Armenia

http://peter-armenia.blogspot.com
Ahojte a vitajte na mojom blogu venovanom zážitkom z mojej stáže v Arménsku prostredníctvom študentskej organizácie AIESEC.

piatok, novembra 03, 2006

O potravinach

2. 11. 2006

Hned prvy den co som si kupil aj SIMku, isle sme pravdaze nakupovat (to musime stale v malych davkach, kvoli chladnicke... ) tak som si kupil len take nevinne veci, take ako mame aj na Slovensku: chlieb, maslo, salamu, syr (predavacka mi dala aj ochutnat, no a kedze bol taky ako zo salasa pri za Presovom – slany – tak som si kus kupil), mineralnu vodu vo flasi. No a ked som toto zjedol, na druhy den zacala sa moja hnacka. Na tu som sa pripravil uz na Slovensku a kupil som si lieky. Zacal som ich brat podla pribalovej informacie – v prvy den liecby dieta, nic nejest, len pit, a na dalsie dni som si kupil uz len obycajny chlieb a ovocie: banany, granatove jablko, kivi a jedno cudne ovocie, ktore vyzera ako velka paradajka, je to oranzove, ale kozku to ma hladku ako jablko. Vo vnutri to ma 3 kostky velke ako ma slivka, alebo mathula, ale tvrdostou su ako jadierka z jablka. Tento mix mi predavacka na trhu dala najprv ochutnat, a az potom som si to kupil. Uz som presiel aj na ich lieky proti hnacke. Na nazov toho lieku som sa opytal svojej sefky, ale nebola si ista v nazve, tak sa opytala nejakej kolegyne. Pravdaze to poculi vsetky zeny v kancelarii a zacali sa nad tym usmievat. Jednoducho trapas. Este aj na dalsi den sa pytala jedna, ci mi je lepsie... Beriem ich uz asi treti den a nic, stale trva. Este tomu davam den, potom prejdem zase na slovenske. Aj ked nechapem, ze z coho to mam ked uz treti den jem len ovocie a cisty chlieb, mozno este horalku som si dal, co som si doniesol z domu.

moja vecera

Co sa tyka obchodov, tak tu ziadne supermarkety typu Tesco nenajdete. Su tu len male predajne takmer na kazdom druhom rohu na prizemi panelakov a obytnych domov, alebo v malych unimobunkach postavenych na chodniku. Blizko nas, kde byvam je jeden vacsi obchod, ale ked som tam vosiel tak tam predavalo asi 6, alebo 7 sukromnikov, kazdy to svoje, jeden ovocie, druhy zeleninu, treti cukrovinky, stvrty pecivo, piaty alkohol, siesty cestoviny, ryzu a podobne. Mozno som na nieco este zabudol. A u kazdeho sa plati osobitne.

Na stvrty den ma sefka zobrala do nedalekeho fastfoodu (predajne rychleho obcerstvenia), co vobec nebolo blizko a to len preto, ze mi chcela ukazat nieco typicke. Bolo to typicky gruzinske jedlo: arabsky chlieb – ale surove cesto rozvalkane na placku (velkost taniera), potreta masovo-koreninovou zmesou (podobne tomu co davame na spagety) a potrete to potom supli do rury na par minut. Potom sme to zlozili na stvrtinu a jedli. Po troch som mal dost. Bolo to celkom dobre. No typicky armenske jedlo este sice neviem co je, ale odvazim sa to jest az asi o tyzden, ked sa znormalizujem:-).

Co sa tyka pitiva, uz som pisal, ze som ochutnal ich pivo. Je flaskove a maju zda sa mi ze len 2 druhy. Ale mozno to platilo len pre ten podnik. To som nepochopil. Ale treba uznat ze je take dobre ako to nase, aj ked trochu drahe. Dalej je Armensko zname svojimi konakmi. To som zatial nemal moznost ochutnat, ale uz doma som slubil doniest aspon jednu flasku. Su tu pravdaze aj kvalitne vina, a v susednom Gruzinsku maju dokonca take co sa podoba nasmu tokajskemu.

a takto sa pripajame na internet - cez telefonnu linku. toto je Thomas