O politickej, ekonomickej a hospodarskej situacii v Armensku

Vnutropoliticka situacia v Armensku a faktory medzinarodnej politiky, ktore na nu vplyvaju, postavenie a vyznam Armenska v kontexte svetovej politickej sceny:-)
...diplomovka na politologiu ako vysita...

28. 2. 2007

Sice trosku vaznejsia tema, ale netreba sa bat, nie je az taka strasna ako naznacuje jej podnadpis.

Hospodarstvo

Jerevan je veduce priemyselne, kulturne a vedecke centrum Kaukazskeho regionu, centrum polnohospodarskej vyroby.
Bohate loziska nerastnych surovin (rudy farebnych kovov) su zakladom pre veduce hospodarske odvetvie, a to spracovanie kovov. Priemysel v Jerevane sa sustreduje na produkciu kovov, strojarstvo, elektrickych zariadeni, tiez chemicky, textilny a potravinarsky priemysel. Dlhu tradiciu ma remeselna vyroba (tkanie kobercov, zlatnictvo). Na sopecnych horninach vznikli urodne polia.* Pestuje sa na nich bavlnik, vinic, tabak, citrusy a marhule. Svetoznáma je vyroba vina a konaku v Jerevane a jeho okoli.
Armeni radi poukazuju na fakt, ze Winston Churchill vzdy pocas medzinarodnych konferencii uprednostnil armenske brandy pred francuzskym. Rovnako i armenske vino, ktoreho produkcia bola obmedzena pocas protialkoholickej kampane Mikhaila Gorbachevova (v 80-tych rokoch), je dnes opat v kurze a prekvapuje svojou zaujimavou vonou a chutou.
Trosku statistiky Armenskeho hospodarstva:
polnohospodarstvo 23,4%
priemysel 35,1%
sluzby 41,5%

*Krajina je hornata a nachadza sa v nadmorskej vyske minimalne 500 m.n.m. Najnizsie polozene miesta su prave v okoli Jerevanu a na juh od neho. Nadmorska vyska sa tu pohybuje od 500 do 1000 m.n.m. Najrozsirenejsie su tu pahorky od 1000 do 2000 m.n.m. Pahorky s urodnou podou a dostatocnym mnozstvom zrazok sa urcite obhospodaruju, no vacsinou su uplne hole, bez vyssej vegetacie, lebo je tu dost sucho. Takze tieto pahorky obycajne spasaju kravy a ovce. No a obcas to vystupi az na 3000 m.n.m., pricom najvyssi vrch je Aragats 4090 m.n.m. (iba o 1 km nizsi ako Velky Ararat).

Ekonomicka situacia

V zasade ide o tranzitnu ekonomiku smerujucu k trhovemu mechanizmu. Myslim ze, privatizacia, a vytvaranie sukromneho sektoru, uz prebehla. A takisto pretrvavaju aj negativne tendencie ako napr. korupcia a snaha ziskat na transformacii co najviac pre seba (teda u tych, co maju na to paky). Jeden chalan, AIESEC novacik, mi hovoril, ze tym, co respektuju zakon sa zije zle; ti, co ho obchadzaju, sa maju lepsie; a ti, co ho porusuju, tak ti sa maju najlepsie. Tak to je dalsi nazor, tentoraz vsak domaceho.

Hospodarsky rozvoj vsak je uzko spaty s politickou situaciou a susedskymi vztahmi s okolitymi statmi. Okrem uz spomenutej vojny v Nahornom Karabachu a zmrazenych vztahov s Azerbajdzanom, sa pred rokmi pretrhli obchodne cesty so svetom (rozumej Rusko) aj vdaka obcianskej vojne v Gruzinsku. K tomu treba este pridat uzavrete hranice s Tureckom kvoli historickej neznasanlivosti. Velke problemy prinieslo Armenom aj oddelenie krajiny od ZSSR a aby toho este nebolo dost, nicive zemetrasenie v decembri 1988 bolo tym poslednym velkym uderom (hoci chronologicky vlastne prvym), co zrazilo armenske hospodarstvo tam, kde je dnes. Ked si dalej vezmeme, ze s Tureckom su zatvorene hranice a tym padom je nemozne obchodovat s Europou cez najkratsiu cestu a vzdialenost od Europskej unie su 3 casove pasma, tak situacia nebola vobec ruzova. Co sa tyka hospodarskeho rozvoja, od dna sa uz odrazili a speje to k lepsiemu.

