Druhy den – vylet, welcome party

Nedela, 29. 10. 2006

Na druhy den sme sa dohodli, ze ma AIESECari pridu vyzdvihnut o 10.00. Tak som si nastavil budik na mobile na 9.50, ved aj tak budu trochu meskat, aspon sa vyspim. Ked som sa zobudil, Thomas mi hovori, ze uz o 9tej volali a povedal im, ze este spim, takze prichod AIESECarov sa odlozil o hodinu na 11.00. Medzicasom som sa dozvedel ze sme presli na zimny cas, takze som spal o hodinu dlhsie, mobil si cas prestavil automaticky:-)

V tom zavolala Manushak, ze po mna nepride, ale sa mam stretnut s inou osobou pri metro stanici. A mam tam dojst sam. Bolo mi povedane, ze ideme kupit zimnu bundu, pretoze som to predchadzajuci den spominal. Ide sa nakupovat, tak fotak mi netreba. Takze tu bola prva vyzva, dostat sa niekam uplne sam... Nastastie sa mi to podarilo, nezabludil som a podarilo sa mi stretnut s Lilit a Manushak (meno ma zaujimavy preklad z armenciny: fialka) sa pripojila cestou. Lenze vysvitlo, ze to bolo nedorozumenie, nakupy sa nekonaju a namiesto toho ideme na vylet do nedalekej dedinky Echmiadzin, co je nabozenske centrum Armencov a nachadza sa tu starodavny kostol (katedrala), centrum Armenskej apostolskej cirkvi.

Echmiadzin vlastne znamena: tu zostupil. Podla legendy Svaty Gregor, osvieteny, mal viziu, ze tu Kristus zostupil na zem a dotkol sa jej zlatym kladivom. Preto na tom mieste postavili dreveny kostol a miesto pomenovali podla toho. Casom, v 15. storoci na tom istom mieste postavili kostol z kamenov, ktory stoji dodnes. To bola kulturna vlozka:-). A kedze Armensko bol prvy stat, ktory oficialne prijal krestanstvo za svoje nabozenstvo (prvy krestansky stat), tak vraj tento kostol je aj prvym krestanskym kostolom. Ja pisem, len to co mi bolo povedane, tak ak mate ine informacie, mozte na tejto stranke nechat aj komentar. Inak maju pekny zvyk, ze z kostola sa vychadza spiatocky, aby sme sa Bohu neodvracali chrbtom. AIESECarky mi kupili tenucku sviecku za par drobnych, tak sme si vsetci traja jednu zapalili.

Cestou sme sa este zastavili v dalsom kostole, kde taktiez palili sviecky, ale ze vraj sa v jeden den nesmie zapalit sviecka v roznych kostoloch. V jeden den iba v jednom.

Kedze som si myslel, ze idem nakupovat, tak som si nevzal fotak, tak sa sem urcite este raz vratim, aby som si to tu vyfotil. Oplati sa to.

A este som zabudol spomenut cestu tam. Takze tam sme sli busom, ktory bol fakt taky pomaly ako opisuje Vlcak. Vlcak, vlastnym menom Michal, bol AIESECar, ktory bol pred 3-4 rokmi v MC Armenska (narodna uroven AIESECu v Armensku). Ak si chcete precitat jeho zazitky a postrehy, ponukam vam odkaz na liste na pravej strane pod nazvom: Armensko (alebo zapisky zdiveleho cestovatela c. I., II. a III.).

Naspat sme sa uz viezli v mini buse, ktore domaci volaju marshrutky. Celkovo o doprave v Jerevane sa vyjadruje Vlcak mimoriadne presne (takze blizsie info o doprave v Zapiskoch c. 1) a chcem potvrdit kazde jeho slovo co sa tyka pravidiel dopravy. Ak by ste chceli vediet ako znie Jerevan, tak to je: tuu, tu, tu-tuu, .... jednoducho trubenie hlava-nehlava, ako keby tym nieco urychlili... Budem sa snazit ten zvuk aj nahrat, takze mozno neskor ho sem dam na stranku.

