Armenia

http://peter-armenia.blogspot.com
Ahojte a vitajte na mojom blogu venovanom zážitkom z mojej stáže v Arménsku prostredníctvom študentskej organizácie AIESEC.

pondelok, marca 26, 2007

O dvadsiatom prvom vikende


18. 3. 2007
Nedela

Plan na tento den bol jednoznacny. Jazero Sevan. Ale kedze cely tyzden prsalo a v sobotu dokonca aj snezilo – uprostred marca – AIESECari vyhlasili, ze na Sevan nejde ziadna marshrootka, cize sa tam nemame ako dostat, a ak by sme sa aj dostali, tak tam bude riadna kosa. Preto navrhli zostat v Jerevane, navstivit muzeum historie a urobit prehliadku mesta. V pohode program, az na to, ze to muzeum som uz videl a mesto som mal uz davno prechodene krizom-krazom. Pre Yuana, ktory z mesta nevidel este takmer nic, to bol program akurat, no ja som si urobil svoj vlastny. S novym znamym, ktory je tu asi mesiac – Petrom z Madarska – sme si urobili vylet na Tsakhkadzor. Peter je dobrovolnik EVS (European Volunteer Service) a uci anglictinu v jednom detskom domove, pricom doma studuje za ucitela. Vie celkom dobre po rusky a tak pozistoval lacne spoje na Tsakhkadzor. Marshrootkou cca 50 km len za 500 dram (cca 39 Sk) - za cenu jedneho piva v bare.

Okolo jedenastej sme sa stretli na mieste, odkial vyrazaju „dialkove“ marshrootky danym smerom. Vzdy ma tu udivoval cestovny poriadok – ziadny – len cakat na dane cislo marshrootky a dufat, ze nebude prepchata. No tentoraz nam vodic povedal presny cas odchodu – 12.00. Tak sme mali hodinku casu. Ale kedze sa zacali pomaly schadzat ludia, radsej sme si sadli dnu, aby sme mali miesto. Nas sofer v pohode kecal a fajcil s ostatnymi sofermi. Obcas nakukol dnu, ci je uz dost ludi na odchod a ked videl, ze marshrootka je poloprazdna este aj o 12.00, zapalil si v pohode dalsiu cigaretku. Nejakym zazrakom vsak dobehli dalsi ludia a o 12.25 vyrazila nasa plne obsadena marshrootka.

Hodinova cesta na sever, do hor, bola vcelku dost nudna. V malickom priestore natlacenych 16 ludi, ktori vystupili v mestecku Hrazdan, odkial je Tsakhkadzor len na niekolko kilometrov.
Tsakhkadzor, ako som uz pisal v decembri, ked som tam bol s kolegami z prace na „firemnej oslave“, je v zime lyziarske stredisko a centrum roznych inych sportov v lete. Vtedy nejak vela snehu nebolo, ba dokonca niektore kopce boli uplne bez snehu, tentoraz to bol uplne iny zazitok. Zistil som, ze sme vtedy boli ubytovani v sportovom centre, ktore sa vyuziva hlavne v lete a lezi par kilometrov od rovnomennej dedinky Tsakhkadzor, hned za kopcom. Lyziarske stredisko je vsak presne opacnym smerom a odtial, kde sme boli v decembri, vobec nie je vidno. A tak som mal z toho „lyziarskeho strediska“ dost zmiesane pocity, kedze som naokolo nijake vleky ani nevidel. Ale su tam:) Nasli sme ich.

Marshrootka nas vyhodila uprostred dediny (mestecka), kde sme sa miestneho policajta spytali na cestu. Ta, ze vraj „4 kilometre tamtym smerom“. Mimochodom, v tu nedelu bolo v Jerevane celkom slnecno, ale ked sme tam vystupili, cakala nas kosa a sneh. Ani som netusil ze tuto sezonu este uvidim sneh. Po kratkom peskovani a „kratkom“, asi hodinovom obede uprostred cesty v jednej turistickej restike s nadpriemernymi cenami, sme konecne dorazili na upatie vrchu s lanovkami.

