O pecive

10. 11. 2006

Ti, co ste videli film Forrest Gump, mozno si spominate na jeho vyrok (vo filme ho spominal viac krat): „Zivot je ako bonboniera. Nikdy nevies, co ochutnas.“

Ja by som tento vyrok preformuloval na armenske podmienky. Armenske pecivo je ako bonboniera. Nikdy nevies, co ochutnas.

Tak napr. som si uz viac krat kupil klasicku tasticku z listkoveho cesta a ocakaval som, ze vo vnutri bude nieco sladke, bud makova, orechova alebo klasicky dzemova plnka. Ale nie! Namiesto toho prisla asi po 4. zahryznuti slana syrova chut. Nie ze by to bolo zle, len som to jednoducho necakal. Dokonca to ani syrovu plnku nemala, alebo som ju ja nenasiel. Ten syr bol asi zamiesany do cesta. Neskor som sa dozvedel, ze toto je typicky Gruzinske jedlo. A na tutu cudnu kombinaciu (listkove cesto + slany syr) som natrafil v roznych formach, bud tasticky, buchty, alebo male rolky. Dokonca do listkoveho cesta v tvare malych roliek davaju aj parky. A potom je to nieco ako zapeceny hot dog v listkovom ceste:-)

Inokedy som si zas kupil obycajne zemle, kedze rozky tu nemaju. Doma som si nachystal k tomu maslo, sunku, syr, kecup, paradajky, uhorky. Ochutnam zemlu, a bola to brioska, cize sladke pecivo, len nemala na vrchu mak. Dokonca v nej boli aj hrozienka, no tak som sa potesil:-) Nakoniec som si ju potrel len maslom, lebo to ostatne nachystane sa k tomu nehodilo. Nikdy by som neveril, ze sa raz tak potesim brioske s maslom na veceru... Aj to sa stava. Hlavne tu.