A este stoji za zmienku ich pismo. Ako som sa dozvedel, ich pismo je uplne unikatne, ziadna ina krajina ho nepouziva. Armenska abeceda ma okolo 39 znakov a pre neskusene oko (cize aj pre mna - zatial) vyzera asi takto:

mmnhumnrjhmn mnunhrmj mmunnjmhmr nnumpjmnhm uuumnujuun

a tak dalej, cize slova dlhocizne a krasne zaoblene:-)

Ked sme sa vratili do Jerevanu, trochu sme sa poprachadzali po ulickach az sme sa dostali na Republikanske namestie. Velke ovalne nameste, dookola same obrovske a architektonicky naozaj krasne budovy (budem sa snazit sa ich vyfotit cez den, aj v noci – poziciam si stativ od spolubyvajuceho:-). No a v tych budovach sidlia Ministerstvo zahranicnych veci, Ministerstvo financii, Ministerstvo dopravy (alebo nieco podobne) a dva velmi prestizne hotely. Uprostred pravdaze nechyba fontana, kvety a kopa ludi. Ale ze vraj ich je podstatne menej ako v lete.

Po tomto som sa vratil na byt, najest sa, oddychnut si a pripravit sa na Welcome party, na ktorej mala byt aj Global Village.

***
Global Village – AIESECarsky vyraz pre udalost, v ramci ktorej domaci, aj zahranicni (cize ja) maju prezentaciu svojej krajiny a to nejakym typickym jedlom, pitim a vsetkym moznym co pride pod ruku a co sa da prezentovat ako typicke pre danu krajinu.
***

Pri takejto udalosti Slovaci varia halusky, ale kedze to malo byt v najakom klube (podniku) tak tam sa to nehodi. Preto som zbalil jednu Demenovku, Figaro cokolady, najake Horalky, BonPari, slovenske pohladnice, hokejovy dres (ze si ho tam obleciem) a nejake darceky pre tych, ktori ma matchli, no a pravdaze fotak.

Az na mieste som sa dozvedel, ze sa to konat nebude, ze to radsej usporiadaju, ked budu moct prist aj ostatni clenovia AIESEC. Takze tu flasku som si odlozil na neskor, ostatne som vybalil.

Na party uz cakalo asi 8 AIESECarov (same dievcata, neskor dosli asi 3 chalani) a rozni ini ich zahranicni kamarati. Ja som dosiel okolo 19.30.

Na zaciatku bol kratky prihovor na privitanie a predstanevie ostatnym.

Hned sa ma spytali co si dam. No a kedze som bol v prvom rade smadny, tak som si dal pivo. Maju len flaskove, a aj to len tretinkove. Za cenu 500 dram (38 Sk) je to dost vela. Hned na zaciatok kedze vedeli ze som AIESECar, tak mi pustili AIESEC dance a musel som odtancovat Cotton Eye Joe:-). Ale bolo to od nich mile. Potom si este sami pre seba pustili nejake ine, ktore som nepoznal

a preto som sa uz venoval ostatnym a hlavne dalsiemu a jedinemu stazistovi zo Svedska, ktory sa vola Petter. Vysoky odo mna o hlavu, dynamicky, trochu zarasteny a v kuse si zo vsetkeho robi srandu.

to ten blesk bol silny...

Podla ostatnych je az prilis funny. Tu su niektore jeho vyroky:

Petter: „Za 5 mesiacov som vystriedal 5 bytov. Cize vitaj v Armensku...“ (asi viete preco...)