Zahranicna politika
V sucasnosti vsak Armenska zahranicna politika je charakterizovana rovnovaznym pristupom k strategickym partnerom: uzke partnerstvo s Ruskom (kedze vztahy s Gruzinskom sa vyriesili; ruska vodka, gruzinske vino a armensky konak funguju skvele...) a dobre vztahy so Zapadom (USA, EU, NATO). Krajina sa snazi politicky a hospodarsky priblizit k europskym a medzinarodnym strukturam.
Zakladnym problemom armenskej zahranicnej politiky zostava konflikt o Nahorny Karabach s Azerbajdzanom. Napriek snaham OBSE a opakovanym stretnutiam prezidentov oboch statov rokovania nenapreduju. Hranice s Azerbajdzanom a Tureckom su zatvorene. Vztahy s Iranom a Gruzinskom su na dobrej urovni.

Politicka situacia

Aby bol obraz o krajine uplnejsi... Jednokomorovy parlament ma 131 kresiel. Poslanci parlamentu su voleni obcanmi na 4 roky (75 z volebných listin jednotlivych stran a 56 priamo). Prezident je voleny priamo obcanmi na 5 rokov. Prezident vymenovava predsedu vlady; premier a jeho kabinet musia podat demisiu, ak Narodne zhromazdenie neschvali vladny program. V sucasnosti je prezidentom Robert Kočarian, ktory bol zvoleny na jar roku 1998 a nasledne druhy krat zvoleny v roku 2003. Ak dobre ratate, tak dalsie prezidentske volby budu na buduci rok. Ale o tom sa este nehovori, pretoze pred tym sa budu este konat parlamentne volby, a to 12. maja tohto roku (2007). Cize sa uz zvolebnieva, a s tym suvisi aj ta bujna vystavba niekolkych novych blokov v centre mesta.

Vnutropoliticka situacia
Vnutropoliticku situaciu v krajine charakterizuje stabilita prameniaca zo silneho postavenia prezidenta. Armensko je prezidentskou republikou od roku 1991; Ustava bola podpisana v roku 1995.
Armensko bolo 25. januara 2001 prijate za 42. clena Rady Europy, cim sa aj formalne uznal pokrok v oblasti demokracie a dodrziavania ludskych prav. Trest smrti bol uplne zruseny v septembri 2003.

Co sa tyka zakonov, vymahanie prava, policajtov a slobody prejavu, tu je este co dohanat. Pri stretnuti s policajtom nikdy neviete na com ste a mozu vam naparit pokutu za cokolvek, bez toho aby sa dalo proti tomu nejak branit. Vladne tu vsak korupcia a tak, ten kto ma prachy tomu prejde kadeco. A vobec k tomu netreba nejak velka suma. (The Money talks and the Bullshit walks...:-).

Ale aj napriek tomu musim uznat, a hovoria to aj domaci, zlocin je tu na nizkej urovni (takmer ziadny?) a Jerevan je velmi bezpecne mesto, aj v noci, a to dokonca aj pre dievcata. Ale tie aj tak preferuju prichod domov do deviatej vecer, alebo aspon v doprovode nejakeho chlapca.

Politické vzťahy SK-AM (SR-HH)
Vztahy medzi Slovenskom a Armenskom su na standardnej urovni s potencialom dalsieho rozvoja. V bilateralnej oblasti nie su otvorene ziadne otazky, na zodpovedajucej urovni su aj kontakty najvyssich ustavnych cinitelov oboch krajin. Bilateralne vztahy su realizovane prostrednictvom ZU SR v Armensku so sidlom v Moskve. Na stranke Ministerstva zahranicnych veci SR nie je o tom ani zmienka, ale moj spolubyvajuci ma na to upozornil, ze v centre Jerevanu, hned vedla Hotela Ani Plaza, sa nachadza Honorarny konzulat SR v Armensku. Aj som ho nasiel a vo Fotkach z Tour de Yerevan I je aj dokaz.

A ako nas vnimaju Armenci?
Podla stranky mzv.sk: Celkovy obraz Armenska na Slovensku, ako aj naopak - Slovenska v Armensku, je neutralny bez akychkolvek pozitivnych alebo negativnych aspektov.
Inymi slovami: Slovaci o Armensku, ako aj Armenci o Slovensku nevedia takmer nic, niekedy dokonca ani polohu statu v ramci mapy sveta. Armenci, ako aj zvysok sveta, si nas tradicne zamienaju so Slovincami a starsiemu obyvatelstvu nieco hovori pojem Ceskoslovensko (Ceskoslovensky hokej a auta), ale ked ich opravim na Cesko a Slovensko (po rozdeleni, osobitne), tak uz nechapu. A co sa tyka toho, ci Slovaci vedia, kde lezi Armensko, tak to uz musi vediet kazdy sam. Tych zopar ludi, co cita tento blog, uz hadam aj ano, ale co ti ostatni?