Armenia

http://peter-armenia.blogspot.com
Ahojte a vitajte na mojom blogu venovanom zážitkom z mojej stáže v Arménsku prostredníctvom študentskej organizácie AIESEC.

štvrtok, apríla 12, 2007

O poslednom - dvadsiatom tretom - vikende


31. 3. 2007
Sobota

Je tu jeden chlapik, ktory ma status „AIESEC friend“. Nie je vobec cinny v tejto organizacii, ale zato pozna vsetkych stazistov niekolko rokov dozadu a precestoval s nimi kus Armenska. Kazdy ho tu pozna ako cloveka, co pozna krasne a zaujimave miesta v Armensku a organizuje kvalitne tury.

Aj mne prislubil, ze pred tym ako odidem, vezme ma na nejaku turu. Ale kedze pocasie bolo doteraz take vselijake a nadisiel uz posledny vikend, rozhodli sme sa ist za kazdeho pocasia. Zial nikto iny sa nepridal, tak som bol len ja a Stepan. A nas ciel: Mt. Hatis, hora vysoka 2529 m. Armensko je vsak vseobecne polozene dost vysoko, tak nasu turu sme zacali vo vyske 1750 m. Ale aj tak, vyskovy rozdiel 779 m. Ked to tak vezmem, ze nas Gerlach je vysoky 2655 m, tak Mt. Hatis je doteraz moj rekord v nadmorskej vyske.

Nasu cestu sme zacali 9.30, odviezli sme sa marshrootkou za mesto a o 10.00 sme zacali vystup. Na upati bolo prijemne teplo a tak po pol hodine sme museli dat kabaty dole. Postupne zacal pribudat sneh a v tych vyssich castiach dosahoval vysku aj 1 meter. Sneh bol uz odstaty a moje topanky sa mi zabarali do snehu len nejakych 10 cm, no obcas sme sa ocitli v snehu aj vyse kolien. Cesta smerom hore trvala 4 hodiny a vyzerala ako „cesta do neba“. Vsetko naokolo uplne biele. Natolko biele, ze som obcas mal problem mat otvorene oci. Biely sneh plynulo prechadzal do bielej oblohy. Po nespocetnych mini prestavkach sme dosiahly kovovu konstrukciu, ktora predstavovala vrchol. A to bol ten pravy pocit satisfakcie. Ale este nas cakala cesta nadol. Jasne, ze to uz malo byt jednoduchsie, ale aj tak. Teraz uz konecne chapem tych extremistov, ktori cely den slapu hore na nejaky panensky kopec, len aby sa zviezli raz dole na lyziach. Len raz, ale za to na snehu, po ktorom sa este nikto pred nimi nelyzoval. Oni maju dvojnasobny pocit satisfakcie – zo zdolania tej hory a z toho lyzovania. Aj ja by som v tu chvilu privital moznost zlyzovat tu horu. No my sme si to – pravdaze po vydatnom obede na vrchole - odslapali naspat za dalsie 2 hodiny. A cestou dole sme este stretli dalsich 4 ludi, ktori slapali hore v nasich stopach. Ale my sme tam boli v ten den prvi!:) A oni to mali o to lahsie, ze mohli nasledovat nase stopy.

A vysledok? Totalne premocene velke zimne kozene topanky (susil som ich 2 nasledujuce dni), aj ponozky. Unava na dalsie 2-3 dni. A opalena, vlastne vtedy este spalena tvar. Vobec som necakal, ze by som sa tam mohol aj spalit. Slnko sme ani poriadne nevideli, vsade naokolo oblaky/hmla. A predsa. K tomu samozrejme ten uzasny pocit, ze sme to zvladli. Teraz, s odstupom casu, toto pisem uz na Slovensku, sa mi koza z tvare zosupala a vratil som sa pekne opaleny:)

1. 4. 2007
Nedela

Kedze to bol posledny vikendovy den a „vernisaz“ – velky trh vsetkeho mozneho sa konal len cez vikendy, musel som tam ist a pokupit nejake suveniry. 5 mesiacov som nijake suveniry nekupoval, tak konecne som si aj ja dozicil a spraval som sa ako totalny turista:)