Petter: „Armenske dievcata su slusne dievcata, nepiju, nefajcia a su doma este pred jedenastou.“

A to bola fakt pravda, po desiatej sa zacali vytracat a o 22.50 sme v podniku z nasej partie ostali len 5 zahranicni. Cize ja, a ostatnych 4 v skratke predstavim:

Petter zo Svedska – AIESEC stazista, uz tam je asi 5 mesiacov a zostane do konca decembra. Pracuje na univerzite a uci tam business English. Hovori strasne rychlo a este s takym cudnym prizvukom, ze stale musi opakovat co povie lebo mu nerozumieme na prvy krat.

Mna preto pochvalili ze mam peknu anglictinu:-)

Thomas z Francuzska – moj spolubyvajuci, ktoreho tiez pozvali. Ma Armenske korene, ale nema tu ziadnu rodinu. Prisiel sem pracovat len preto ze mu niekto povedal ze ma Armenske priezvisko a ci by preto nechcel ist tam pracovat a on povedal, ze preco nie. A tak tu uz je od maja a zostane do juna 2007. Kvoli praci je dost rozlietany po dvoch mestach – v Jerevane a nejakom dalsom, kde doteraz travil 4 dni do tyzdna a ked dosiel sem do Jerevanu tak bol stale vonku s niekym, cize v tomto byte v podstane len prespaval. To preto mu to doteraz nevadilo. Ale uz tu bude travit viac casu tak sa aj na moj podnet chce stahovat.

Christoph z Nemecka – stazista cez inu organizaciu IAESTE, ale neviem kde robi.

Claudia z Rakuska – tiez stazistka cez IAESTE, a robi v Austrian Airlines tu v Jerevane.

Nemal som moznost ich este velmi spoznat ani sa s nimi porozpravat, lebo hudba v tom klube bola strasne nahlas, a tak sa len tazko mohli rozpravat len ti co sedeli vedla seba, dokonca niekto vybral aj kus papiera a zacali si pisat odkaz, lebo sa nepoculi. No a jeden rozdiel oproti Slovensku bol aj tu. Na konci ked sme odchadzali ucet bol nulovy. Kazdy si svoje vyplatil pri odchode a nemuseli doplacat ti co odchadzali na konci. To je velmi pozitivne. Naspat domov sme sa zviezli taxikom za 800 dram, kedze o 11 prastalo chodit metro a marshrutky boli uz tiez len pomenej a ktovie ktora by sla nasim smerom, kedze nikde nie je ziadny plan a poriadok v linkach marshrutiek. Domaci ich vedia tiez len tak zbezne zo svojich dlhorocnych skusenosti, ktore sa asi predavaju z jednej generacie na druhu:-).

To uz bolo takmer polnoc a na dalsi den som mal ist prvy krat do firmy.

Pred odletom

Este zopar fotiek pred odletom:

moja milovana Stanka, ktora ma odprevadila z Kosic az na letisko vo Viedni

tu som cakal na nastup do lietadla


a toto je ta chodba cez ktoru sa nastupuje do lietadla. Lietadlo este nie je pristavene:-)

Prichod a prvy den v Armensku

Sobota, 28. 10. 2006

„Willkommen in Jerewan. Welcome in Yerevan. Vitajte v Jerevane. Aktualny cas je 4.50. Prijemny zvyšok noci a radi vas opat uvidime na palube Austrian airlines.“ Tak, toto bolo prve co som pocul v lietadle kratko po tom co sme pristali. Ja som mal v tom case na hodinkach 1.50, cize casovy posun tu su 3 hodiny. Let trval 3 a pol hodiny pocas ktorych som spal asi necelu hodinu. Casovy posun mi ukradol dalsie 3 hodiny a predchadzajucu noc som spal asi 4 hodiny, takze sa citim dost unavene.

Na moje pocudovanie bolo lietadlo typu Airbus s poctom sedadiel okolo 150, plny asi tak z 3/4. 98 % cestujucich boli tmavsej pleti, s ciernymi vlasmi. Prirovnal by som ich k nasim romskych spoluobcanom, az na to ze tito boli obleceni slusne, upravene narozdiel od tych nasich... Zvysne 2 % boli klasickej bielej pleti, tak som sa aspon necitil ako jediny cudzinec cestujuci do Armenska. Pri mne nesedel nikto, tak som sa mohol kludne a pohodlne rozlozit ale niektore troj-sedadla boli plne.