Je to brutal vysoky kopec s perfektnymi, troma nadvazujucimi stvormiestnymi lanovkami, ktore postupne vedu az na vrchol. Prva lanovka zacina vo vyske 1969 m.n.m. a posledna konci vo vyske 2819 m.n.m. (celkove prevysenie 850 m), celkova dlzka lanoviek 4149 m a celkova dlzka zjazdovky 7,2 km! A co je najlepsie, sedacky lanovky su vyhrievane:) Neviem, ci aj na Slovensku, ale tu to bolo prijemne prekvapenie.

zaciatok . . . . . koniec . . . . . . . dlzka lanovky . . . dlzka zjazdovky
1. lanovka
1969 m.n.m. . . . 2234 m.n.m. . . . 1137 m . . . . . . . . . . . . 2300 m
2. lanovka
2234 m.n.m. . . . 2485 m.n.m. . . . 1388 m . . . . . . . . . . . 2200 m
3. lanovka
2485 m.n.m. . . . 2819 m.n.m. . . . 1624 m . . . . . . . . . . . 2500 – 2700 m

Za tisic dram sme si kupili listok na lanovky. Vyviezli sme sa na prvu tretinu, kde sme zistili, ze dalsie lanovky uz nepremavaju, kedze bolo „pre nich uz dost neskoro“! Cudne bolo, ze ich zavreli este pred piatou popoludni, pricom este stale – spolu s nami – prichadzali novi a novi lyziari. My dvaja sme tam boli jedini, co sadli na lanovku bez lyzi. Nemohli sme ist vyssie a dokonca aj vyhlad sa pokazil, pretoze prave zacala snehova vichrica. Tak sme sadli do restauracie v 1. tretine kopca. Zvnutra celkom pekna a celkom prazdna restika. Dali sme si caj aj s vysokohorskou prirazkou za 500 dram – tolko nas stala cesta z Jerevanu. Potom sme sa zviezli dole a odpeskovali sme si 4 km naspat. V polke, ked som sa obzrel, cakalo ma dalsie prekvapenie. Perfektny vyhlad, kedze snehova vychrica presla. Cize ma naramne potesilo, ze tam hore sme vymakli prave tu hodinku, co bola znizena viditelnost.

Celkovo hodnotim tento lyziarsky komplex velmi dobre. Pekne a dlhe zjazdovky s moznostou „vystupit“ na troch roznych urovniach, vyberu z roznych alternativnych trati, vyhrievane sedacky a pocas roka dlhodobo vyborne lyziarske podmienky. Aj ked ceny su asi nastavene skor pre turistov pripravenych na utracanie. 7 000 dram (okolo 550 Sk) je na armenske pomery trochu vela. Co nam potvrdila aj jedna Spanielka, ktora sedela smerom hore na sedackach vedla nas. A ked by som k tomu mal priratat pozicanie lyzi a lyziarok, tak sa to kludne vysplha aj na 15 000 na den. Miesti obyvatelia tohto mestecka tu asi vela moznosti na zabavu nemaju, ale za to maju sneh asi pocas 5 mesiacov (ak nie viac). Mozu sa lyzovat kazdy vikend, cez prazdniny kazdy den, len neviem ci tie ceny platia aj pre nich a ci si to mozu aj dovolit. Alebo maju pre nich specialne ceny? Alebo je to tak, ze tu kazdy kazdeho pozna a cez bratranca kamaratovej manzelky sa da vselico vybavit...? Neviem.

Ked sme dosli na autobusovu zastavku, zistili sme, ze posledna marshrutka odtialto uz odisla. Tak sme sa vybrali do nedalekeho mesta Hrazdan taxikom, ze odtial sadneme na „lacnu“ marshrutku, kedze odtial vyrazali smerom na Jerevan este aspon 3. Ale taxikar nam pohotovo ponukol odvoz rovno do Jerevanu a to za celkom slusnu cenu 4000 dram, cize 2000 pre jedneho. Taxik do Hrazdanu by bol za 500 a marshrootka do Jerevanu dalsich 500. Za dalsiu tisicku sme vsak mali komfort a v porovnani s ostatnymi dopravnymi moznostami rychly odvoz rovno domov.

Tu su fotky z vyletu aj s mapkou lyziarskych tras.

Menovky: , ,