Nakupovanie sme vsak museli urychlit, pretoze som bol aj s Yuanom pozvany na „cholovatz“, cize na armenske barbecue na chatu k starym rodicom kamarata jedneho AIESECara. Je trosku zlozite si predstavit tie vztahy, ale podstatne je, ze sme sa vybrali von z Jerevanu, na vidiek. Dokupili sme este nejake pivo a pockali sme si na rozhegany autobus. Bolo nas spolu 7, nas hostitel, Davit – AIESECar a ich traja kamarati. Mohli mat okolo 17 rokov, vkuse robili blbiny, ale aspon bola sranda, a to je to, co sme na posledny vikend potrebovali. Ja som mal pred sebou este jeden tyzden, ale pre Yuana to bol predposledny den. Boli sme pozvani hlavne preto, ze to bol nas posledny vikend. Tychto chalanov (okrem toho AIESECara) sme stretli pred tym len raz, ale jednoducho sa chceli s nami (zahranicnymi) stretnut este raz a pekne sa s nami rozlucit takymto sposobom. Narozdiel od mojich kolegov v praci. Na toto som v minulom prispevku myslel.

Dedinka, kde bola ta chata, bola cisto ako slovenska, az na tie rury, ktore akosi boli stale nad zemou a bolo ich vidno vsade. Pri kazdom dome velke zahrady plne ovocnych stromov, zvacsa marhul. Spominam to kvoli tomu, ze tento chalan mi na moju rozluckovu party doniesol malu flasku, ze vraj od jeho starych rodicov a s pokynom, ze to nemam vypit v Armensku, ale odniest domov a vypit so svojim otcom:) A co v nej bolo? Domacky vyrobena, 65%-na vodka, vyrobena z marhul. Jednoducho SILA!

Narubali sme tam drevo, nasekali maso (zabudol som sa spytat ake) na mensie, ale zato dost velke kusy, obalili ich v nejakej koreninovej zmesi a nastokali na razne. Prekvapivo sa to maso pripravovalo na ohni asi len 15 – 20 minut, a bolo dobre. Jedli sme k tomu lavash a zapijali pivom.

Po nakupoch a barbecue nasledoval, uz v Jerevane, treti program toho dna, a to rozluckova party pre Yuana, kedze odlietal v utorok. Jeho odchod po 6 tyzdnoch, aj ked bol planovany, AIESECarov dost prekvapil. Zda sa, ze to planoval sam so sebou a s firmou a AIESEC sa to dozvedel len tyzden pred jeho odchodom. No co uz. Ked prespal svoju privitaciu party, tak mu urobili aspon rozluckovu party. Na cinsky sposob – v karaoke bare. On stale spominal, ze Cinania chodievaju do karaoke barov, spievat, najest sa (to je hlavne), trosku vypit (1 pivo na noc a aj to len chlapi. Dievcata si nemozu dovolit pit, takze oni len nealko.) a hrat karty. Toto je prosim pekne „Cinsky sposob zabavy“:) Yuan sice odmietol spievat, ale dievcata spievali, tak bola aj sranda. A co bolo zaujimave, zdrzali sme sa az do 22.00. Vidno, ze dni sa nam predlzili, slnko zapada neskor a dievcata maju dovolene ostat vonku dlhsie.

Takze co s nacatym vecerom? Stvrty program dna – na diskoteku do Stop clubu. Tu sme este raz stretli chalanov, s ktorymi sme boli na barbecue. Prijemna atmosfera, hlucna hudba, dalsie pivo a zabava v plnom prude. A co na to Yuan? On nam tu zaspal na stolicke okolo pol noci. Tito toho asi vela nevydrzia:) Myslim taky rusny den. A to som mal ja za sebou vystup na Mt. Hatis!:)

1 Comments:

Zverejnenie komentára

<< Home