Este sa trosku vratim k letu pred pristatim. Ten prebehol hladko, personal mily, miesto pri okne a na sedadle ma uz cakal vankus a deka zabalena vo vrecusku. Kratko po pristati dokonca rozdali sluchatka, tak som si ich pripojil k sedadlu a pocuval som stanicu 3 – rock/pop. To bolo pre mna najvyhovujucejsie spomedzi klasiky, jazzu, techna a roznych inych stylov na 12 kanaloch. V letaku, ktory som nasiel pred sebou bolo menu a v nom napisane, ze dostaneme zadarmo caj alebo kavu a k tomu 2 dcl vody vo vlaske. Ale zrazu zacali rozdavat veceru. Tak to bolo naozaj prijemne prekvapenie. Bola to mini porcia cestovin so spanielskym vtacikom, toto bolo dokonca aj teple. Zobral som si k tomu este 2 bochniky, ktore boli tiez teple, natrel som ich maslom, takze vecera bola postacujuca. Dokonca som mal na tacke aj maly zakusok a deci vody v teglikuJ.

Potom zacali ponukat dzusy, vodu, cervene vino, caj, kavu. A ked kazdy dojedol tak znovu dzusy, vodu a vino. Takze na ekonomicku triedu viac nez dobre. Zatial som vela nenalietal (BA – London, KE – BA, Vieden – Barcelona - Malaga), ale toto bolo naozaj najlepsie zo vsetkych letov. Dokonca aj pristatie hladke – na prvy krat, ziadne odrazenie sa od pristavacej drahy, ale uplne hladucke pristatie, po ktorom nasledoval maly potleskJ.

Po vystupe z lietadla nas cakal letiskovy autobus a ten nas odviezol rovno pred vchod. Vtedy som si tam vsimol zaparkovane lietadlo aj Ceskych aeroliniek CSA.

Vedel som, ze na letisku budem musiet este aplikovat o vstupne viza. Pracovnicka mi ukazala, tam su formulare a tamto je registracia. Vyplnenie jednej A4 vobec nebol problem kedze tam bol aj vzor a s troma okienkami kde odbavovali registraciu to slo dost rychlo. Spolu so mnou tam ziadalo o viza dalsich asi 8 ludi. Aspon som sa necitil ako jediny cudzinec. Ostatni, zda sa boli tunajsi.

Za poplatok 1 Euro mi dali vozik na batozinu. Najskor vsak pytali 400 Dram, ktore zatial nemam a uz vobec nemam ani tusenie o kurze. Batozina nastastie dosla, sice este neviem v akom stave, ci sa nieco nerozbilo. Pomaly som sa presunu do priletovej haly kde ma uz cakali AIESECari so sklenenou tabulkou na ktorej bolo oranzovou lepiacou paskou napisane AIESEC. Tak to bolo trochu cudne. Po kratkom zoznameni sa s Marianou a Liou odo mna prebral moj vozik jeden starsi pan a zacal nas viest smerom von na parkovisko. Na otazku, ci ten pan je taxikar, som dostal odpoved, ze je to Marianin otecJ Takze takto sa tu staraju o novych stazistov. Naozaj chvalyhodne. Na parkovisku som mal tu cest si urobit prvy dojem z tejto krajiny: same auta znacky Lada a obcas nejaky stary Mercedes este s stvorcovymi svetlometmi... Takze ste asi uhadli ze sme si nesadli do Mercedesu, ale do starej rozheganej lady. Hned som si zacal davat pas, ked ujo ma zastavil a ukazal hlavou aj rukou ze vraj netreba... Na to som este dostal vysvetlenie, ze cesty su v takom stave, ze kazdy jazdi pomaly, takze pasy netreba.

