil som si to, aby som ochutnal. A kedze to chrumkalo, tak my, zahranicni sme to nazvali armensky snickers:-) A nalavo od toho je dalsia specialita. Je to sladky lavas (armensky chlieb). Toto je takisto nieco ako sirup (vlastne tenka vrstva sirupu na velkom plechu), ktory ciastocne stvdol, potom sa skrutil do tohto tvaru a nechal sa uplne vytvrdnut. Neviem ci to vidno na obrazku, ale su tam z toho rozne farby podla sirupu, ktory sa na to pouzil, ci uz marhulovy, malinovy, slivkovy a podobne.

Z Garni sme sa zviezli taxikom do Geghardu. Pesia tura by trvala asi hodinu a pol ale Chris po predchadzajucom prelezanom dni sa na to necitil, tak sme sli 2 taxikmi za 250 dram za kazdeho.

Geghard

Tento (muzsky) klastor bol kedysi nazyvany Jaskynny klastor, pretoze bol postaveny na skale a ciastocne aj do skaly, pricom v uboci tohto pohoria su viacere jaskyne. Sucasne budovy sa datuju do 10. az 13. storocia, ked sa klastor premenoval na Geghard, co po armensky znamena kopia. Nazov pochadza od kopie, vraj ktorou bol bodnuty ukrizovany Jezis Kristus a ktora tu bola uchovavana dlhy cas ale teraz sa nachadza v Muzeu Katedraly v Echmiadzine. O tejto Katedrale som uz pisal, bol som tam hned na druhy den po prichode.

Pozrite si galeriu obrazkov z tohto nadherneho miesta.

Na tomto posvatnom mieste takmer vsetko prinasa za urcitych podmienok stastie a to, co si dotycny pred tym zazela. Tak zacnem hned prvou vecou.

Este pred vchodom na nadvorie katedraly su v stene skaly male stvorcove otvory asi vo vyske 4 metrov a vo vzdialenosti asi 6 metrov. Ten kto hodi kamienok do toho otvoru a kamienok tam aj ostane, tak sa mu dane prianie splni. Kuknite fotky, ako tam ludia hadzu kamienky. Vobec to nie je lahke, niektorym to vobec neslo. No mne sa to podarilo raz pri prichode a druhy krat pri odchode:-) A co som si prial? To je samozrejme tajomstvo, ale mozem prezradit, ze sa to tyka mna a mojej milovanej Stanky:-)

Po druhe. Ten, kto tu zapali sviecku, tak ako v Echmiadzine, prihovara sa vtedy k Bohu, ktory ho moze vypocut a splnit mu jeho zelanie. Armencania su vsetci veriaci a 95 % patri k pravoslavnym krestanom.

Po tretie. V kostoloch su male kaplnky, kde sa pravdaze zapaluju sviecky a ako tak steka vosk dole, casom sa steny pokryli vrstvou vosku. A ten kto na stenu „nalepi“ kamienok a pritom si nieco zazela a zaroven sa ten kamienok tam udrzi, tak by sa mu to zelanie malo splnit. Takze aj toto sa mi podarilo:-) Zial tato fotka nevysla...

Po stvrte. Za tymto chramom su stromy a kriky povesane kadejakymi kusmi latky. Ten, kto tu uviaze kusom latky uzlik na konari stromu, alebo kriku a pritom si nieco zela, tradicne by sa mu to malo splnit. Na obrazku vidno jeden krik obvesany vacsinou vreckovkami a satkami roznych farieb.

Toto miesto sa slovami opisat neda, preto si radsej pozrite tie fotky. Ale ked sme sa vracali na parkovisko dole pod chramom, tak tam zase tety predavali uz spominane specialitky, male suveniry s motivom tohto chramu a tie velke bochniky co teta drzi v ruke a ktory sa podoba polskemu syru, ktory predavaju poliaci na svojich trhoch. Tento bochnik je vsak zo sladkeho cesta s nejakou sladkou plnkou. Bolo to vsak prilis velke aby sme si to kupili. Bolo tam asi 15 stolikov a vsetky tie zeny predavali v podstate to iste (sladke bochniky, armensky snickers, sladky lavas a este nejake susene ovocie). To som ani studovat nemusel, aby som povedal, ze toto je prilis velka konkurencia na efektivny predaj svojich domacich vyrobkov na tak odlahlom mieste ako je toto. A to aj vtedy ked je toto miesto pomerne casto navstevovane nielen turistami ale hlavne domacimi cez vikend. Je to nieco podobne ako ist v sobotu, alebo v nedelu do kostola, tak oni chodia sem. Cele rodiny, bud autami, alebo organizovanymi marshrutkami.

Naspat do Jerevanu sme sa uz dostali priamo bez prestupu pravidelnou marshrutkovou dopravou, ktora odtialto vyraza priblizne v hodinovych internaloch.

Takze takto prebehol moj druhy vikend.