Cestou z letiska nas pre istotu zastavil este policajt, ktoremu tie pasy fakt nevadili. Bola to len preventivna kontrola. Ked sme sa konecne dostali do Jerevanu, tak sme 45 minut hladali spravnu ulicu, na co som dostal dalsie vysvetlenie, ze v Jerevane maju dost chabo oznacene ulice a este horsie oznacene budovy, cize cisla vobec nie su. Nechapem, ako im moze dochadzat posta. No nevadi, vsetko ma svoj cas, raz sa to dozviem.

Nakoniec sme ten byt predsa len nasli. Kedze bola tma, osvetlenie chabe, tak som videl len ze vstupujeme do dost vysokeho veziaka, schodisko ako keby este nebolo dokoncene, nastupili sme do vytahu a vyviezli sa na 8. poschodie. Na dverach tam bola cedulka aiesec a ked sme ich otvorili, ovanul nas taky cudny puch. Ani neviem ci to bol smrad alebo vona alebo oboje naraz, ako keby mierny smrad prekryvala vonavka. Nedovercivo sme si obzreli byt, ako keby to nemal byt vobec moj. Ako na prvy pohlad katastrofalny stav, ale oni stale hovorili, ze aky krasny byt a aky velky, ze sa mi musi pacit, ako keby mi to chceli nanutit. No a teraz sa drzte, nasleduje opis toho bytu:

Moja izba ma asi 3 x 2 metre, je tam postel, stol a 2 stolicky.

Az neskor som sa dozvedel, ze je to vlastne zrekonstruovany balkon, ze to Armenci tak robia, aby si zvatsili byty. Ten chalan z Francuzska (Thomas) ma trosku vacsiu izbu a este tu je obyvacka, ale ani sa v nej poriadne neda sadnut. Sice su tu 3 roztahovacie gauce, ale spinave a v katastrofalnom stave. Vsetko je tu rozbite. Pravdaze okrem tych novych skriniek ktore su plne haraburdami po predchadzajucej Thomasovej spolubyvajucej, ktore sa zrazu rozhodla zdrhnut a nechala tu okrem siat vsetky veci.

Vsetky zastrcky su vyhegane, tak radsej na vsetko pouzivam len jedinu jednu, ktora ako tak vyzera. Kupelna a zachod - otras. Premoka strop, ale brutalne. Podla mna to z hygienickeho hladiska vobec nevyhovuje.

toto je strop

A co je "najlepsie", voda tecie 3 hodiny denne, hodinu a pol rano a hodinu a pol vecer, aj to len studena. Nastastie pocas tej doby si mozme napustit taku nadrz, ktora je nad vanou a v case ked netecie voda, pouzivat tu z nadrze. Co je pozitivne, v tej nadrzi sa da voda aj ohrievat. To trva asi 2-3 hodiny. Ked sa to presvihne tak vraj je brutal horuca. Kuchyna je rozmerovo obstojna, rura nefunguje a z troch platniciek ide len jedna, a aj ta je dost zhrdzavena.

Chladnicka taka, ze pamata este Lenina, plna freonu, neda sa poriadne ani zatvorit a takmer nechladi, ale aj napriek tomu stvrtinu objemu v nej zabera velka kocka ladu.

dobre nie? toto je moja najlepsia fotka

No a centralne kurenie, tak su tu len radiatory ze vraj na plyn, rozvody su, ale cinziak (byvam na 8. poschodi) nie je napojeny na plyn. Takze su zbytocne. Mame len 1 elektricky ohrievac. Parkety stare, spinave. Ked AIESECarky odisli, tak som sa este asi hodinu prechadzal po byte a pozeral prekvapene, ze ako toto tu moze niekto povazovat za standardny byt. Ako, to bol taky sok, ze zrazu presla aj unava, aj napriek tomu ze som spal asi len hodinu a v noci pred tym len 4 hodiny. Takze spat som siel az okolo 8 ked sa zacalo rozvidnievat.

Spal som na starej posteli zababuseny do obrovskej deky co som si pozical z vedlajsej izby a spal som celkom dobre az do 15.00. Thomas mal prist o 17tej, tak som chcel mat este trochu casu pre seba. Ked som sa zobudil, tak som zistil ze to nebol len sen a ze to je kruta realita. Vyhlad, na to ze to je ozajstne velkomesto, nic moc. Same panelaky, pricom kazdy vyzera ako nedokonceny, a pritom su uz obyvane. Jednoducho hole panely, omietka ziadna, nieto este farba. Toto boli klasicke 12 poschodove cinzaky. Ale podobne vyzerali aj mensie 5 poschodove cinziaky. Tieto vsak neboli z panelovych blokov, ale kamennych blokov asi 50 x 30 cm. Omietka na nich tiez nebola, pretoze podla domacich ten kamen vyzera dobre a skoda to zakryvat. Aj farbu to ma, taku sedo-oranzovu, takze ani malovat to netreba. Ale mne to aj tak pripada ako nedokoncena stavba predcasne obyvana. A prave toto Vlcak nazyva divna kockova architektura. Viac sa o tom mozte docitat, ked kliknete na odkaz vpravo: Zapisky c. I. Tak som si to vsetko vyfotil, lebo by tomu nikto na Slovensku asi neveril, ze nieco take sa moze povazovat za „standard“.

Ked dosiel Thomas, tak sme sa zhodli na tom, ze sa musime prestahovat. AIESECari uz maju vyhliadnute nejake byty, takze zajtra ideme pozriet jeden byt, trochu drahsi ale je tam voda cely den. Nikdy som si nemyslel ze raz toto bude rozhodujuci faktor pri vybere bytu. Tak dufam ze tam je aj centralne kurenie. Nejako to uz dvaja potiahneme a potom dufam pride dalsi stazista.

Inak v Armensku sa byty rozdeluju na 2 skupiny: „standard“ - ako mame teraz my, a „european standard“ – to co mame doma. Ani som nevedel, ze my – obycajni ludia - byvame v luxuse...

Okolo 18.00 dosla jedna holka a predstavila sa ako Manushak. Lenze Manushak ma matchol a predchadzajuci stazista mi pisal, ze Manushak je chalan a nie dievca. Cize som ostal prekvapeny, a ona tiezJ.

***

match, matchnut – vyraz pre zabezpecenie staze, cize pre firmu studenta, a pre studenta firmu

***

Na privitanie doniesla domace kolace a pobrali sme sa aj s Thomasom von do mesta. Najprv som si zamenil dolare za ich peniaze – AMD (armenian dram), cca 1 SKK = 13 AMD, cize 1000 AMD = 76 SKK. Prve co som si kupil po zmene penazi bola sim karta. Moje cislo bude +374-91-651316. Stalo ma to 3000 AMD (228 Sk, za SIMku a 1000 AMD kredit). Ked som si chcel aktivovat SIMku, bol k tomu po anglicky navod, ze treba zavolat na dane cislo a postupovat podla pokynov, ale ked som zavolal na to cislo tak tam hovorili len po armensky, takze som musel pockat na dalsi den, ked mi to spojazdnia AIESECari.

Od spolubyvajuceho (Thomasa) som sa dozvedel, ze je lahke sa pripojit na net cez telefonnu linku s predplatenou kartou, tak to bola druha vec co som si kupil, kedze na tom hroznom byte je aspon telefon a dokonca aj funguje. Za 1000 dram, ze vraj cca 7 hodin pripojenia na internet cez telefonnu linku (cize dial-up).

Takze takto prebehol prvy den mojej staze. Dost som sa rozpisal, ale bol to pre mna naozaj silny zazitok...